Denník N

Najprv žena, potom muž: Príbeh majsterky sveta pred polstoročím šokoval svet

Majstrovstvá sveta v zjazdovom lyžovaní hostilo v roku 1966 čilské Portillo. Jediný zjazdársky svetový šampionát, ktorý sa konal na južnej pologuli, však nevstúpil do dejín len vďaka ťaženiu francúzskych legiend Jeana-Clauda Killyho či Marielle Goitschelovej, ale najmä kvôli pozoruhodnej životnej dráhe Eriky Schineggerovej.

Najprv útek od samoty, potom medaila

Bizarný príbeh budúcej lyžiarskej hviezdy sa začal písať v lete roku 1948 v malej rakúskej osade Agsdorf. Na svet prišlo novorodeniatko, ktoré pôrodná babica napriek počiatočným rozpakom prehlásila za dievčatko. Malá Erika však už od útleho veku bola iná než jej rovesníčky. Oproti dievčatám zo susedstva vynikala predovšetkým silou a typické dievčenské hry ju príliš nebavili.

Ozajstné problémy však nastali až v puberte. Mladá Rakúšanka podľa vlastných slov nikdy nezažila menštruáciu, navyše ju čoraz väčšmi priťahovali iné dievčatá. Dlhé roky sa preto považovala za lesbičku a hľadala únik od každodennej samoty. „Vždy som sa zaujímala o dievčatá a autá, nie módu. Ostatné dievčatá ma považovali za monštrum, bola som osamelá,“ spomínala po rokoch.

Útočisko napokon našla v lyžovaní, ktorému sa venovala už od detstva. Skvelé výsledky na mládežníckych podujatiach jej dokonca vyniesli miestenku v rakúskej reprezentácii pripravujúcej sa na svetový šampionát v Južnej Amerike.

Tradičnej lyžiarskej veľmoci sa však v Andách už od začiatku nedarilo podľa predstáv a česť Rakúska nečakane zachraňovala práve Schineggerová. Devätnásťročná debutantka na vrcholnom fóre senzačne ovládla ženský zjazd, keď nedala šancu ani najväčšej favoritke Marielle Goitschelovej. Nečakaná hridnka sa zo dňa na deň stala miláčikom národa a pri návrate domov jej aplaudovali davy priaznivcov.

Namiesto olympiády operácia – a nový začiatok

Sláva korutánskej rodáčky však nemala dlhé trvanie. Medzinárodný olympijský výbor totiž ako prípravu na blížiace sa zimné olympijské hry vo francúzskom Grenobli zaviedol povinné testy pohlavia pre všetkých pretekárov. Kým pre drvivú väčšinu športovcov išlo o rutinnú záležitosť, Schineggerovej vzorka slín okamžite odhalila nezrovnalosti. V DNA zo slín sa totiž nachádzal mužský pohlavný chromozóm a následné vyšetrenia odhalili aj ďalšie skryté mužské pohlavné znaky.

Schineggerová sa totiž narodila s diagnózou intersexualita, predtým označovanou ako pseudohermafroditizmus, ktorá sa vyznačuje súčasnou prítomnosťou mužských i ženských pohlavných znakov. Štatisticky sa táto anomália vyskytne zhruba v jednom z 1 700 až 4 000 pôrodov.

Známa lyžiarka tak bola postavená pred neľahkú voľbu svojej identity. Funkcionári rakúskeho lyžiarskeho zväzu, ale aj vlastná rodina jej nanucovali hormonálnu terapiu. Ak by ju absolvovala, mohla by ďalej žiť a športovať ako žena, pravda, bez možnosti porodiť dieťa. A najmä, širšia verejnosť by sa nič nedozvedela, dokonca by nemusela vrátiť ani medailu. Do úvahy však prichádzalo aj iné riešenie – operácia. Po sérii lekárskych zákrokov by sa zo ženy stal plnohodnotný muž.

Aj napriek silnému tlaku sa rakúska športovkyňa rozhodla pre operáciu spojenú s kompletnou zmenou identity. Rozhodujúci vplyv pri náročnom rozhodovaní mal lekár. „Povedal, že musím začať nový život. Ak by som tak nespravil, duševne by som úplne vyhorel,“ odhalil zákulisie svojej premeny. Po polročnom pobyte v nemocnici a množstve chirurgických zásahov sa tak z Eriky Schineggerovej stal Erik Schinegger.

Návrat do spoločnosti nebol pre Erika jednoduchý, do svojej novej identity sa však vcítil takmer okamžite. „Chcel som všetkým dokázať, že som muž so všetkým, čo k tomu patrí,“ tvrdil. Kúpiť si oblek alebo Porsche či ísť na rande s dievčaťom, pre bežných mužov prirodzené veci, mali pre Scheniggera cenu zlata. Horšie to bolo počas nedeľnej omše v kostole. Podľa tradície muži v tamojšom kostole sedávali napravo a ženy naľavo. Ani s odstupom času nemizne niekdajšiemu športovcovi z hlasu štipka trpkosti: „Všetci sa otočili a zízali na mňa.“

Zlomovým momentom v Scheniggerovom živote bolo uzavretie manželstva a narodenie dcéry. Práve počatie potomka bolo pre bývalého lyžiara najlepším dôkazom jeho mužnosti.

Lyžiarsky vyhnanec

Napriek nepochopeniu a ústrkom veľkej časti verejnosti neopustil rodný Agsdorf a dokonca nezanevrel ani na lyžovanie. Dôstojne síce súperil aj s najlepšími mužmi, čoraz častejšie mu však funkcionári i niektorí súperi dávali najavo, že na bielych svahoch je nevítaným hosťom. Rakúsky lyžiarsky zväz mu zakázal aj prestup do farieb Lichtenštajnska a neskôr dokonca aj tréningy na rakúskych svahoch.

Zlatú medailu z majstrovstiev sveta prenechal Rakúšan pôvodne striebornej Goitschelovej v tichosti a dobrovoľne. Vo Francúzsku si vďaka tomuto gestu fair-play vyslúžil veľké uznanie.

Ani v novom storočí sa Schinegger celkom nestiahol do ústrania. V roku 2009 sa napríklad zastal juhoafrickej atlétky Caster Semenyaovej, ktorá taktiež musela čeliť otázke svojej sexuality.

Erik Schinegger vždy hovoril otvorene a bez príkras. Aj preto bol ešte v osemdesiatych rokoch spracovaný do knižnej podoby. Jeho autobiografia, na ktorej sa podieľal aj známy reportér Marco Schenz, s názvom Víťazstvo nad sebou samým: Muž, ktorý sa stal majsterkou sveta sa stal bestsellerom v Rakúsku i Francúzsku. V roku 2005 nasledoval úspešný dokumentárny film ERIK(A) – Muž, ktorý sa stal majsterkou sveta z dielne Kurta Mayera a už dlhé roky sa spomínajú aj plány o hranom filme. Momentálne svoj čas venuje rodine a podnikaniu,  objavil sa aj na televíznych obrazovkách v populárnej šou Dancing Stars.

Teraz najčítanejšie