Denník N

Denník dieťaťa – Cesta

Pár dní do zadu, neviem koľko presne, maminka doniesla kufor. Hneď som sa tam natlačilo. Keď ma asi pätnásty raz vybrala, tak som jej dovolilo do neho niečo vložiť. Aby som to mohlo potom vytiahnuť. Chcelo som pomôcť, chápete!

30.5.2016

Pár dní do zadu, neviem koľko presne, maminka doniesla kufor. Hneď som sa tam natlačilo. Keď ma asi pätnásty raz vybrala, tak som jej dovolilo do neho niečo vložiť. Aby som to mohlo potom vytiahnuť. Chcelo som pomôcť, chápete!

Po nejakom čase sa jej podarilo zbalený kufor zazipsovať a proti zipsu zatiaľ nemám žiadnu šancu. Tak som ho aspoň oslintalo. Potom prišiel tato, zobral kufrík, mama zobrala mňa a nasadli sme do brrm-brrma.

Išli sme celkom dlho, alebo ani nie? Ja vôbec neviem, stále som malo v ručičke chrumku, takže mi to bolo jedno. Nakoniec sme prišli do takého veľkého domu, kde bolo plno ľudí. Všetci sa na mňa usmievali a dokonca som dostalo aj plyšové zvieratko!

Páčilo sa mi tam, všetko bolo pre mňa nové a zaujímavé. Potom sme s rodičmi aj kufríkom vošli do izby a mamina začala vybalovať veci. Konečne som vedelo správne pomôcť! Také som bolo nadšené z nového miesta, že som nemohlo zaspať. Ale zdá sa, že nakoniec sa mi to predsa len podarilo.

Ráno som však bolo hore už veľmi skoro, teda aspoň podla výrazu a slov rodičov. Ale keď som sa tak strašne tešilo na nový deň!

Napapať sme sa išli aj s inými ľuďmi. Maminka sa tvárila spokojne, ževraj konečne nemusí chystať ona. A keď je spokojná ona, tak som aj ja. Všetkým sa páčilo, ako hovorím mňam-mňam, tak som to tam vykrikovalo hocikedy. Potom sme sa išli pohrať a taký ujo mi daroval ďaľšiu hračku.

Keď som sa dostatočne zahralo, tak sme išli na brm-brme, ale iba kúsok, lebo chrumiek bolo oveľa menej ako deň pred tým. Boli sme v nejakom parku alebo lese a boli tam strašne smiešne zvieratá. Také ste určite ešte nevideli. Jedno bolo strááášne vysoké, druhé obrovské, tretie vydávalo smiešne zvuky a ďaľšie ešte smiešnejšie skákalo. Bola to úplná divočina, nestačilo som sa čudovať.

Potom si chvíľu nepamätám, ale to som vám už spomínalo, že sa mi to občas stáva. Prebralo som sa v nejakom meste, s rodičmi sme sa tam prechádzali, papali sme, boli sme aj niekde pod zemou, kde som nič nevidelo.

Na druhý deň sme po prvom papaní išli na takú horu, odkiaľ bolo vidieť veľmi ďaleko. Odtiaľ sme sa išli zase pozrieť na zvieratá. Ale tentokrát to boli také, ktoré plávajú vo vode. Zhruba tak, ako to robím ja v bazéne. Opäť som sa nestíhalo čudovať, tie zvery sa tam všelijako hýbali, špliechali, boli farebné, obrovské aj maličičké. Plávali aj nado mnou, ale bolo som suché, takže neviem čo sa to vtedy dialo. Malo som pocit, že som s nimi v bazéne. Mohla by to byť celkom sranda.

Od týchto zvieratiek sme išli do parku, kde ma to veľmi nebavilo a zase som stratilo vedomie. Zobudilo som sa až pri obrovitánskej striekajúcej vode. Keby som vedelo, že niečo takéto uvidím, tak určite neodpadnem. Na záver dňa sme išli robiť mňam-mňam. To je celkovo asi moja najoblúbenejšia činnosť. Niekedy vám o nej napíšem viac.

V ďaľší deň som sa zase zobudilo veľmi skoro a tak ma maminka zobrala hrať sa do detského kútika. Po ceste vo výťahu mi hovorila, že ujo má ešte dve zvieratká, ktoré som nedostalo, ale že ona by ich pre mňa chcela.

V detskom kútiku bola celkom sranda, aj keď iní z môjho druhu tam neboli. Keď sme už odchádzali, maminka sa rozprávala s ujom a on vtedy vytiahol tie plyšové zvieratká. Tak som sa začalo naťahovať za nimi a ujo bol taký dobrý, že mi dal obe!

Maminka ma vo výťahu veľmi chválila, že ako som to dobre urobilo, ako som to vôbec vedelo. Neviem, prečo sa tak čudovala, veď mi to pred tým hovorila…

Potom maminka a tato zase dali všetky naše vecičky do kufríka, išli sme ešte urobiť mňam-mňam a nasadli sme do brm-brma.

Občas sme niekde zastavili, občas sme zase papali a nakoniec sme prišli domov!
Tešilo som sa, lebo ma tu čakali moje živé plyšáky a s tými je predsa len viac srandy, ako s tými plyšovými!

Teraz najčítanejšie