Denník N

Bez rodín a pod konštantným tlakom. Podmienky pre hokejových reprezentantov ZSSR boli kruté a neúprosné

Hviezdna ruská päťka. Zľava Makarov, Kasatonov, Larionov, Fetisov a Krutov. Foto: Rollingstone.com
Hviezdna ruská päťka. Zľava Makarov, Kasatonov, Larionov, Fetisov a Krutov. Foto: Rollingstone.com

Byť sovietskym hokejovým reprezentantom v osemdesiatych rokov nebolo jednoduché.

Viedli život plný stresu, obmedzení a boli na nich vyvíjané obrovské nároky. V Sovietskom zväze panoval tvrdý režim a neobchádzal ani hokejistov. Svoj čas nemohli tráviť s rodinami, chodiť s nimi do kina či divadla alebo na zábavy. Boli od nich odlúčení, pretože museli trénovať trikrát alebo štyrikrát za deň. Nečudo, veď na čele hokejovej mašiny stál nekompromisný diktátor Viktor Tichonov. Jeho metódy boli kruté, neúprosné a pre bežných ľudí aj násilné, ale dosahoval s nimi veľmi dobré výsledky. Bol profesionál, maximalista a nikdy nebol spokojný.

 

Najlepšia päťka v dejinách hokeja?

Ľadový hokej zažil v histórii mnoho dvojíc či trojíc, ktoré spolu na ľade korešpondovali a videli sa aj naslepo. Napríklad Wayne Gretzky a Jarri Kurri v zlatých časoch Edmontonu Oilers bavili fanúšikov v Severnej Amerike. Takých duí by sme našli veľmi veľa. Ale čo rovno všetkých päť hráčov naraz?

Viktor Tichonov potreboval nahradiť Borisa Michajlova, Valerija Charlamova a Vladimira Petrova, slávnu ruskú trojku zo sedemdesiatych rokov. Tí starli a ich veľkosť bolo potrebné nahradiť. Tichonov sa rozhodol pre odvážny krok a kľúče od novej reprezentácie ZSSR odovzdal novej talentovanej pätici hokejistov. Neskôr dostali symbolické pomenovanie Ruská päťka.

Obrane šéfoval Alexej Kasatonov, nazývaný aj pravý ruský medveď. Na drese nosil číslo sedem, v súkromnom živote bol milý človek, ale na ľade sa s ním nemohol nik zahrávať, inak nemusel dobre dopadnúť. Šikovne predvídal hru, s pokojom zastavoval útoky súperov a vedel tvrdo a presne vystreliť. Popri ňom nastupoval Slava Fetisov, všestranný a mimoriadne konštruktívny bek. Často sa vydával preč z obranného pásma, podporoval útok, prípadne sám prekorčuľoval celé ihrisko a nezadržateľne skóroval. Je vysoko pravdepodobné, že by uspel aj v dnešnom hokeji.

Ľavým krídlom v útočnej trojici bol Vladimir Krutov. Podľa Igora Larionova, druhého člena útoku, pôsobil niekedy ťarbavo a ťažkopádne, ibaže dostal do vena hokejový talent, ktorý naplno využíval vo svoj a tímový prospech. V strede formácie hral Igor Larionov – prvý, ktorý sa odhodlal vyjadriť nespokojnosť s tvrdým ruským systémom a odišiel do zámoria. Bol typickým stredným útočníkom, pretože tvoril hru, mal na ľade ohromné videnie a dokázal predvídať, čo sa stane o pár sekúnd.

„Tie svoje prihrávky si mal nechať patentovať, zmiatol nimi každého súpera,“ hovoril s tradičným kamenným výrazom v tvári jeho spoluhráč Vladimir Krutov. Najrýchlejším hráčom celej päťky bol Sergej Makarov hrajúci napravo. Vynikal technikou, individualizmom, vždy chcel byť stredobodom pozornosti. Neskôr sa však naučil hrať pre tím a spoluhráčov zásoboval geniálnymi prihrávkami.

Päťka Kasatonov – Fetisov – Krutov – Larionov – Makarov je dodnes považovaná za možno tú úplne najlepšiu v hokejových dejinách. Len ťažko si môžeme predstaviť, že sa ešte niekedy spolu spojí toľko talentu a hokejovej kvality.

 

300 dní mimo rodiny v tréningovom centre

Ctižiadostivý a po úspechu bažiaci ruský hokejový zväz bol presvedčený, že 10 mesiacov odlúčenia od rodiny, bývanie vo vojenskom objekte a tvrdý tréning bol pre hráčov prospešný a reprezentáciu mal doviesť k titulom. Áno, to sa aj stalo, no obeta pre úspech bola možno až príliš vysoká.

Hráči pôsobiaci v kempe vstávali veľmi skoro a dreli celé dni. Nasledovala rozcvička, rozbehanie sa, potom raňajky a odchod autobusom do tréningovej haly. S rodinami a deťmi trávili málo času a skoro aj zabudli, ako ich najbližší vyzerajú. Ak chceli byť súčasťou sovietskej reprezentácie, nemohli robiť nič, iba ticho počúvať a riadiť sa pokynmi.

Okrem neustálej driny v desaťmesačnom tréningovom kempe hrali reprezentanti aj ligovú súťaž za armádny klub CSKA Moskva. Nastúpili na jeden zápas týždenne, no nie vždy ho dokázali vyhrať. Nestávalo sa to často, ale z času na čas k tomu prišlo. Vtedy si na svojom stanovisku dohodli tajné schôdzky.

„Ak sme prehrali, bola to naša chyba. Vrátili sme (do vojenského objektu, v ktorom bývali, pozn.) sa okolo 22:00 a dali sme si niečo na jedenie. O hodinu neskôr sme sa zišli u mňa na izbe s fľašou koňaku alebo šampanského. Nechali sme tiecť vodu, aby nás nik nepočul. Hodinu alebo hodinu a pol sme rozoberali neúspešný zápas, aby sme zistili, čo sa v ňom stalo,“ spomínal Igor Larionov.

Týmto podivným systémom bol znechutený aj ďalší člen ikonickej päťky Alexej Kasatonov: „Celý systém sa udržoval v chode iba preto, aby nás niečím zamestnali. Trénovali sme miesto vedenia normálneho života. Trénovať trojfázovo až štvorfázovo bol nezmysel.“

 Hokejisti v drastickom kempe obetovali rodinný život kvôli hokeju. Ak chceli zavolať svojim najbližším, museli si vystáť rad, pretože im bol poskytnutý iba jeden telefón. Mohli si vybrať – buď si museli počkať, kým na nich dôjde, alebo sa odobrať do izby a odpočívať za cenu toho, že nebudú počuť svoje deti a manželky.

Tvrdý, ale úspešný kouč Viktor Tichonov. Foto: Heshootshescores91.blogspot.com
Tvrdý, ale úspešný kouč Viktor Tichonov. Foto: Heshootshescores91.blogspot.com

Ako prvý sa ozval Igor Larionov

Nespokojnosť zo zatvorenia v tréningovom tábore musela byť neúnosná. Neustály tlak a diktátorský režim Viktora Tichonova sa rozhodol opustiť Igor Larionov. Túžil po rodinnom živote a odchode do zahraničia. Preto zašiel za Tichonovom a jeho asistentom Borisom Michajlovom a predložil im svoje požiadavky.

Tichonov mu oponoval s tým, že aj on je na tej istej lodi a tiež musí obetovať presne to, čo aj jeho zverenci. V sezóne 1989/90 napísal Larionov článok do novín, ktorým si poštval svojich nadriadených. Život v kempe popísal ako neznestiteľný. Žiadali ho, aby svoje reči prehodnotil, ale nemienil ustúpiť. Všetko, čo povedal, bola úprimná pravda.

Do čela krajiny v čase hokejového konfliktu nastúpil Michail Gorbačov, za ktorého vlády nemuseli ľudia žiť v strachu. Razom sa mohli verejne vyjadriť k mnohým veciam, mladým ľuďom bolo umožnené obliecť si čokoľvek, čo sa im páčilo. To im predtým nebolo umožnené.

„Podstata konfliktu je, aby aj s nami hokejistami začali zaobchádzať ako s ľudskými bytosťami,“ povedal pri podpore Larionova jeho spoluhráč Vjačeslav Fetisov.

Konflikt vyústil v rozdelenie legendárnej päťky, odchodu Kasatonova, Fetisova a Larionova do zahraničia. Kasatonov sa usadil na predmestí New Jersey. Zato Larionov a Fetisov hrali spolu. Ich cesty mierili z čím ďalej, tým viac rozpadajúceho sa Sovietskeho zväzu taktiež do NHL. Aj tam sa spojili, ale nie hneď. Stalo sa tak až v Detroite Red Wings, kde vyhrali Stanleyho pohár dvakrát po sebe. Larionov hral v NHL až do veku 44 rokov, jeho poslednou destináciou bolo New Jersey.

Slava Fetisov a Igor Larionov po zisku Stanley Cupu v roku 1997. Foto: Mlive.com
Slava Fetisov a Igor Larionov po zisku Stanley Cupu v roku 1997. Foto: Mlive.com

Je nesmierne ťažké si predstaviť, ako by dnešní hokejisti dokázali zvládnuť taký nápor na fyzické a psychické sily. Doba je však iná, posunula sa a ani Viktor Tichonov sa už, žiaľ, nenachádza medzi živými. Pre svojich nasledovníkov ale zanechal výraznú stopu a odkaz.

Niektoré ruské metódy z minulých čias môžeme vidieť aj v dnešných časoch. Veľa ruských hokejistov oplýva výborným korčuľovaním, no hlavne palicovou technikou a silou na puku. Ako skvelý príklad slúžia súčasné hviezdy NHL Vladimir Tarasenko či Jevgenij Malkin. No a na elegantné odoberanie puku a svetové hokejové IQ Pavla Dacjuka bezpochyby nik nezabudol aj po odchode do KHL.

 

Teraz najčítanejšie

Ondrej Herceg

Som 26-ročný pracujúci. Mám rád všeobecne veľmi veľa športov, no odmalička som inklinoval k pätorke hokej, futbal, tenis, basketbal a F1. Športom žijem teoreticky i prakticky 25 hodín denne a získavam nové informácie a poznatky. V mojom záujme je nahliadať na veci nepovrchným spôsobom, ale ucelene a s pochopením detailov. Tvrdá práca poráža talent, ak talent nepracuje tvrdo. Francesco Totti, Kobe Bryant, Michael Schumacher.