Denník N

Ak z krajiny odídu skúsené mozgy, mladé talenty ju nezachránia

Zdroj: skilledup.com
Zdroj: skilledup.com

Odliv odborníkov z krajiny problém. To je pravdepodobne každému jasné. Keď sa však zamyslíme nad konkrétnymi stratami, ktoré exodus spôsobuje, naše uvedomenie sa stáva ešte oveľa silnejším.

S nadaním na Slovensku nemáme problém a ako sme písali v novembri, v podnikateľskej sfére si to všíma celá Európa. Môžeme na to byť hrdí, ale nesmieme zabúdať, že každý talent potrebuje svoj vzor. Nielen ako ideál, ale aj ako zdroj poznatkov, vedomostí a skúseností. Rady zabehnutých a úspešných starších odborníkov zrýchľujú vývoj mladého človeka – usmerňujú ho, vystríhajú ho pred chybami, naznačujú, na čo sa treba zamerať, do čoho sa oplatí investovať úsilie a do čoho nie. A v ideálnom prípade by sme nemali mať len jeden vzor. Čím viac takýchto podporných pilierov stojí okolo nás, tým rýchlejšie sa rozvíjame. Individuálne, ale v prípade vzájomného skupinového obohacovania aj kolektívne – vedomosti sa pri skupinovej výmene skúseností násobia a šíria sa exponenciálne. Ak chceme držať krok s úspešnými krajinami je nevyhnutné, aby u nás odborníci jednak zostávali, ale rovnako dôležité je, aby sa aj vracali zo zahraničia domov. Motiváciou pre nich by mali byť vhodné podmienky na návrat, vďaka ktorým by mohli Slovensko posunúť vpred.

Pred časom som narazila na prednášku harvardského profesora Josepha Henricha, ktorý sa špecializuje na evolučnú biológiu ľudí. Odkazom jeho lekcie je, že za úspechom človeka síce stojí aj jeho vlastná inteligencia, ale väčší podiel majú práve zdedené vedomosti jeho predkov či predchodcov. Sme závislí od podávania kultúrnych informácií z generácie na generáciu, Henrich preto hovorí o kultúrnej evolúcii človeka. Čím je populácia väčšia, socializovanejšia a ochotnejšia spolupracovať a deliť sa o svoje vedomosti, tým rýchlejšie napreduje. Profesor v súvislosti s touto teóriou spomína experiment, v ktorom dve skupiny študentov dostali za úlohu vytvoriť v grafickom programe nasledujúci vzor:

gimp

Jedna skupina fungovala tak, že si jej členovia posúvali informácie vždy len od jedného študenta k ďalšiemu. Druhá skupina spolupracovala v päticiach a jedna pätica posúvala svoje znalosti ďalším piatim spolupracujúcim študentom:

 

vzory

Každá pätica predstavovala jednu generáciu a výsledok experimentu jasne ukázal výrazný rozdiel medzi skúmanými vzorkami. Najhorší člen desiatej generácie pätíc (pravá časť obrázka) bol stále schopnejší ako najlepší člen desiatej individualistickej generácie:

f3-large

Z experimentu vyplýva, že pri vzdelávaní ďalších generácii je okrem kvality podstatná aj kvantita. Slovensko je malá krajina, kvantitatívne teda prirodzene zaostávame. O to dôležitejšie je vytvoriť našim odborníkom zázemie, ktoré ich v našej krajine udrží, respektíve priláka späť a dá im príležitosť prispievať k rýchlemu progresu mladých talentov aj celej krajiny.

Teraz najčítanejšie