Existuje alternatíva k súčasnej vláde Roberta Fica?
Už od minuloročných parlamentných volieb pri kritike súčasnej vládnej koalície, sa ako argument uvádza, že neexistuje k nej žiadna iná, lepšia alternatíva. Hneď po voľbách sa Richard Sulík pokúsil zložiť pravicovú koalíciu. Bohužiaľ ako ukázal doterajší vývoj, takáto koalícia by realne nebola funkčná, hlavne z dôvodu nutnej účasti SNS v nej. Ako vidieť Andrej Danko si v terajšej koalícii nárokuje čoraz viac kompetencií, ako by SNS prislúchalo podľa výsledku volieb. Najviac to vidieť asi v rezorte dopravy, ktorý ba mal mať v kompetencii Most-Híd. A zrejme by sa inak nechoval ani v pravicovej koalícii a určite by tam napínal svaly ešte viac.
Ďalšou alternatívou, ktorá by bola možná a spomínala sa, by bola úradnícka vláda, čo by bolo asi len dočasné riešenie do predčasných volieb, ale určite lepšie ako terajšia situácia.
Podľa mňa najlepšou alternatívou by bola jednofarebná menšinová vláda Smeru-SD. O tomto variante sa veľmi neuvažovalo, ale podľa mňa by to bola v terajšej situácii, tá najlepšia alternatíva. Na základe výsledkov volieb by vytvorila vládu najsilnejšia strana Smer. Nakoľko máme pomerne slušnú legislatívu, ktorá určite nie je primárnou príčinou korupcie a problémov, tak základné fungovanie štátu by nebolo ohrozené. Nuž a na zmenu legislatívy a štátny rozpočet by bola vládna strana nútená rokovať s opozičnými stranami. Ani s tým by až taký veľký problém nemala, ak by jej skutočne išlo o prosperitu Slovenska a navrhla rozumné riešenia. Tak by určite našla podporu u opozície. Napríklad v oblasti sociálnej, či školstva by určite pri dobrých návrhoch našla porozumenie u OĽaNO.
Zároveň by sa tým konečne sfunkčnil parlament, namiesto stláčania gombíkov a úplnej ignorácie opozície v legislatívnej činnosti. Zároveň by došlo ku skutočnému prerokovávaniu návrhov zákonov i zo strany vládnych poslancov, a tým i ku ich skvalitneniu. Parlament by si konečne plnil svoju skutočnú úlohu a prestal by byť slúžkou vlády.
Bohužiaľ sa na Slovensku stalo zvykom, že po vytvorení vládnej koalície, si táto rozdelí rezorty a štátne inštitúcie s tým, že každá strana sa hrá na svojom piesočku a navzájom si nelezú do kapusty. Nech by sa diali u koaličného partnera akékoľvek psie kusy, koaličná zmluva nepustí. Samozrejme je to pre nich pohodlnejšie. Poslanci vládnej koalície sa stávajú hlasovacími robotmi, ktorí automaticky stláčajú gombíky „za“ pri vládnych návrhoch a „proti“ pri opozičných. Z veľkej väčšiny si len odsedia zasadania pléna a medzi schôdzami sa môžu venovať svojim koníčkom, nemusia sa ani veľmi namáhať študovaním predložených návrhov, nie to ešte rozmýšľať nad navrhovaním nových. Stačí pri hlasovaní sledovať prsty predsedu poslaneckého klubu aby vedeli, ktorý gombík stlačiť a náhodou sa nepomýlili.
Ak náhodou príde k odvolávaniu člena vlády, tak automaticky odhlasujú nočné rokovanie. Vrcholom ale je, keď odvolávaný člen vlády, namiesto vyvracania všetkých opozičných dôvodov a faktov, má tú drzosť, že pouráža predkladateľa návrhu na odvolanie, uvedie zopár irelevantných a nepravdivých informácií a ujde s tým, že má dôležitejšie záležitosti a zároveň vydá rozkaz svojim poslancom aby ho nasledovali. Veď rozkaz je viac ako zákon, tak hovorí minister obrany.
Vie si niekto predstaviť, že by takto zareagovala napríklad Angela Merkel v Bundestagu? Čo by nasledovalo? Čo by jej na to povedali poslanci CDU/CSU, nehovoriac o SPD, či opozícii? Opovážila by sa po takom niečom ešte predstúpiť pred voličov?
