Ako pomáhame nášmu mestu
Riazanská je síce moja srdcová záležitosť, ale podstatne viac energie venujem aktivitám mimo mojej domácej ulice. Tentoraz vás pozývam na cestu vylepšeniami, ktoré sme realizovali nielen v Novom Meste, ale aj Starom Meste či Petržalke. Prostredníctvom nich sa vám pokúsim ilustrovať prečo sa každý utorok podvečer stretávame a riešime dlhodobo neriešené problémy v našich uliciach.
O čo ide?
Okrem vytvárania ostrovčeka pozitívnej deviácie v mojom bezprostrednom okolí organizujem pravidelné utorňajšie akcie s množstvom Bratislavčaniek a Bratislavčanov. Stretávame sa vždy podvečer a riešime dlhodobo neriešené problémy v uliciach.
Našim cieľom však nie je vytvárať suplovať prácu samospráv a preto je pre nás podstatné, aby samospráva o podnetoch, ktoré riešime, vedela. Niekedy je podnet na portáli Odkazprestarostu.sk, čiže samospráva je o ňom informovaná (samosprávu však nechceme predbehnúť, púšťame sa len do dlhodobo neriešených podnetov). Inokedy sa na nás obráti niekto z vás, a vtedy sa spýtam, či je o podnete informovaná samospráva. Je potrené povedať, že sa na nás vo väčšine prípadov ľudia obracajú až po pokuse so samosprávou.
Sme užitoční idioti?
Keď sa pozriete na fotografie hore, tak vidíte výsledky práce obyvateľov tohto mesta, ktorí sa už nedokázali pozerať na nahromadené problémy v uliciach. Počas šiestich rokov som nestretol dobrovoľníčku či dobrovoľníka, ktorý by prišiel na niektorú zo stoviek akcií kvôli prebytku voľného času, alebo že by mal zvláštnu úchylku v supľovaní práce úradníkov.
U niektorých je to v skutočnosti sklamanie z neriešenia problémov, ktoré považuje za dôležité (čistota, bezpečnosť, údržba). Viacerí chcú byť súčasťou zaujímavého príbehu a prostredníctvom neho tomuto mestu niečo zanechať. Potom sú takí, ktorí cítia silnú spoluzodpovednosť za svoje okolie a odmietajú sa nečinne prizerať ako naše ulice upadajú. Áno, sú aj tí, pre ktorých je hlavným motorom hnev, frustrácia, nespokojnosť. V rámci našej činnosti sa snažíme, tieto na prvý pohľad negatívne pocity, premeniť na pozitívnu energiu.
Zmysluplnosť
Deň dobrovoľníka má 24 hodín rovnako ako každého iného. Čas si delíme medzi rodinu, povinnosti, knihy, koníčky či klikanie po internete. To samo o sebe dokáže človeku zaplniť celý deň. Vďaka určitej trpezlivosti som však stretol desiatky ľudí, ktorí si v tom dni nájdu aj zopár hodín pre dobrovoľníctvo bez ohľadu na to či ide o pracovný deň alebo víkend.
Máme rôzne motivácie, ale všetkých nás spája pocit (možno presvedčenie) zmysluplnosti dobrovoľníctva. A to napriek rastúcemu množstvu podnetov, zaseknutiu samospráv vo svojom “takto sa to tu vždy robilo” prístupe a občasným obvineniam z užitočnej idiocie. Jednoducho človek cíti tú zmenu na mieste, kde bola predtým čierna skládka, zničená zastávka MHD alebo rozjazdený trávnik. Stačia 2-3 hodiny so skupinkou šikovných ľudí a zrazu vidieť, že sa to dá. Ten pocit zmysluplnosti je pozitívne návykový.
Oslobodenie
Na občianskej výchove sme sa učili, že tu máme štát. Tomu ako občania platíme dane a vláda, úrady či samosprávy tieto prostriedky používajú na financovanie verejnoprospešných služieb. Zároveň všetci očakávame, že sa tie dane zhmotnia v pretavení nášho viac či menej skromného sna v realitu. Napríklad ja snívam, že niekto konečne opraví tú zastávku električiek pri Jurajovom dvore.
Pri riešení rôznych verejnoprospešných problém sú tu potom tí, ktorí zatelefonujú na úrad, iní napíšu e-mail, ďalší zadajú podnet cez Odkazprestarostu. Nuž, a potom sú tu mestskí dobrovoľníci/aktivisti, ktorí sa vo voľnom čase venujú problémom tohto mesta. Cítia napríklad ten obrovský pocit slobody, keď menia svoje okolie. Kúpia si škrabku na farbu a oškrabú ten nechutne dolepený semafór pred domom. Kúpia 25 kilogramov studeného asfaltu, metlu s lopatou a zaplnia dieru v chodníku pred domom. Nemusia, ale môžu spraviť niečo pre svoj dvor, ulicu či štvrť.
O čo nám pôjde aj v tomto roku
Jednoducho to čo sme robili aj doteraz v rámci 28 SpotFixov v roku 2016:
- Upozorňovať, že takto to ďalej nejde
- Ukazovať, že sa to dá
To všetko prostredníctvom dobrovoľníctva, ktoré je vyjadrením túžby po zmene. Tento rok budeme robiť nielen pred/po fotka, ale aj časozberné video. Nech všetci vidia aké jednoduché je mať aj v Bratislave upravené a pravidelne udržiavané ulice, námestia či zastávky. “To sa nedá” je jednoducho neakceptovateľné. Vidíme, že sa to dá vďaka internetu plnému príkladov dobrej praxe a tisíckam dobrovoľníckych hodín, ktoré pre toto mesto odmakajú dobrovoľníci Zelenej hliadky, Cyklokoalície a ďalších miestnych iniciatív.
Chceme prispieť k tlaku na zodpovedných, aby si toto mesto i nás ako jeho obyvateľov začali vážiť. Nemôžu nás brať len ako stabilný zdroj peňazí, ktoré prerozdelia podľa svojich pocitov. Ukazuje sa, že k zmene v pohľade na občana zatiaľ neprispeli ani časté telefonáty na úrady, e-maily s návrhmi riešení či portál Odkazprestarostu.sk s jeho prehľadnosťou i dostupnosťou.
Preto sme sa pred šiestimi rokmi rozhodli k rôznym formám občianskeho tlaku pridať aj našu poctivú, špinavú robotu realizovanú v podstate na kolene. S minimálnym rozpočtom, ale o to väčším nasadením a túžbou po zmene v starostlivosti o naše mesto. V starostlivosti o nás všetkých.
Matúš Čupka
