Denník N

Mýty o slovenskom školstve (IX): Zapojením škôl do podnikov, ako za socializmu, ozdravíme odborné školstvo

Názor, že pred rokom 1989 sme už mali zavedené dobre fungujúce duálne vzdelávanie a stačí sa vrátiť k tomu, čo tu už bolo, je síce veľmi rozšírený, avšak nie je celkom správny.

V skutočnosti boli počas socializmu učňovské miesta vytvárané na základe centrálneho rozhodnutia a aj keď uplatnenie absolventov po skončení odborného učilišťa bolo garantované, nezodpovedalo reálnym potrebám podnikov a  nebolo udržateľné v prostredí trhovej ekonomiky. Zároveň, hoci prepojenie vzdelávania na reálnu prax je veľmi potrebné, v minulosti a ani v súčasnosti nie je možné, aby všetky stredné odborné školy prešli na model duálneho vzdelávania a je potrebné hľadať aj ďalšie modely, ktoré môžu fungovať paralelne.

 

V spoločnosti existuje relatívne široký konsenzus o potrebe lepšie prepojiť stredné odborné školy s trhom práce. Pri hľadaní spôsobov, ako to zrealizovať, veľká časť verejnosti s nostalgiou spomína na učňovské vzdelávanie, ktoré u nás fungovalo počas socializmu. Na základe nášho reprezentatívneho prieskumu, až 80,6 % obyvateľov  Slovenska súhlasí s tvrdením, že návratom k systému zapojenia podnikov do škôl, ako tomu bolo za socializmu, by sme ozdravili celé odborné školstvo.

Je pravdou, že pred rokom 1989 boli väzby medzi podnikmi a  učilišťami silnejšie. Praktické vzdelávanie v mnohých učebných odboroch bolo poskytované vo veľkej miere priamo na pracoviskách. Ako však upozorňujú niektorí odborníci na stredné odborné vzdelávanie1, učňovské miesta boli vytvárané centrálnym administratívnym rozhodnutím. A aj keď sa prihliadalo na potrebu obnovy pracovnej sily podnikov, rozhodnutia boli neraz skôr dôsledkom plnenia politického cieľa „výchovy robotníckeho dorastu“ ako reálnym odrazom ekonomických potrieb podnikov. Štát prevzal zodpovednosť za zabezpečenie kvalifikácie a následného pracovného uplatnenia sa celej populácie, ktoré často nebolo v súlade s potrebami „trhu“ a prinášalo so sebou nemalé náklady. Zároveň, už od 70. rokov minulého storočia boli budované tzv. „komplexné učilištia“, v ktorých sa študenti vzdelávali prevažne v školskom prostredí a boli nazývaní učňami len zo zotrvačnosti.1

Po roku 1989 boli v dôsledku ekonomickej transformácie a následných reforiem prerušené existujúce väzby medzi školami a podnikmi. Aby sa zabránilo prevodu budov a vybavenia stredných odborných učilíšť na súkromných vlastníkov, boli vyčlenené z majetku privatizovaných podnikov. Bolo chybou, že táto skutočnosť nebola reflektovaná zo strany tvorcov vzdelávacej politiky. Nepristúpilo sa k systémovému riešeniu prepojenia škôl a podnikov, čo nepochybne prispelo k oslabeniu prúdu odborného vzdelávania. Zároveň podniky navyknuté v 90. rokoch na dostatok dostupnej (často nezamestnanej) kvalifikovanej pracovnej sily, si nevybudovali návyk investovania času a zdrojov do vzdelávania, 1 čo je bežné najmä v niektorých krajinách západnej Európy.

Hoci priame spojenie stredných škôl s podnikmi, ako tomu bolo do roku 1989 už nie je možné, nepochybne je potrebné hľadať cesty, ako zabezpečiť, aby študenti stredných odborných škôl mali možnosť sa do čo najväčšej možnej miery vzdelávať v reálnom pracovnom prostredí. Prax priamo u zamestnávateľov neprináša so sebou len lepšiu uplatniteľnosť absolventov a uľahčenie ich prechodu na trh práce. Nezanedbateľná je aj vyššia finančná efektivita tohto typu vzdelávania, keďže vďaka skokovému technologickému pokroku je v mnohých oblastiach takmer nemožné zabezpečiť na stredných odborných školách adekvátne vybavenie a dostatok kvalifikovaných odborníkov, ovládajúcich najnovšie technológie. Zároveň je však dôležité mať na pamäti, aby vzdelávanie nebolo prípravou pre jedného konkrétneho zamestnávateľa, ale aby pripravovalo študentov na budúce pracovné uplatnenie vo všeobecnosti.

Snahy o väčšie prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s praxou vyústili v roku 2015 do zavedenia tzv. systému duálneho vzdelávania. Praktické vyučovanie študentov v ňom prebieha počas celého ich štúdia priamo u konkrétneho zamestnávateľa. Ako sa však ukázalo, duálne vzdelávanie nie je „všeliekom“ a  nie je možné na neho prejsť vo všetkých učebných a študijných programoch. Toto očakávanie by dokonca bolo nereálne, keďže ani v krajinách so vzorovým „duálom“, ako napr. v Rakúsku či Nemecku, neprebieha praktická výučba výhradne vo firmách. Aj tam sa realizuje časť odbornej prípravy, podobne ako u nás, v „komplexných učilištiach“. Ani v týchto prípadoch však nie je možné rezignovať na tzv. work based learning, teda vyučovanie v reálnom pracovnom prostredí, v ktorom Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami OECD stále veľmi výrazne zaostáva.2 Na Slovensku sa stále väčšina praktickej prípravy študentov realizuje priamo na školách, ktorých vybavenie je v mnohých prípadoch zastarané, a s len veľmi slabým prepojením na lokálne firmy.

Namiesto sentimentálneho spomínania na „zašlú slávu československého systému prípravy učňov“3, či jednostrannej podpory duálneho vzdelávania, by sme sa mali zameriavať na paralelné hľadanie takých modelov vzdelávania a prípravy v pracovnom prostredí, ktoré budú vyhovovať rôznorodým požiadavkám študijných a učebných odborov, potrebám učiacich sa, ako aj školám a zamestnávateľom (a to nielen veľkým, ale aj tým stredným a menším). Takých modelov, ktoré okrem prípravy na výkon konkrétneho povolania u zamestnávateľov budú viesť absolventov aj k zakladaniu vlastných firiem v budúcnosti. Možností čerpania inšpirácie zo zahraničia je množstvo – od tzv. job shadowing (pracovného tieňovania), cez tzv. service learning (prax formou dobrovoľníckej práce), rôzne dlhé stáže u zamestnávateľov, až po plnohodnotné učňovstvo, ktorého súčasťou je pracovný pomer u konkrétneho zamestnávateľa už počas štúdia.4 Hoci k väčšiemu prepojeniu praxe a  vzdelávania môžu viesť viaceré cesty, je zrejmé, že vzdelávanie v reálnom pracovnom prostredí by sa malo stať súčasťou všetkých programov odborného vzdelávania.

 

Miroslava Hapalová
analytička To dá rozum pre oblasť odborného vzdelávania

 

Zdroje:

1 Vantuch, J. a kol. 2013. Analýza národných systémov kvalifikácií vo vybraných krajinách EÚ. Bratislava : Štátny inštitút odborného vzdelávania.  Dostupné na http://bit.ly/2lIKaMJ

2 Fazekas, M. and L. Mýtna Kureková. 2016. A Skills beyond School : Review of the Slovak Republic, OECD Reviews of Vocational Education and Training. Paríž: OECD Publishing. Dostupné na: http://bit.ly/OECDreviewsVET

3 Zimenová, Z. 2014. Inšpirujme sa tým, čo funguje. Dobrá škola, ročník V, číslo 8. Dostupné na: http://bit.ly/2lIRDv7

4 OECD, 2010. Learning for Jobs, OECD Reviews of Vocational Education and Training. Paris:  OECD Publishing. Dostupné na: http://bit.ly/2lIRGah

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/