Minister školstva: „Riaďme sa Bibliou!“

Elor Azaria bol odsúdený na 18 mesiacov väzenia. Vojak zastrelil v okupovanom Hebrone Palestínčana, videozáznam tejto udalosti sa dostal na internet (to je aj dôvod, prečo bol Izraelčan súdený). O rozsudku informovala RTVS, Nko sa obmedzilo na kratučkú agentúrnu správu. Dodnes na stránkach Denníka N nájdete článok sympatizujúci s izraelský vojakom, ktorý palestínskeho útočníka chybne označuje ako vojaka. V článku tiež chýba údaj, že sa incident odohral na okupovanom území. Veľkú výpovednú hodnotu má aj samotný fakt, že Azaria nebol obvinený z vraždy. Vojak sa na politickej scéne aj vo verejnosti teší všeobecnej podpore, bol by zázrak, keby si odsedel aspoň jeden a pol roka. Smutným faktom je tiež, že palestínske deti a tínedžeri bežne dostávajú za hádzanie kameňov dlhšie väzenské tresty ako vojak, ktorý popravil zraneného človeka.

Naftali Bennett, izraelský minister školstva, argumentoval v televíznom rozhovore, že okupované územia patria Izraelu, lebo sa to píše v Biblii. Rovnaký argument používajú Izraelčania radi a často dlhé roky. Keď som sa izraelského veľvyslanca na Univerzite Komenského v Bratislave spýtala, prečo Izrael stavia ilegálne osady, ak chce mier, odpovedal: „V Starom zákone sa píše, že to územie patrí židom a Bibliu číta veľa ľudí na svete.“ Vtedy sa mi zdalo, že poslucháči prednášky toto odôvodnenie prijali úplne v pohode. Otázka znie – ak sa nájde slovenský (alebo akýkoľvek iný) vládny politik, ktorý hranice štátu alebo právo na občianstvo žiada určovať podľa náboženského textu, ako sa k tomu stavia Nko? Z celého sveta len Izrael má schopnosť byť súčasne liberálnou demokraciou i teokraciou.

Izrael sa najnovšie pridal k Egyptu, Sudánu, Spojeným arabským emirátom či Kube a regionálnemu riaditeľovi Human Rights Watch odmietol vydať pracovné víza. Zároveň Human Rights Watch obvinil zo šírenia propalestínskej propagandy. Podľa Izraela Human Rights Watch nie je ľudskoprávna organizácia. Informuje aj Buzzfeed, Nko zatiaľ mlčí.

Spomínate si na demoláciu beduínskej osady Umm al-Hiran v Izraeli? Ak čítate Nko, asi nie. Počas protestu proti zbúraniu domov bol postrelený palestínsky poslanec Knessetu a Beduín – a izraelský občan – Yakub Musa Abu al-Kian prišiel o život, zastrelili ho. Izraelská polícia ho v prvej chvíli označila za teroristu, ktorý sa inšpiroval Islamským štátom. Medzi časom už izraelskí predstavitelia  i médiá priznali, že terorizmus v hre nebol. V Nku pohoda – o Umm al-Hiran bolo ticho, preto je aj zbytočné uviesť klamstvá na pravú mieru.

Tento mesiac Izraelčania priniesli oznámenia o demolácii do beduínskej dediny Khan al-Ahmar na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Búrať sa má všetko, aj škola. Obyvatelia dostali pár dní času na vysťahovanie. Peťo Tkáč, ktorý miesto v roku 2016 navštívil, píše:

„V lete sme počas nášho pobytu v Palestíne navštívili aj školu v dedine Khan al-Ahmar blízko Jeruzalema. Včera školu navštívili izraelskí okupační vojaci, nepriniesli však pastelky ale oznámenie o demolícií („stop-work order“). Zdemolovaných má byť aj ďalších 40 budov v dedine, miestni majú 5 dní na vysťahovanie, potom prídu buldozéry. Fakticky to znamená, že dedina bude zničená.

Khan al-Ahmar leží v zóne C Západného Brehu, ktorá je pod plnou kontrolou izraelských okupačných úradov, hoci je to stále v teritóriu, kde mal vzniknúť palestínsky štát (či už podľa plánu OSN na rozdelenie Mandátneho územia Palestíny z roku 1947, alebo podľa mierových dohôd z Osla z 90. rokov). Okupačné úrady dedinu považujú za nelegálnu, pretože Palestínci nemali pri jej výstavbe patričné povolenia. Chcú jej obyvateľov preto vysťahovať do oblasti pod kontrolou Palestínskej samosprávy (dnes asi len 18 % územia Západného brehu). Škola má byť oficiálne zničená preto, lebo stojí blízko diaľnice, ktorá sa má rozširovať. Na prvý pohľad sa zdá že je všetko v poriadku, nemáš povolenie, letíš.

Problémom však je že (vygooglil som za vás):
– pre Palestíncov je takmer nemožné získať povolenie na stavbu čohokoľvek v oblasti C (medzi rokmi 2000 až 2007 bolo zamietnutých 95 % žiadostí Palestíncov o stavebné povolenie, zatiaľ čo bolo v tej istej oblasti postavených 18 000 izraelských domov v nelegálnych osadách, tvrdí to izraelská organizácia Peace Now)
– obyvateľov dediny, beduínov (v ang. Jahalin beduin), už raz Izrael zo svojich domovov vyhnal, z Negevskej púšte počas Nakby v roku 1948
– v blízkosti dediny stojí niekoľko izraelských osád, ktoré sú z pohľadu medzinárodného práva nelegálne, beduíni sú zo svojich domovov vyháňaní pretože sú prekážkou rozširovania týchto osád a ich prepojenia s Jeruzalemom („plan E1″)“

Počet zbúraných palestínskych domov stále rastie. Kedy a ako bude informovať Nko?

Na verejnosť preniklo, že Netanjahu odmietol mierovú dohodu s arabskými štátmi (rozumej: s arabskými diktátormi), ktorú na tajnej schôdzke sprostredkoval John Kerry. Šokantné. David Friedman, veľký podporovateľ izraelských osád, ktorého Donald Trump navrhol na post amerického veľvyslanca v Izraeli, sa pred časom chválil, že sám prispel k tomu, že americkí republikáni prestali spomínať dva štáty pre dva národy. Tu z popola vstáva dobre známy Avigdor Lieberman, sám obyvateľ ilegálnej osady, aby na bezpečnostnej konferencii v Mníchove podporil tzv. dvojštátne riešenie. Lieberman tvrdí, že palestínsky štát by na svojom území nemal ani jediného žida (ako na to prišiel?). A nie je pekné mať homogénny palestínsky štát a heterogénny Izrael. Vyslovil sa za výmenu území a obyvateľstva – čo je pravdepodobne nový výraz pre jeho starú myšlienku o odsune arabských občanov z Izraela. Nuž áno, kto to kedy počul, že by štáty mohli byť heterogénne.

Pred rokom Izrael pozval na návštevu hercov nominovaných na Oscara. 26 luxusných dovoleniek s účelom získať pozitívnu reklamu. Leonardo DiCaprio, Matt Damon a iní ponuku odmietli, resp. tí, ktorí ju prijali, výlet venovali príbuzným. Podobne pochodil plán urobiť z obľúbených hráčov amerického futbalu veľvyslancov dobrej vôle (rozumej: pre Izrael). Z jedenástich, ktorých izraelská vláda pozvala na návštevu, šiesti účasť odmietli. Colin Kaepernick svojim fanúšikom na Twitteri (je ich viac ako milión) pripomenul, že kto je proti Trumpovmu zákazu vstupu pre muslimov, musí byť rozhnevaný aj z izraelských apartheidných praktík voči Palestínčanom.

Tu sa o slovo hlási Izrael. Organizáciu NGO Monitor z Jeruzalema nahnevalo, že americkí podporovatelia bojkotu Izraela (BDS) vyzbierali tisíce dolárov na opravu vandalmi poškodeného židovského cintorína. Čuduj sa svete – Palestínčania, ktorí kritizujú Izrael, dobre vychádzajú so židmi.

Kde uprostred tohto všetkého stojí redakcia Denníka N? Je za okupáciu, alebo je proti okupácii? Je za výstavbu izraelských osád, alebo je proti výstavbe izraelských osád? Je za heterogénne štáty, ktoré sa snažia byť pre všetkých, alebo určuje hranice podľa Biblie? Je za búranie palestínskych domov, alebo je proti búraniu palestínskych domov? Je za zákaz vstupu pre muslimov/Arabov/Palestínčanov, alebo je proti zákazu vstupu pre muslimov/Arabov/Palestínčanov?

Spôsob (ne)uverejňovania informácii v Nku niektoré odpovede naznačuje. Čitatelia (vrátane predplatiteľov) si zaslúžia poznať oficiálne stanovisko redakcie. Kedy nám Nko konečne povie, čo vlastne chce?