Sabatikal

A ako je to na Slovensku? Navrhla by sabatikal pre učiteľov nejaká strana? V parlamente sa to ešte nestalo. OĽaNO má ale sabatikal v programe. Ich návrh je, aby si učitelia mohli po 10 rokoch praxe vybrať rok neplateného voľna.
Naši slovenskí populistickí politici, ktorí uprednostňujú facebookové reakcie obyvateľov Slovenska pred posudkami odborníkov, zrejme zmietnu každý návrh na tému sabatikal pre učiteľov zo stola. Preferencie strán sú zlatým teľaťom šéfov strán a slovenskí politici veľmi dobre vedia, aká je inteligencia občanov čo ich volia. Načo riskovať pád preferencií?
Učiteľom sa tu závidí aj dlhšia dovolenka (9 týždňov). Sabatikal učiteľov je zrejme možný len v štátoch, kde sa školstvo vníma ako jeden z najdôležitejších pilierov demokracie a fungovania štátu, kde občania vedia, že kvalitné školstvo rozvíja ekonomiku a zvyšuje ich životnú úroveň, kde nie je normálne kradnúť, kde je korupcia považovaná za exotický jav.

V rozvinutých štátoch je sabatikal bežná vec. Sabatikal je slovo z latinského sabbaticus, gréckeho sabbatikos, hebrejského šabaton, šabat . V hebrejčine šabat znamená oddych, rozmýšľanie a premietanie. Slovo má základ v poľnohospodárstve. Po siedmych rokoch sa obrábaná pôda nechala ladom a odtiaľ je to slovo.

Učitelia sú oproti iným povolaniam oveľa viac náchylní na vyhorenie. Kto neučil, nemusí pochopiť o čom píšem. Ľudia sa len málokedy pozerajú na svet očami toho druhého, nevedia si predstaviť náročnosť učiteľskej práce na psychiku, netušia, že práca učiteľa je jeden dlhý stres, ktorý zákonite zvyšuje pravdepodobnosť vyhorenia.
Sabatikal je antibiotikom proti vyhoreniu. Slovenskí učitelia s diagnózou vyhorenia ale nemôžu s liekom počítať. Pre frustrovaných učiteľov, hlavne pre tých čo sa v živote nestratia, je potom najlepším liekom odísť zo školstva.

V procese vyhorenia máme niekoľko fáz. Učitelia u nás väčšinou oscilujú hore dolu fázami, niektorí ich ukážkovo absolvujú pekne všetky po poradí, na niektorých učiteľov v prípade ťažkých životných situácii ako je rozvod, úmrtie v rodine, objavenie sa vážnej choroby, či nejakej tragédie, dopadne konečná fáza – vyhorenie ako blesk z čistého neba. Mimochodom viete, že tí najzapálenejší učitelia vyhoria najrýchlejšie?

Aké sú fázy vedúce k vyhoreniu?

Prvá fáza je  nadšenie pre prácu, entuziazmus. Krásne obdobie na ktoré s nostalgiou mnohí starší kolegovia už len spomínajú. Nadšená pani učiteľka sa pozná tak, že chrlí s rozšírenými očami jeden nápad za druhým, srší energiou a frustrovaným alebo vyhoreným kolegyniam lezie na nervy. Stále so žiakmi experimentuje, neustále ich a seba učí niečo nové. Najnovšie poznatky v pedagogike sú pre ňu tak úžasné! Niektorí zaslúžili kolegovia rozmýšľajú, či mladá kolegynka neberie nejaké drogy.

Nasleduje stagnácia. Pani učiteľka robí dookola už osvedčené a fungujúce veci, je presvedčená o tom, že práca jej ide od ruky, sem tam ju nazlostí, ak niečo v jej dobre naolejovanom stroji na získavanie vedomosti a slušného správanie zaškrípe. Ak je učiteľka na škole s výbornou pracovnou klímou a výborným kolektívom, tak je schopná sa vrátiť naspäť do prvej fázy – k nadšeniu pre učiteľskú prácu. Ak nie, tak po rokoch postúpi do ďalšej fázy.

Frustrácia.
„Ráno na displeji vidím dátum 1. október.  Prázdniny, teda dovolenka je v nedohľadne! Akosi sa mi nedarí, žiaci sú hluční a drzí, rodičia otravní, vedenie školy vyžaduje čoraz viac práce, prečo musím zastupovať práve ja a opäť mám dozor?!!!“ – mrmle si popod nos kolegynka na obede a prehrabuje sa lyžicou vo vychladnutej polievke. Frustrácia ju po niekoľkých rokoch neustáleho pracovného stresu a permanentnej  emočnej záťaže dostihla. Niekedy energická milá a usmievavá pani učiteľka sa pomaly ale isto mení na učiteľskú zombie.

Na scénu prichádza apatia. Ak zhodou okolností sedia dve kolegyne v rôznych fázach na obede, tak aj človek bez emočnej inteligencie okamžite pozná, ktorá kolegyňa je vo fáze apatie a ktorá je v prvej fáze nadšenia. K dialógu pri stole v školskej jedálni dôjde len výnimočne. Väčšinou sa monológ nadšenej pani učiteľky po troch minútach končí a nasleduje dovidenia. Kolegyňa vo fáze apatie len mierne pootvorí ústa a hlbšie si vzdychne a vydýchne.

A máme tu záverečnú scénu, na ktorú prichádza posledná fáza – syndróm vyhorenia, burnout!
Po niekoľkých rokoch sa teda táto fáza dostavila aj u kolegu. Niekedy aktívny a nápadmi sršiaci kolega kašle na všetko. Dosiahol štádium úplného vyčerpania! Nemyslí mu to, nemá pocity, vníma len prázdno. Je na dne! Dokonca sa ani neobzrie za novou atraktívnou kolegyňou!
A pozor, nie je sám! Iná kolegyňa, ktorá ešte nájde iskierku energie na nostalgické spomienky – „aké dobré boli deti za socíku, aké super školstvo sme mali!“, je na pokraji nervového zrútenia. V zborovni nevedomky sleduje uprene kalendár, strom za oknom, prípadne muchu na portréte prezidenta. Najhoršie je na tom v júni. Skúša sa liečiť vyškrtávaním prázdnych kolóniek v pedagogických dokumentoch, predpisovo z ľavého dolného rohu do pravého horného rohu.

Milé učiteľky a vážení učitelia! Zamyslite sa, v akej ste fáze a nezúfajte! Kolobeh fáz sa vo vašej pedagogickej praxi môže niekoľkokrát zopakovať, môžete v pohode oscilovať hore dolu. Oproti kolegom z vyspelých „pedagogických“ štátov máte ale výhodu. Máte možnosť skúmať svoje reakcie na pracovný stres vášho organizmu niekoľkokrát v kariére za sebou. Tesne pred dôchodkom budete vybrúseným diamantom. Potom vás nesklame a neprekvapí ani nízky dôchodok!

Nárok na sabatikal v iných štátoch?

Holandsko – po 7 rokoch učenia, rok povinného! plateného voľna.
Nový Zéland – po 5 rokoch učenia má učiteľ nárok na 10 voľných platených „školských týždňov“.
USA – po 5 rokoch praxe si učiteľ môže vybrať rok plateného voľna, pričom dostáva 60 % mzdy. Učiteľ môže požiadať o grant rôzne grantové spoločnosti na pokrytie výdavkov pri cestovaní po svete, napríklad  Fulbright Grant (stránka so zoznamom grantov pre „cestujúcich učiteľov“ –  https://www.teachingtraveling.com/2015/11/17/free-travel-for-teachers/). 
Austrália – tvorivé voľno dostane učiteľ po jednom až štyroch rokoch, mzda je nižšia o 20%.
Fínsko – všetci zamestnanci (nielen učitelia) majú nárok na tvorivé voľno (sabatikal) v trvaní od 3 do 12 mesiacov, asi 60 % mzdy. Na miesto zamestnanca musí byť prijatý nezamestnaný.
Rakúsko – počas štyroch rokov praxe si môže učiteľ vybrať 12 mesiacov študijného voľna.
Kanada – po dvoch rokoch učenia má učiteľ právo na rok voľna s tretinovým platom, po 5 rokoch praxe má učiteľ možnosť dostať rok voľna a polovicu platu. V Kanade sú učitelia platení veľmi dobre, ak si ušetria, cestujú, vzdelávajú sa.
Švédsko – každý zamestnanec môže po 2 rokoch práce požiadať o sabatikal v trvaní do jedného roka. Dostáva 68 % mzdy.
Slovensko – po 25 rokoch praxe si učiteľ akurát tak skočí do lekárne po antidepresíva.

Návrh v ČR: http://www.top09.cz/co-delame/tiskove-zpravy/putnova-ucitelum-pulrocni-volno-na-vlastni-studium-21929.html

Stránka o cestovaní učiteľov, ktorí si zobrali sabatikal: https://www.teachingtraveling.com/  …ach, to je sci-fi!