Toľko 9. bod z volebného programu Najlepšej strany Jóna Gnarra, bývalého starostu Reykjavíku, ktorý o svojom starostovaní napísal knihu ,,Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet”. Kniha je inšpirujúca, plná človečiny, snahy o poctivú politiku, porozumenia a lásky k životu. Ak chcete zakladať ďalšiu politickú stranu, tak si túto knihu prečítajte pred Machiavellovým Vladárom. Ale nebudem písať o knihe, poďme sa pozrieť na ďalšie body programu, ktoré Jónovi pomohli vyhrať voľby v najväčšom meste na Islande v roku 2010 (Island má 298 000 obyvateľov, z toho v Reykjavíku žije 119 000[2]). Mandát mu skončil v roku 2014.[3]
8. Mestské autobusy: žiaci, študenti a zdravotne postihnutí jazdia zadarmo! ,,Sľubujeme oslobodenie od poplatkov v oveľa väčšej miere než ktorákoľvek iná strana, pretože sa vôbec nebudeme snažiť tento sľub naplniť. Preto je celkom jedno, k čomu sa zaviažeme, od bezplatných leteniek pre ženy až po bezplatné automobily pre vidiečanov.“[1] Nám sa toto na rozdiel od Islanďanov podarilo zaviesť. Ale prečo nie aj pre pracujúcich? Konečne by sa oplatilo dochádzať za prácou a hneď by sa jej spravilo viac. Viac práce = vyššia spotreba = vyšší výber daní = viac splnených volebných sľubov = viac spokojných ľudí. Vlaky by nahradili autá a nemuseli by sme stavať diaľnice. V lesoch pri diaľniciach by bol konečne kľud a my by sme mohli nerušene zbierať hríby. A nepracujúci do vlaku nepatria? Doprajme aj im spoznať Slovensko.
10. Voľný vstup na plavárne pre všetkých, vrátane uterákov, zadarmo![1] Toto je dobrý nápad, aj keď plaváreň na kopaniciach nemáme. Ale treba priať tým, čo ju majú a môžu sa do nej namočiť. Uterák sa nájde v každej správnej slovenskej domácnosti, a ak ich bude viac, tak bude na Slovensku lepšie. Možno sa vďaka nim zo Slovenska stane Švajčiarsko. Niekedy na to treba ísť od vody.
12. Absolútna rovnoprávnosť pohlaví.[1] Táto téma je tiež zaujímavá, ale my na Slovensku musíme najskôr schváliť v referende vetu o manželstve, ktorú sme si včera pripísali do ústavy. Čo sa bude s našou spoločnosťou diať, keď dvaja manželia, muži, adoptujú dcéru a niekto jej bude chcieť povedať ,,Aká matka, taká Katka?“ Zasekne sa v lingvistickom paradoxe? Tomuto musíme predísť. Budeme musieť nanovo definovať všetky slovenské porekadlá. Lingvisti všetkých krajín spojte sa!
6. Aktívna účasť na demokracii.[1]
5. Viac transparentnosti![1] Tento bod je u nás stále viac a viac obľúbený u občanov. U politikov je tomu naopak.
3. Preč s korupciou! ,,Sľubujeme, že budeme bojovať proti akejkoľvek korupcii – tým, že ju budeme verejne pred očami všetkých uskutočňovať.“[1] Tento bod u nás už splnila väčšina vládnych strán.
Jón sa z úspešného komika vypracoval na úspešného politika. Prajem Slovensku v politike aspoň jedného Jóna Gnarra. Ale bude lepšie, keď budú dvaja, jeden naľavo a jeden napravo. Ale mohol by byť jeden aj v strede a jeden u Lipšica, aby aj v NOVE bolo viacej srandy. V Obyčajných ľuďoch je Jónovi ,,najviac podobný“ Matovič, o jeho humore vie viac Procházka. Pani Mezenská, sa nás snažila pobaviť teleportami, ale keď to nietko myslí vážne, tak to nie je až taká sranda. K Jónovi má u nás najbližšie Ondrej Dostál z OKS, jeho kroky majú hlavu aj pätu. Ale už idem od témy. Jón nech sa ti v živote darí a nám tiež.
Referencie:
1. Jóna Gnarr – Ako som sa stal starostom Reykjavíku a chcel zmeniť svet
2. http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_cities_and_towns_in_Iceland
Jaro Stančík

Newsfilter: List digitálne negramotnému ministrovi vnútra, ktorý sa stratil v dnešnej dobe







Vývoj bojov (1355. deň): Ruská armáda postupuje ako partia džihádistov, len dronmi ich však Ukrajinci nezastavia





Jaro Stančík