Denník N

Rýchle zápisky z mesiaca ciest po Slovensku

Po voľbách všetci povedali, že sa treba rozbehnúť po krajine. Nechápeme, čo sa stalo. My sme to urobili.

My sme to urobili a posledný mesiac sme strávili s celou skupinou okolo Progresívneho Slovenska na cestách. Od Námestova po Dunajskú Stredu. Od Prešova po Bratislavu. Trinásť miest, viac ako tisícka ľudí. Veľa počúvania.

Stratené regióny

V poslednej dobe stále počúvam o bublinách a pesimizme. Krajina je zblbnutá a bez nádeje, “v regiónoch” obzvlášť. Vôbec si nemyslím, že veci sú ideálne. Ale nevidím dôvod lámať nad Slovenskom palicu a iba lamentovať.

Nemám rád, keď sa o regiónoch rozpráva, sťa by tam bola len zem spálená, plná bezprízorných ľudí, ktorí nepochopia súvetie. Naopak, čo-to som už pochodil a v každom regióne sa veľmi rýchlo dozviete o skvelých firmách, školách, lekároch, úspešných aktivitách, spolkoch, krčmách a reštauráciách, farách a obciach s výbornou reputáciou. Všade stretnete kopu ľudí, ktorým záleží na svojom okolí a robia skvelé veci. Aj to je skutočné Slovensko.

Samozrejme, cesty, infraštruktúra, verejné investície. To všetko treba. To všetko sú dôležité a nutné veci, ale celé to stojí na ľuďoch. Tí tam sú už dnes, aktívne pracujú na zaujímavých projektoch a firmách. Takých ľudí sme stretli za posledný mesiac stovky.

Jasné, veci nie sú dokonalé. Ale bičovať sa dookola, že ľudí s podobným zmýšľaním žije na Slovensku málo, nemá zmysel. Z jednoduchého dôvodu – ukazuje sa, že ich je viac ako dosť. Ako vraví jeden môj zahraničný kamarát, “aj vy ste tu doma, začnite sa podľa toho správať”.

Štát vs. človek

V jeden týždeň sme stretli podnikateľov aj zamestnancov, starostu úspešnej obce aj ľudí z občianskeho sektora. Srdcom výskumník, všetkých sa pýtam, čo by chceli, aby fungovalo v spoločnosti inak. Je smutné, že dookola sa opakuje jedna odpoveď – aby nám štát nehádzal polená pod nohy.

Znie to pomaly ako klišé, ale vyjadruje to niečo podstatné. Za tie roky sa nám s tým nepodarilo nič urobiť. Za posledných 25 rokov sa nám podarilo vybudovať viac či menej fungujúcu ekonomiku, živú občiansku spoločnosť a ľudí hrdých na svoju krajinu. No stále nám chýba fungujúci, normálny štát. Ten ostal pozadu.

Následky sa potom prejavujú rýchlo. Vo vzdelávaní. V zdravotníctve. V tom, že návšteva úradu sa málokrát zaobíde bez negatívnej skúsenosti. V tom, že vzťah občana a štátu je založený na nepriateľstve. Ako keby jeden bojoval proti druhému.

Normálne, fungujúce inštitúcie-štát sú základ, bez ktorého sa nepohneme.

Politici nie sú odrazom ľudí

Podľa obsahu bežných politických diskusií z nedeľných debát a politických facebookov by som mal pred mojou cestou čakať mesiac hádok o islamskej hrozbe a diktáte Bruselu. Nestalo sa tak. Ukazuje sa totiž, že stále tu je veľká časť ľudí, ktorí čakajú od politiky viac než len strašenie a politický marketing. Chcú, aby sa s nimi ľudia rozprávali a spolu našli riešenia na reálne problémy, ktoré ich trápia.

Najväčšia frustrácia totiž vychádza z toho, že politici riešia samých seba a svoje problémy, svoje témičky. Ľudí nik nepočúva. Máme zastupiteľskú demokraciu. Dnes má mnoho ľudí má pocit, že ich nik nezastupuje.

Zaužívalo sa také tvrdenie, že politika je odrazom ľudí. Dnes by som s tým silne nesúhlasil. Ľudia a krajina je v oveľa lepšom stave než to, čo sa predvádza v parlamente.

Užívanie kokaínu v politike je tlačovková téma. Niekto, kto si hovorí Križiak, volá po zákone na zákaz stavbu mešít. V krajine s počtom mešít nula. Ako keby sme tu nemali väčšie problémy.

Dnes, možno viac než kedykoľvek predtým, je dôležité, aby sa vo verejnom priestore debatovalo aj o normálnych témach a normálnym spôsobom. Hoci to nie je sexy a nie sú z toho rýchle lajky na facebooku. Inak sa bude veľmi ťažko presviedčať, že demokracia má zmysel a dokáže riešiť problémy ľudí a nie len politikov. Pretože o to tu ide.

P.S. Ďakujem každému s kým sme sa stretli a každému, kto nám pomohol. No a mňa po týždňoch cestovania čakajú týždne písania. Spracovať všetko čo sme počuli, do zmyslupných výstupov.

 

Teraz najčítanejšie

Martin Dubéci

Som členom predsedníctva a sekretárom hnutia Progresívne Slovensko. Píšem si tu svoje poznámky k politike a spoločenským otázkam. Venujem sa politickej stratégii a bezpečnosti.