Denník N

Natálka ukazuje myslenie fašistov, vidieť by ju malo čo najviac detí

Foto: http://www.snd.sk/?fotogaleria&galeria=2636
Foto: http://www.snd.sk/?fotogaleria&galeria=2636

Natálka je v prvom rade silný zážitok. Inscenácia, opisujúca príbeh rómskej rodiny, živo približuje osud dieťaťa, ktoré kvôli stúpajúcej nenávisti v spoločnosti utrpelo nenávratné škody. Realisticky prevedený príbeh skutočnej udalosti má okrem kultúrneho zážitku veľký odkaz a otvára dvere tomu, čo je pri mladých ľuďoch nesmierne dôležité – diskusii.

Je dôležité ju vidieť

Pre školy, zatiaľ nie veľmi úspešne bojujúce s extrémizmom, je Natálka produktom, po ktorom by mali siahnuť. Samotné predstavenie oživuje prelínanie hraného so skutočnými zábermi pochodu vo Vítkoviciach. Odznievajú názory z oboch strán a herci – na prvý pohľad rušivo – počas prehrávania záberov píšu na rekvizitu domu stále častejšie sa v spoločnosti vyskytujúce pojmy. Paraziti, smradi, potkany, do plynu či na stráž dodávajú predstaveniu desivé paralely medzi prítomnosťou a minulosťou.

Natálka sa tiež snaží ukázať zmýšľanie a prejav ľudí, prikláňajúcich sa k extrémizmu či neonacizmu. Prostredníctvom výsluchu aktérov, ktorí zapálili dom rómskej rodiny, majú žiaci a študenti, pre ktorých je inscenácia určená, možnosť sledovať hranú ľútosť i zaryté vlastenecké presvedčenie. Hra sa dotýka tolerancie, sociálneho zabezpečenia, výšky trestu obžalovaných a okrajovo aj viery. Rozhodne má školám čo ponúknuť.

Diskusia

Najdôležitejšie na hre Natálka je ale to, čo nasleduje po nej – diskusia. Na hodinách dejepisu žiaci či študenti nie sú zvyknutí diskutovať a svoj názor na dané témy si vytvárajú sami a v ústraní. Sú ovplyvňovaní rodinným zázemím, priateľmi, sociálnymi sieťami a bez možnosti diskutovať nie sú otvorení iným názorom, než tým, ktoré ponúkajú kruhy, v ktorých sa pohybujú. Natálka preto ponúka spôsob, ako žiakom dať priestor na argumentáciu, použitie kritického myslenia a možno lepšou formou, než výletmi do Osvienčimu, objasniť, kam môže aj malá rasová neznášanlivosť či nacionalizmus viesť. Považujem teda Natálku za divadlo, ktoré by malo byť súčasťou dejepisu na mnohých školách po celom Slovensku.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Valentína Sedileková

Som 17-ročná študentka gymnázia v Banskej Bystrici. Milujem šport, prírodu a písanie a rada by som sa venovala profesionálnej žurnalistike. Baví ma história, práca s ľuďmi i dobrovoľníctvo. Zaujímam sa o súčasné dianie vo svete. Chcela by som svoje myšlienky, postrehy a názory vysloviť verejne, napriek tomu, že s nimi nemusia všetci súhlasiť.