Denník N

Chlieb a maslo

Sú štáty a veľké spoločnosti, kde bread and butter funguje. Tam sa potom dajú pre zamestnancov vyjednať podmienky, ktoré im prináležia.

Chlieb a maslo

Er Ó Há. ROH. Buď Ring Of Honor, teda nezávislá wrestlingová spoločnosť, alebo Revolučné Odborové Hnutie.
Prečo sa zapodievam týmto zdanlivo dávno vymretým Dinosaurom? Práve pre to jedno slovíčko. Zdanlivo. O čo išlo v tomto ,,hnutí“? Išlo o najmasovejšie zjednotenie pracujúcich v jednej organizácii. Členstvo v tejto organizácii bolo formálne dobrovoľné, no neformálne takmer povinné. Členovia odborovej organizácie boli odmeňovaní salónkami na Vianoce a rekreačnými pobytmi. V tuzemsku na horách a pri vodných nádržiach. Tí čo sa veľmi snažili, v zahraničí. V MĽR pri Balatone. V lete sa jednalo väčšinou o ,,eko“ pobyty v campingoch.

Politický unionizmus

V prípade ROH išlo o čistý politický unionizmus. To znamená, že odbory boli napojené na vládnucu stranu. Hájili a presadzovali jej záujmy. Nefungovali v prospech pracujúceho ľudu, ale v prospech tejto strany. Pracujúcich samozrejme táto skutočnosť až tak nezaujímala, nakoľko si pochvaľovali hlavne benefity. Kto by nechcel ,, zadara “ na Vianoce kolekcie a salónky? Kto by nechcel rekreáciu či ozdravný pobyt?
Je jasné, že ,, zadara “ nebolo nič.
,, Zadara “ mala akurát strana zabezpečenú poslušnosť miliónov zjednotených ľudí.

Salónkáči

Na to, aby si pracovníci v školstve vybojovali lepšie mzdy, pracovné a sociálne podmienky, musia sa zjednotiť. Jednoducho musia. Pokiaľ to nedokážu, nemajú žiadnu šancu.
Nakoľko sú odbory legislatívny a v súčasnosti jediný efektívny nástroj, prostredníctvom ktorého si vedia pracujúci zabezpečiť zlepšenie týchto podmienok, logicky by sa mali zjednotiť v odboroch.
Otázka je v ktorých ? V tých čo veľkú časť členov zdedili po Salónkáčoch ? Alebo v tých čo vznikli, lebo časť zdedenej základne zistilo, že maniere a praktiky Salónkáčov sa nezmenili ani po zmene storočia ? Alebo v nezávislých, ktoré sú síce fajn v rámci jedného pracoviska, ale ekonomické a sociálne podmienky učiteľov nevyriešia?
Tých prvých nazvime Salónkáči. Je ich najviac. Vláda chce rokovať len s nimi. Ako je teda možné, že v zásadných momentoch zlyhávajú ? Myslím si, že dôvod bude práve v politickom unionizme. Ten zahŕňa spletité vzťahy medzi politickými stranami a odbormi. Od vzájomného zdieľania myšlienok a ideológií až po kooperáciu. To môže a často skutočne vedie k tomu, že sú odbory využívané politickou stranou k dosahovaniu svojich politických cieľov, ktoré sú však v protiklade s požiadavkami pracujúcich, ktorých zastupujú.
Niekto by mohol namietať, že veď Salónkáči nesúhlasili s tým a tým, alebo, že Salónkáči vyjednali to a to. Iste. Z času na čas je nutné vyvinúť aktivitu. Pri takto fungujúcich odboroch, je bežným javom, že sa formálne tvária ako odbory. Salónky a kolekcie už síce členovia Salónkáčov nedostávajú, ale za mierne zvýhodnenú cenu, sa môžu zrekreovať v Kežmarských Žľaboch.To je asi tak všetko. Vlastne môžu využiť odborového právnika. No keď majú skutočný problém, ten nenachádza veľa riešení. Ak by boli služby Salónkáčov funkčné, zrejme by nemohol na školách prekvitať bossing a mobbing.
Cca 40 000 ľudí. Mesačné členské krát cca 40 000 ľudí. To je fúra peňazí. Mne by sa páčilo, keby všetci odboroví predáci zverejnili svoje platy. My učitelia s tým nemáme problém. Myslím, že ani nepedagogickí by nemali. Mali by až potom, keby si porovnali svoje platy s tými predáckymi.

Chlieb a maslo

Je tu však ešte iný model unionizmu. Tzv. bread and butter unionizmus. Aktivita odborov zameraná výlučne na zlepšovanie sociálnych a ekonomických podmienok zamestnancov.
Sú štáty a veľké spoločnosti, kde bread and butter funguje.
Tam sa potom dajú pre zamestnancov vyjednať podmienky, ktoré im prináležia.
Ekonóm Tomáš Meravý tvrdí, že máme legislatívu v poriadku, že dokonca dáva rovnaké práva ako v Nemecku. Problém je v ,,ROH“tradícii a neschopnosti ľudí zorganizovať sa.
Naprosto súhlasím. Nebyť predsudkov za ktoré môžu Salónkáči, určite by si pracovníci v školstve uvedomili svoj potenciál a silu. Zjednotili by sa v bread and butter. Povedzme, že by to boli “Nové Školské Obzory, alebo Iniciatívne Učiteľské Odbory“. Tie by im síce nemohli ponúknuť legendárne Žľaby, ale celkom iste by im ponúkli chlieb s maslom. Myslím, že mocipáni si to uvedomujú a boja sa dňa, kedy si to konečne uvedomia samotní učitelia, vychovávatelia, pracovníci CVČ, všetky tety kuchárky, upratovačky aj školníci.
Treba sa zamyslieť a pýtať sa, či byť nástrojom k obohacovaniu a dosahovaniu politických cieľov menšiny, alebo vytvoriť silu väčšiny k dosiahnutiu zlepšenia svojich ekonomických, sociálnych a pracovných podmienok.
Je na každom z nás čo si vyberie. Politickú frašku, alebo chlieb s maslom. U mňa je to jasné. Ja rada jem. V jednom mali komunisti pravdu. V jednote je skutočne sila. My by sme už dávno mali iné platy, keby sme rozmýšľali.

Prosba

Chcela by som veľmi pekne poprosiť, aby v prípade, že moje myšlienky vytočia nejakého Salónkáča, nevolal počas vyučovania do školy. Mám zodpovednosť za svojich ,, klientov “ a nemôžem si dovoliť vypumpovať svoj tlak na maximum. Rodičom mojich ,,klientov“ a môjmu psovi, by sa to určite nepáčilo.
Na akékoľvek otázky rada odpoviem písomne na presalonkacov@gmail.com
Vopred ďakujem.

Luc.

Teraz najčítanejšie

Lucia Slovincová

Učiteľka. Bratislavčanka, ktorej nie je jedno. Štúdium GAMČA, Univerzita Komenského Pedagogická fakulta. Neznášam vtáčie mlieko, pasivitu, štátnu školskú inšpekciu a arogantných, nevychovaných, sprostých ľudí. Milujem hudbu, knihy, svoju prácu, svoju buldočku a rannú sprchu.