Denník N

Vážená pani Remiášová…..

Moja odpoveď na list od pani Remiášovej, ktorej 29.4.1996 zavraždili syna Róberta.

v prvom rade mi dovoľte srdečne poďakovať za Vaše slová a vysloviť absolútny súhlas s obsahom Vášho listu. Sám som otcom štyroch detí a tragická strata hociktorého z nich by pre mňa znamenala rovnakú tragédiu akou bola smrť Vášho syna, Róberta.

Udalosti 90. rokov minulého storočia ani zďaleka nenasvedčovali, že novovzniknutá Slovenská republika bola právnym štátom. Po Slovensku chodili ľudia rovní a „rovnejší“. Táto skutočnosť je o to horšia, že tí „rovnejší“ sa nenachádzali iba v prostredí podsvetia, ale aj priamo v kreslách štátnych inštitúcií, pričom kryli činnosť organizovaného zločinu.

Bolo teda otázkou cti vtedajšieho prezidenta Kováča, aby sa pokúsil o nápravu, za čo zaplatil únosom svojho syna. Tento únos otvoril jednu z najčiernejších kapitol histórie samostatného Slovenska. Svedectvo priateľa Vášho syna, Oskara Fegyvéresa, príslušníka SIS, o tom, že štátne orgány sú zapletené do únosu bolo šokujúce. Toto zistenie aktu štátneho násilia by sa v právnej spoločnosti malo prísne potrestať, no stal sa opak. Oskar Fegyvéres v obave o svoj život ušiel mimo územia Slovenska. Spojkou medzi ním a novinármi na Slovensku bol Váš syn Róbert, ktorý chcel prispieť k nastoleniu spravodlivosti pre tých, ktorí na ňu čakali. Spravodlivosť však ťahala za kratší koniec a jedna z najväčších prehier slovenskej spoločnosti nastala dňa 29.4.1996, kedy bol Váš syn zavraždený.

Kompetentní nedokázali, alebo skôr nechceli preukázať vinu páchateľom. Korunu všetkému nasadil niekdajší premiér V. Mečiar, vykonávajúci v tej dobe niektoré oprávnenia prezidenta Slovenskej republiky, ktorý bez mihnutia oka v roku 1998 udelil amnestie a zabránil potrestaniu zločinov súvisiacich so zavlečením občana Slovenskej republiky do zahraničia. Čoskoro ubehne 21 rokov od tejto udalosti. Je preto absolútne nepochopiteľne, že aj keď sa prihlásili noví svedkovia svedčiaci o politickom pozadí zločinu, slovenská spoločnosť sa nedokáže vzoprieť bezpráviu.

Verejnosť je aj v súčasnosti naďalej presvedčená, že tzv. Mečiarove amnestie nezodpovedajú princípom právneho štátu a že toto rozhodnutie nebolo vedené snahou naplniť verejný záujem, ale neochotou V. Mečiara vyšetriť únos M. Kováča ml. a ďalšie zločiny, ktoré s ním súviseli.

Dnes stojíme pred podobnou otázkou cti ako tomu bolo v 90. rokoch. Do druhého čítania prešiel návrh na zrušenie amorálne udelených amnestií a je len na nás, poslancoch Národnej rady, či spravíme Slovensko právnym štátom.

Môj hlas bude ZA zrušenie tzv. Mečiarových amnestií a umožnenie orgánom činným v trestnom konaní stíhať páchateľov predmetných skutkov, a nezávislému súdu rozhodnúť o prípadnej vine páchateľov.

Prajem Vám veľa zdravia a síl. Verím, že sa spoločne dočkáme nastolenia spravodlivosti, aby tragická a hrdinská obeta Vášho syna nebola zbytočná.

S úctivým pozdravom, Milan Laurenčík.

remias-001-2remias-002-2

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Milan Laurenčík

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Člen Výboru NR SR pre obranu a bezpečnosť a Osobitného kontrolného výboru NR SR pre kontrolu NBÚ. Podpredseda Žilinského samosprávneho kraja, poslanec a predseda Komisie regionálneho rozvoja, cestovného ruchu a životného prostredia Zastupiteľstva ŽSK. Od 2014 do 2016 starosta obce Terchová. ... zasadzujem sa o rozvoj regiónov, v ktorých bude radosť žiť....