Denník N

Slovensko potrebuje Európsku úniu

Okamžitý odchod z EÚ prípadne už len obyčajná strata eurofondov by pre Slovensko znamenali ekonomický kolaps.

Nedá sa všetko merať peniazmi, ani výhody členstva Slovenskej republiky v Európskej únii. Ak však niekoho nedokáže presvedčiť, že je výhodné byť súčasťou európskeho civilizačného priestoru, mal by si uvedomiť aspoň to, že za súčasnú životnú úroveň môžeme ďakovať hlavne 13-ročnému členstvu v tomto zoskupení.

Keď dnes silnejú hlasy za prehodnotenie členstva v EÚ a zbavenie sa podriadenosti voči Bruselu, oprašujú sa myšlienky z 90. rokov minulého storočia o pretvorení Slovenska na most medzi Východom a Západom, ich nositelia si neuvedomujú niektoré zásadné súvislosti.

Mali by začať od podstaty a pouvažovať nad tým, či by Slovensko v súčasnom územnom rozsahu vôbec existovalo. Členstvo v EÚ a v NATO Slovensku garantuje súčasné hranice, umožňuje mu existovať na súčasnom teritóriu.

Slovensko sa členstvom v EÚ prihlásilo k vyznávaniu spoločných hodnôt a princípov, ktoré západná Európa nasledujúca Rímsku ríšu budovala celé stáročia. Dajme bokom rozličné výstrelky v EÚ, ktorých sme svedkami v posledných rokoch, a uznajme, že sme sa ako samostatný štát po dlhých storočiach primkli k vyspelej civilizácii, ktorá o nás vôbec nemusela mať záujem.

Slovensko prebralo politický a ekonomický systém vyspelých štátov. Nech nás opäť nepomýli, že nie všetko funguje podľa našich predstáv. Dôležité je, že žijeme v systéme štandardnej demokracie a trhovej ekonomiky, čo nám umožňuje úspešne dobiehať vyspelejších západných susedov. Paradoxne, práve vzdanie sa určitých národných kompetencií a podvolenie sa vyšším pravidlám nám kompenzuje nedostatok historickej skúsenosti pri budovaní životaschopného štátu.

Ak nás netrápia tieto základné postrehy a budeme hľadieť iba na plný žalúdok, čo sa často zdôrazňuje, nájdeme rovnako silné argumenty. Treba si uvedomiť ekonomickú závislosť Slovenska od EÚ. Naši vyspelejší členovia sú stále ochotní na nás doplácať a my sme si na túto pomoc zvykli ako na samozrejmosť. Potvrdím to na niekoľkých číslach.

V roku 2004, keď Slovenská republika vstupovala Európskej únie, bola už mnohoročným príjemcom predvstupovej pomoci. Podiel prostriedkov z fondov EÚ vtedy tvoril na príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu 5 až 6 percent. Odvtedy tento podiel stále rastie. Podľa schváleného rozpočtu na rok 2017 by sa mali európske fondy podieľať na príjmoch a výdavkoch v objeme 17 až 18 percent. Závislosť je v niektorých rezortoch niekoľkonásobne vyššia. Uvediem niekoľko príkladov.

Ministerstvo hospodárstva pokrýva 40 percent svojich výdavkov len vďaka projektom postavených na fondoch EÚ. Pri ministerstve dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja sa tento podiel blíži takmer k polovici. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa pri presadzovaní politiky zamestnanosti spolieha na eurofondy až v 82 percentách výdavkoch. Ministerstvo životného prostredia napĺňa výdavky vďaka eurofondom z 84 percent a ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka až z 90 percent.

Samozrejme, že sú rezorty, kde je podiel eurofondov na výdavkoch nižší až nulový, no ako vidíme, pri výstavbe diaľnic, kanalizácií, čistiarní odpadových vôd, pri podpore života na vidieku či rekvalifikovaní nezamestnaných, teda vo veľmi dôležitých oblastiach je Slovensko bytostne závislé na cudzích zdrojoch.

Môžeme si povedať, veď často ide naše vlastné peniaze, ktoré sa nám vracajú z povinných príspevkov do Bruselu. Dá sa na to sčasti hľadieť aj tak, ale podstatné je, že Slovensko je na rozdiel od vyspelejších členských štátov čistým príjemcom. V roku 2017 má podľa odhadov štátneho rozpočtu čerpať z eurofondov 2,74 mld. eur, pričom jeho odvod do rozpočtu EÚ bude činiť 0,78 mld. eur. Inými slovami, Slovensko získa v tomto roku na svoj rozvoj z Bruselu v čistom takmer dve miliardy eur.

Predstavme si, že by sme tieto peniaze zrazu nemali. Ak by vypadli zo štátneho rozpočtu dve miliardy eur, nedokázali by sme jeden rok financovať ministerstvá školstva, kultúry a hospodárstva dohromady. Alebo by sme museli prepustiť 35 percent zo všetkých štátnych zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu.

Pritom v budúcich rokoch by podľa ministerstva financií čistá finančná pozícia Slovenska voči EÚ mala stúpnuť až na 2,5 mld. eur. To znamená, že závislosť od fondov z Bruselu bude ešte vyššia.

Ak niekto koketuje s odchodom Slovenska z Európskej únie, mal by si uvedomiť aspoň tieto ekonomické súvislosti. Voči EÚ možno mať mnohé výhrady, no rovnako si treba uvedomovať realitu. Zodpovedný politik musí v jednej vete povedať – odísť z EÚ je alternatíva, ale bude nás to stáť nemalé peniaze.

Vo výpočtoch ešte môžeme pokračovať. Opäť, nie každý sa musí stotožniť so súčasným smerovaním EÚ, no zároveň si musí uvedomiť, že v zahraničí dnes pracuje 300-tisíc, možno až vyše 400-tisíc Slovákov. Tí hojne využívajú voľný pohyb v rámci zoskupenia. Predstavme si, že veľká časť z nich by sa po vystúpení musela vrátiť domov. Kde by si našli prácu, na aké číslo by vyletela súčasná miera nezamestnanosti?

Nemožno všetko merať cez žalúdok. Aj mne osobne je skôr bližšie to, že vstupom do EÚ sme sa jednoznačne primkli k vyspelej západnej civilizácii, a ak máme na niečo iné pohľady, nepozerám na to ako na zásadný spor, ale skôr ako na našu šancu aspoň máličko túto civilizáciu ovplyvniť.

Dnes, keď sa stále viac rozpráva o viacrýchlostnej Európe, treba robiť takú politiku, aby Slovensko neostalo bokom centra diania. Ak sa na tento proces pozrieme opäť hlavne cez peňaženky, potom si uvedomme, že v roku 2020 sa končí súčasné programové obdobie. Eurofondy nám nemusia vyschnúť iba tak, že z EÚ odídeme, možno bude stačiť, že sa ocitneme v nesprávnej skupine členských štátov.

A ešte jednu vec si musíme uvedomiť. Ak kritizujeme Európsku úniu, ktorej sami sme členmi, potom by sme s nápravou mali začať od seba. Na začiatok by úplne stačilo, ak by sme si spravili poriadok vo využívaní eurofondov. Mali by sa využívať efektívne a na zmysluplné veci. Inak si po ich vyschnutí nájdeme zdeformované prostredie, ktoré sa bude naprávať len veľmi ťažko.

Teraz najčítanejšie

Jozef Hajko

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.