Denník N

Súdne konania sú opäť dlhšie.

Padajú historické rekordy v priemernej dĺžke súdneho konania. Nové čísla za minulý rok veru nie sú príjemné čítanie. Čo môže pomôcť v dostupnosti súdnych rozhodnutí?

Ministerstvo spravodlivosti v čase písania tohto blogu ešte nezverejnilo oficiálne štatistiky na svojej webovej stránke. No čísla, ktoré boli zverejnené v tlači minulý týždeň ukazujú na výrazne zhoršujúci sa vývoj v priemernej dĺžke konania pred súdom. V občianskoprávnych veciach sa dĺžka konania v porovnaní s rokom 2015 predĺžila o 3,54 mesiaca a v porovnaní s doteraz najhorším rokom 2007 o 2,84 mesiaca.  

Vo veciach starostlivosti o maloletých sa konanie predĺžilo o 0,47 mesiaca a priemerná dĺžka konania je teraz na približne rovnakej úrovni ako v doteraz najhoršom roku 2007.

V obchodnoprávnych prípadoch je trend podobný. V porovnaní s rokom 2015 sa konanie predĺžilo o 3,38 mesiaca a v porovnaní s doteraz najhorším rokom 2007 o 2,18 mesiaca.

Verím, že sa dočkáme podrobnejších analýz takto nepriaznivého vývoja a osobne ma zaujímajú najmä kroky ministerky Žitňanskej, ktoré povedú k náprave.

Nie jediné, ale podľa mňa podstatné riešenie máme totiž priamo pod nosom.

Od  júla 2016 máme účinný Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z.)  a  Civilný mimosporový poriadok (zákon č.161/2015 Z.z.).  Tieto vo viacerých ustanoveniach hovoria o tom, že súd by sa mal pokúsiť o zmierlivé riešenie sporu, alebo môže priamo odporučiť mediáciu.

Neviem akú skúsenosť majú ostatní kolegovia mediátori, no ku mne od marca 2016 (keď som začal oficiálne vykonávať mediátorskú prax) a ani po nadobudnutí účinnosti uvedených noriem neprišiel ani jeden klient po tom, ako by mu mediáciu odporúčal súd. Slovom: nula.

Od januára 2016 je navyše účinná novela zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii, ktorá okrem iného priniesla toľko očakávanú zmenu v povinnosti ukladať Dohodu o začatí mediácie v registri listín. Zrušením tejto povinnosti sa čiastočne zjednodušil a mierne zlacnil proces mimosúdneho riešenia sporov, čo je pozitívne.

Aj napriek tomu, že mediácia je súčasťou nášho právneho systému od roku 2004, veľká časť verejnosti stále nevie čo to je. Pletú si ju s meditáciou, či medializáciou. Smutné je, že sami mediátori nie sú zjednotení a takto roztrieštene sa snažia individuálne popularizovať nepochybne dobrú službu. To je však iná téma, ktorá vydá na viac ako pár blogov.

Ministerstvo dvakrát ročne vydáva informáciu o tom, aká je téma povinného vzdelávania mediátorov. Samozrejme, neustále vzdelávanie mediátorov je nutné a aj povinnosť vzdelávať sa je úplne v poriadku. No myslím, že namiesto vymýšľania tém školení ako „sebapoznanie mediátora“ by mohlo ministerstvo prispieť k popularizácii mediácie, k informovanosti širokej verejnosti a tiež výrazne pomôcť k tomu, aby sudcovia odporúčali sporiacim sa stranám mediáciu vždy, keď je to len trochu možné.   Tak ako im to umožňujú napríklad Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok.  Mediácia je totiž jedno z riešení ako skrátiť priemernú dĺžku konania a zvrátiť nepriaznivý vývoj.

Mám však dojem, že od slávnych vyjadrení bývalého poslanca Cupera pri schvaľovaní zákona o mediácii pred 14 rokmi je mediácia stále len trpená a odtláčaná nevlastná dcéra, ktorú nám do rodiny nanútila vyspelá Európa.

Mediátori nie sú nepriateľmi ani konkurenciou sudcom, či advokátom. Práve naopak. Myslím si, že ak ju tu už máme, treba to využiť. Mediácia nie je výmysel kozmetickej lobby, aby naše zbierky zákonov vyzerali mladšie a atraktívnejšie.  Mediácia je  dobrý spôsob riešenia sporov. Stačí k nej len začať pristupovať  ako k blízkej príbuznej a súdy nebudú musieť strácať čas spormi „o 2 centimetre záhrady“, alebo hádkami a konfliktami, ktoré majú mať riešenie v dobrej dohode a náprave vzťahov a nie v rozhodnutí autority.  Sudcovia a advokáti budú mať čas venovať sa kauzám, kvôli ktorým študovali právo a verejnosť bude rozhodnutia dostávať v rozumnom čase a bez zbytočných odročení.

Teraz najčítanejšie