7 krajín, ktorými sa môžeme v školstve inšpirovať

1. Estónsko – e-ducation

Odkedy sa Estónsko stalo samostatnou krajinou, jeho ekonomika vzrástla desaťnásobne so zameraním hlavne na IT sektor. Estónsko si dalo za cieľ do roku 2015 vytvoriť informačnú spoločnosť a súčasťou tohto plánu bolo školstvo. Krajina prispôsobila osnovy novej ekonomike, viedla učiteľov k inovatívnym metódam učenia a zaviedla internet a počítače do všetkých škôl, aby všetci žiaci dostali rovnakú možnosť stať sa digitálnymi občanmi. V školách funguje elektronický systém e-school, ktorý využívajú žiaci, učitelia aj rodičia na sledovanie pokroku žiakov. Školy dávajú dôraz aj na kritické a logické myslenie, či riešenie problémov.

2. Poľsko – ambiciózne reformy

Poľsko uskutočnilo rozsiahle reformy školstva (najvýraznejšie v rokoch 1999 a 2007) a dostalo sa tak medzi špičkové krajiny EÚ. Zmenili štruktúru škôl – základná škola je šesťročná, nasledujú tri roky nižšej strednej školy, ktorá sa končí záverečnou skúškou. Ak na nej žiak dosiahne dosť bodov, postupuje na trojročné lýceum s maturitou alebo na učňovskú školu. Školy dostali väčšiu autonómiu, pedagógovia väčšiu voľnosť, upustilo sa od zbytočného memorovania a Poľsko už teraz dosahuje výborné výsledky v medzinárodných hodnoteniach.

3. Japonsko – vzdelaním k inovácii

O japonskom školstve sa dá napísať veľa. Učitelia sú najlepšie platení štátni zamestnanci, lepší žiaci pomáhajú slabším a učenie je založené tak na informáciách ako aj na riešení problémov. Japonské školstvo tiež podporuje rozvoj technológií. Japonci známi inováciami sa snažia prepojiť vysoké školy s technologickými firmami, aby tak podporili vývoj a inovácie už na školách.

4. Veľká Británia – náš študent, náš klient

Vnímať školu ako podnik, ktorý sa snaží predať produkt klientovi, je jedna z možných alternatív. Znamená to, že študenti na vysokých školách chcú dostať kvalitu a školy sa im ju snažia dodať. Peniaze ale nie sú všetko a určite nestačia človeku na titul. Britské univerzity sú etablované, je o ne obrovský záujem a pýšia sa tak kvalitou ako aj náročnosťou.

5. Fínsko – spôsob výučby

Fínsko dosiahlo rovnováhu medzi minimalným zaťažením a maximálnymi výsledkami. Žiaci väčšinu práce robia na hodinách, domáce úlohy píšu minimálne a testy takmer nepoznajú. Fíni napriek tomu Slovákov vždy predbehnú v testoch PISA a dobre sa umiestnia. Fínski učitelia vedú žiakov k samostatnosti, aktívnej účasti na hodinách, vytváraniu projektov a k skupinovej práci.

6. Dánsko – investície do vzdelania

Keď sa krajina borila s dôsledkami krízy, teda v časoch, kedy by iní šetrili, Dánsko spravilo razantný krok. Investovalo do školstva najviac spomedzi všetkých krajín OECD – 8,8 % HDP. Dáni tak chceli vychovať tvorivých ľudí, ktorí rozhýbu ekonomiku a pomôžu krajine dostať sa z krízy. To sa im aj podarilo a dnes nielen dánska ekonomika ale aj dánske školstvo excelujú.

7. Nemecko – duálny systém

Nemecko sa hrdí úspešným duálnym systémom. Neznamená to však, že by sme ho mali okopírovať, ako sa už raz stalo. Nemecký duál funguje v kontexte stavovských organizácií, za ktoré je treba platiť a v krajine ma remeselník spoločenské postavenie. Systém funguje na princípe vychovávania budúcich zamestnancov a žiak si môže vybrať firmu rovnako ako firma jeho.

Prečítajte si aj: Prečo investovať do školstva a 5 krajín, kam utekajú slovenskí študenti

Pridajte sa ku mne na Facebooku: Brani Gröhling – Vo vzdelaní je budúcnosť krajiny