Blog
piatok

7 najväčších tupín volebného moratória

Slovenská televízia odvysielala v stredu Správach RTVS príspevok, v ktorom oznámila, že volebné moratórium začína o polnoci. Na konci správ sa opravila a uviedla, že moratórium začína až vo štvrtok o 7:00. Vtipné je, že pravdivé sú obe informácie. Hoci sa z hľadiska zdravého rozumu navzájom vylučujú. Ale taká je právna úprava volebného moratória. A takých hlúpostí je tam najmenej sedem.

Protiústavné moratórium

Volebné moratórium, čiže zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov 14 dní pred voľbami a vedenia volebnej kampane 48 hodín pred voľbami, je predovšetkým protiústavné. Podľa čl. 26 ods. 4 ústavy „slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“. Obmedziť právo šíriť informácie pred voľbami spôsobom, akým to robí zákon o volebnej kampani, iste nie je opatrením v demokratickej spoločnosti nevyhnutným na ochranu niektorého z cieľov definovaných v ústave.

Úprava volebného moratória je však nielen protiústavná, ale aj značne tupá, nelogická a nedomyslená. Toto je sedem najväčších tupín týkajúcich sa moratória:

  1. Aj o polnoci, aj o siedmej ráno

V zákone o volebnej kampani sú vymedzené dve moratória s tromi rôznymi začiatkami. Prvé sa týka volebných prieskumov a je štrnásťdňové (§ 17). Druhé sa týka volebnej kampane a vzťahuje sa na deň volieb a predchádzajúcich 48 hodín.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o volebnej kampani sa volebná kampaň končí „48 hodín predo dňom konania volieb“. Deň konania volieb je sobota 5. marca 2016 a začína o polnoci z piatka na sobotu. Čiže v zmysle § 2 ods. 2 volebná kampaň končí a volebné moratórium začína o polnoci zo stredy na štvrtok.

Avšak podľa § 14 ods. 1 je zakázané zverejňovať informácie o kandidujúcich stranách a kandidátoch v médiách „48 hodín pred začiatkom volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania“. Začiatok volieb je stanovený na sobotu 5. marca 2016 na 7:00 hod. Čiže v zmysle § 14 ods. 1 volebné moratórium začína vo štvrtok o 7:00 hod.

V čase medzi stredajšou polnocou a štvrtkovou siedmou hodinou ráno teda už bolo moratórium podľa § 2 ods. 2, ale ešte nebolo moratórium podľa § 14 ods. 1. Čiže moratórium je, aj nie je. V praxi to znamená, že v priebehu týchto siedmich hodín televízie, rádiá, noviny, či agentúry ešte mohli informovať o kandidujúcich stranách a kandidátoch, ale v tom čase už nesmela byť zverejňovaná platená reklama.

  1. Prieskumy: doma nie, v zahraničí áno

Zákon v § 17 zakazuje zverejňovať výsledky volebných prieskumov 14 dní pred voľbami. Vďaka tomuto hlúpemu a protiústavnému zákazu sa napríklad nedozvieme, či sa zvýšila hrozba vstupu fašistov do parlamentu.

Za porušenie tohto zákazu hrozia mastné pokuty. Dá sa však veľmi jednoducho obísť. Napríklad zverejnením výsledkov prieskumu v zahraničnom internetovom médiu, na ktoré nemá slovenská legislatíva žiadny dosah.

A úplne dokonalé je, keď máte dve prepojené médiá – jedno v Česku, druhé na Slovensku. V tom českom v Slovákom zrozumiteľnej češtine informujete o výsledkoch prieskumu, ktoré sa v tom čase už na Slovensku zverejňovať nemôžu. A v tom slovenskom potom zverejníte článok o neuveriteľných výsledkoch prieskumu, pričom čísla neuvediete priamo v článku (lebo veď to máte zákonom zakázané), iba doň pridáte link na článok v českom médiu. Zákaz bol obídený, ale nikomu nehrozí žiadna sankcia.

  1. Prieskumy: právnické osoby nie, fyzické osoby áno

Podobne jednoducho sa dá zákaz zverejňovania výsledkov volebných prieskumov obísť tým, že ich zverejní fyzická osoba. Zákaz zverejňovať výsledky prieskumov síce platí pre všetkých, ale trest za jeho porušenie hrozí iba právnickým osobám. Porušenie zákazu podľa § 17 je podľa zákona správnym deliktom, ale nie priestupkom.

Čiže ak v čase kratšom ako 14 dní pred voľbami zverejní výsledky volebného prieskumu politická strana, dostane pokutu od 30 000 do 300 000 eur (§ 19 ods. 1 písm. b)). Ak to isté spraví akákoľvek súkromná fyzická osoba, trebárs aj predseda tej politickej strany, nehrozí mu za to žiadna sankcia, lebo priestupok (§ 20) to nie je. A ak by predseda strany nechcel riskovať, že jeho konanie bude predsa len posudzované ako konanie v mene strany, tak si na to zverejnenie môže nájsť radového člena strany, tetu Anku alebo iného bieleho koňa. A bude nepostihnuteľný.

  1. Reklama: Ficove bilboardy áno, derathizačná reklama na Facebooku nie

Zákon je jednoznačný v tom, že počas moratória zakazuje platenú reklamu. Ani to však neplatí univerzálne. Novú reklamu v tlači, televízii, či rozhlase už uverejniť nemôžete, ale bilboardy prelepovať nemusíte.

Takže bohaté strany, ktoré si mohli dovoliť oblepiť celé Slovensko svojimi bilboardami, sa budú voličom na uliciach pripomínať aj počas moratória, vrátane dňa samotných volieb. Strany alebo kandidáti, ktorí si mohli dovoliť maximálne tak kampaň na Facebooku, ju museli nastaviť tak, aby skončila o polnoci zo stredy na štvrtok. Napr. takto sme to museli urobiť aj my s kolegami derathizátormi Ivanom Kuhnom a Jakubom Nedobom a s platenou facebookovou reklamou na našu volebnú výzvu Pošlime Fica preč. Ale Ficove bilboardy cestou do volebnej miestnosti iste uvidíte.

Skrátka rovnosť pred zákonom, ako sa patrí.

  1. Zakázaná je aj kampaň, ktorá nie je kampaňou

Zákon v § 2 ods. 1 definuje, čo je volebná kampaň. Mala by to byť činnosť, za ktorú sa obvykle platí úhrada. Prostredníctvom priestupkov (§ 20) je však v čase moratória zakázaná aj činnosť, za ktorú za obvykle žiadna úhrada neplatí, a teda to nie je kampaň v zmysle jej definície § 2 ods. 1. Napríklad oslovovanie voličov na ulici kandidátmi alebo ich dobrovoľnými spolupracovníkmi.

V zmysle zákona to teda nie je volebná kampaň, ale počas moratória je to zakázané, ako keby to volebná kampaň bola.

  1. Na ulici nie, v obývačke áno

Podľa § 20 ods. 1 písm. a) sa priestupku dopustí ten, kto „po uplynutí času podľa § 2 ods. 2 na verejne prístupnom mieste propaguje politickú stranu alebo kandidáta vo voľbách, najmä slovnými prejavmi, umiestňovaním volebných plagátov alebo poskytovaním vecných darov“.

Čiže ak ľudí zastavujete na ulici a presviedčate ich, aby niekoho volili, páchate priestupok a hrozí vám pokuta od 300 do 3000 eur (§ 20 ods. 2). Ak však spravíte door to door kampaň, zazvoníte niekomu pri dverách a absolvujete to isté uňho doma v obývačke alebo v predsieni, podľa zákona je to v poriadku, lebo obývačka nie je verejne prístupným miestom.

  1. Moratórium na internete neexistuje

Teda vlastne existuje, ale len vo vzťahu k platenej reklame (§ 2 ods. 2 v spojení s ods. 1) a k zverejňovaniu výsledkov volebných prieskumov (§ 17).

Podľa § 14 ods. 1 „Zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, kandidujúcich koalíciách politických strán, kandidátoch na prezidenta a kandidátoch na funkcie do orgánov územnej samosprávy v ich prospech alebo neprospech v rozhlasovom vysielaní, v televíznom vysielaní, v rámci audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, v periodických publikáciách, neperiodických publikáciách a v agentúrnom spravodajstve je 48 hodín pred začiatkom volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania zakázané.“ Zverejňovať informácie o kandidujúcich stranách a kandidátoch nesmú tlačené médiá, rádiá, televízie a tlačové agentúry.

Ale na internetové médiá a internet ako taký sa zákaz zverejňovať informácie o stranách a kandidátoch v ich prospech alebo neprospech nevzťahuje (okrem reklamy a prieskumov). Čiže internetové médiá aj internetové stránky novín, rádií a televízií môžu ďalej nerušenie zverejňovať informácie o stranách a kandidátoch. Rovnako strany a kandidáti môžu ďalej slobodne informovať a presviedčať voličov na svojich facebookových profiloch, internetových stránkach, či blogoch. Zákon nič z toho nezakazuje.  Nanajvýš sa médium, na ktorom majú blog, môže samo rozhodnúť, že bude dobrovoľne uplatňovať moratórium, hoci mu to zákon neukladá.

A na Facebooku alebo kdekoľvek inde na internete sa slobodne vyjadrovať k voľbám môže, pochopiteľne, aj ktokoľvek iný, nielen strany a kandidáti. Netreba sa v čase moratória obmedziť na zdieľanie fotiek s mačičkami, či topiacimi sa snehuliakmi.

Neexistencia moratória na internete, pochopiteľne, tupinou nie je. Tupinou je jeho existencia inde. Moji rodičia, ktorí čítajú noviny, pozerajú televíziu a počúvajú rozhlas, ale nepoužívajú internet, sú dva dni pred voľbami prakticky odstrihnutí od informácií týkajúcich sa volieb. Ja ako intenzívny užívateľ internetu mám k tým informáciá prístup aj počas moratória.

Kolesík schválil, Kolesík porušuje

A to najlepšie nakoniec. Včera večer sa mi na Facebooku objavil sponzorovaný odkaz poslanca za SMER-SD Andreja Kolesíka. Uprostred volebného moratória. Sponzorovaný, znamená platený, takže bezpochyby ide o porušenie zákazu volebnej kampane v čase moratória podľa § 2 ods. 2.

Toho Andreja Kolesíka, ktorého SMER-SD zákon o volebnej kampani aj s hlúpou úpravou moratória navrhol a presadil. Toho Andreja Kolesíka, ktorý sám hlasoval za tento návrh zákona. A dokonca toho Andreja Kolesíka, ktorý hlasoval proti pozmeňujúcemu návrhu Petra Osuského, ktorým sa malo moratórium z návrhu zákona vypustiť.

Najprv si schválime hlúpy zákon a potom ho sami porušujeme. Jednoducho kolesíkovia.

***

Ak sa vám článok páčil, môžete ho podporiť na VYBRALI SME.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS). Poslanec NR SR.

Blogy

|

Už viac ako 125309 z vás dostáva správy e-mailom