Denník N

Čo nás neprekvapuje na ponižovaní žien?

Nie je hanbou, že Smer na MDŽ rozdáva kvety a žartuje v obecných kulturákoch. Problémom je, že my, sami sebou považovaní za lepších a civilizovanejších, nedokážeme naplniť MDŽ hodnotnejším obsahom.

Pred niekoľkými dňami zarezonovali vo svete výroky poľského europoslanca o menšej hodnote žien: „Sú slabšie, menšie a menej inteligentné. Preto musia zarábať menej.“ Nikoho neprekvapí, že dotyčný poslanec Janusz Korwin-Mikke je konzervatívnym rímskym katolíkom. Rovnako zrejme neprekvapí, že toto nebol jeho prvý exces. Pred časom nazval utečencov „ľudským odpadom“ a tým zoznam jeho spiatočníckych a neospravedlniteľných výrokov len začína.

Takéto výstrelky vytvárajú nelichotivý obraz: konzervatívni politici a kresťanské cirkvi stoja spoločne na jednej strane barikád v snahe o zachovanie patriarchálneho poriadku. Status quo sa stáva imperatívom a cieľom zároveň.

Náboženstvom k regresu
Takéto obvinenie má vecný základ: kresťania svoj pohľad na človeka formovali a formujú v svetle veľmi problematických spisov.

Biblické texty sú sexizmu plné. Spomeňme dva príklady. Starozákonná druhá správa o stvorení (Gn 2) predstavuje ženu v podradenom postavení: je stvorená z časti tela muža – a hoci Hospodin v príbehu chce pôvodne nájsť rovnocennú (!) pomoc mužovi, muž okamžite pri prvom stretnutí uplatňuje nad ženou svoju moc: pomenuje ju, zdôrazňujúc, že bola vzatá z jeho tela a preto mu patrí. Neskôr je práve žena zodpovedná za pád – práve ona konala ako prvá, a práve ona naviedla muža k rovnakému činu.

Ešte horšie to je v prípade niektorých textov Nového zákona. Pavol v liste do Korintu venuje značnú pozornosť dvom veciam: ženy si majú zahaľovať hlavu, a keď sú v spoločenstve, majú mlčať. Ak ich čokoľvek zaujíma, môžu sa na to doma opýtať svojich manželov. Pavlovo zdôvodnenie je pre čitateľa v roku 2017 úplným peklom. Podrad(e)né postavenie ženy Pavol odvodzuje zo spomenutého príbehu o stvorení:

„Muž si však nemá zahaliť hlavu, pretože je Božím obrazom a Božou slávou, kým žena je slávou muža. Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. (1K 11)“

Neskôr nasleduje známy, a v doslovnom znení dnes rovnako desivý výrok o povinnom mlčaní žien:

„Ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj zákon. Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila. (1K 14)“

Je príznačné, že viacerí teológovia sa nesnažili Pavlov sexizmus konfrontovať priamo, ale naopak, uvedomujúc si jeho neudržateľnosť sa snažili Pavla vyviniť, napr. odkazmi na historický kontext či miestne reálie, ktoré mali ovplyvniť Pavlov text. Priame vyrovnanie sa s týmto textom dlho neprichádzalo: mnohé protestantské cirkvi dokonca prestali brať uvedený Pavlov pohľad vážne a umožnili ženám „hovoriť“ (tj. kázať a viesť bohoslužby), no uspokojili sa len s pomerne všeobecným vysvetlením. Zaznievalo napr. to, že Pavlov pohľad dnes nemôžeme vnímať doslovne, a hovorí do situácie, ktorá nie je porovnateľná s tou našou.

Náboženstvom k progresu?
Nejde pritom o jediné možné vyrovnanie sa so sexizmom v tejto časti Nového zákona, či v teológii všeobecne. Pavlov pohľad napr. otvorene atakuje Antoinette Clark Wire – jej východiskom je feministická kritika a Pavol je podľa nej otvoreným utláčateľom. Jeho snahou je mocenské presadenie patriarchálneho poriadku v ranokresťanskej komunite Korintu.

Najväčšia americká evanjelická cirkev ELCA zriadila program Spravodlivosť pre ženy, ktorý má okrem iného za cieľ vyrovnať sa so sexizmom v teológii a s patriarchálnou cirkevnou praxou. Svetový luteránsky zväz (SLZ) zas v roku 2013 prijal Politiku rodovej spravodlivosti. (Aj keď slovenskí evanjelici o tom ani nevedia, hoci sú členskou cirkvou predmetného zväzu. A to napriek tomu, že predsedom komisie SLZ, pod ktorú táto agenda spadá, nie je nik iný, ako generálny biskup slovenských evanjelikov Miloš Klátik.) Zoznam snáh o rovnosť mužov a žien v cirkvi by mohol pokračovať – a čo je dôležitejšie, jeho dĺžka narastá každým rokom.

Úsilie o rovnosť a o vyrovnanie sa s patriarchátom ukazuje, že podradená pozícia žien voči mužom nie je nevyhnutnou súčasťou náboženstva. Naopak, kritika myslenia a konania, ktoré dosiaľ v medzi kresťanmi prevládalo, môže byť v cirkvi žiadaná – a kresťania sa reálne môžu snažiť aj o odstránenie neprávosti založenej na príslušnosti k rodu. Preto je smutné, že v stredoeurópskych cirkvách počuť najmä hlasy spiatočnícky naladených biskupov a veriacich, čo vytvára dojem, že cirkev je nevyhnutne priestorom pre sexizmus a diskrimináciu. Slovensko financuje chod siedmych teologických fakúlt, no ani jedna z nich nie je miestom, na ktorom by sa programovo uvažovalo o feministickej teológii. Naše protestantské cirkvi, ktoré si demokraticky volia svojich biskupov, neboli schopné prekročiť svoj vlastný tieň: ani evanjelici, ani reformovaní si dodnes do svojho čela nezvolili biskupku, hoci ženy-farárky ordinujú už dlhé desaťročia. Progresívne cítiaci kresťania sa nedokázali vyrovnať s mocenskými mechanizmami spiatočníckych patriarchov vo vysokých funkciách. Ich hlas tým pádom neznie ani zďaleka tak jasne, ako by mal.

Nepripomína to niečo?
Tento článok nemôže skončiť v tomto bode: nejde tu len o kritiku spiatočníckeho naladenia cirkví a povzdych nad nedostatočne znejúcim hlasom otvorenejšej časti kresťanov. Nie je náhodou tento vzorec typický pre širší diskurz mimo kostolných múrov? Nečelí slovenská spoločnosť podobnému problému?

MDŽ, deň pripomínajúci úsilie o rovnoprávnejšie postavenie žien, tradične ovládol Smer rozdávaním kvetov a programom v kulturákoch. A tradične sa objavujú v médiách články kritizujúce prízemnosť programu, vtipy o svokrách, nehovoriac o ďalších žartoch, ktoré sú všetkým iným, len nie oslavou rovnoprávnosti mužov a žien. Pritom je tiež všeobecne známe, že Smer pre rodovú spravodlivosť urobil pramálo: stačí sa pozrieť na zoznam ministrov či počet žien zvolených do NRSR. No prízemnosť Smeru sa hejtuje ľahko.

Nie je hanbou, že Smer na MDŽ rozdáva kvety a žartuje v obecných kulturákoch. Problémom je, že my, sami sebou považovaní za lepších a civilizovanejších, nedokážeme naplniť MDŽ hodnotnejším obsahom. Nik na politickej scéne mu nedal obsah, ktorým by ho zbavil pachuti ideologického znásilnenia minulým režimom. A nikto z opozície si nedokáže tento sviatok pripomínať tak, aby jeho symbolom naďalej nebol premiér rozdávajúci kvety a komentáre nehodné začiatku minulého storočia.

Urobme zo spravodlivosti tému
Nik z našich (euro)poslancov otvorene nehovorí, že ženy sú „slabšie, menšie a menej inteligentné“ než muži. Nie sú.

Nik z nich tiež nehovorí, že „musia zarábať menej“. No zarábajú menej – a nič nenasvedčuje tomu, že by to niekto zvolený chcel skutočne zmeniť.

Nehovoriť (nepremýšľať, nekonať) vtedy, keď ide o znevýhodňovanie žien pri tom nie je o nič lepšie, než otvorene prezentovať svoje spiatočnícke postoje. Minimálne v tom, že dôsledky sú rovnaké.

Napriek uvedenému pevne verím tomu, že spravodlivé zaobchádzanie s ľuďmi bez ohľadu na to, či sú mužmi alebo ženami (alebo pokojne ľuďmi, ktorí sa definujú iným spôsobom) sa v dohľadnej budúcnosti stane zásadnou politickou témou. Prinajmenšom v prípade opozície platí, že ide o vec, ktorá svojou dôležitosťou (a rozumnosťou) výrazne prekonáva celý rad otázok a sporov, ktoré sú dnes stredobodom pozornosti.
Aby nás neprekvapovali a neprovokovali spiatočnícke postoje, ale samotná existencia neprávosti.

Pretože rovnosť je výhodná pre každého.

PS:
Ak sa chcete podieľať na zmene, môžete sa inšpirovať na stránkach International Women’s Day. #BeBoldForChange https://www.internationalwomensday.com/BeBold

Teraz najčítanejšie