Denník N

Šiesty scenár pre Európu

V nadchádzajúci mesiac sa bude veľa diskutovať o budúcnosti Európskej únie. Čaká nás totiž neľahká domáca úloha, kedy si Únia musí pozametať pred vlastným prahom. Blíži sa 60. výročie podpisu Rímskych zmlúv, kde sa očakáva predstavenie novej vízie európskej spolupráce.  Vskutku neľahký cieľ… Mnohí majú pocit, že Únia trochu blúdi.  Pocit je to určite oprávnený, ešte sme sa poriadne nespamätali z dlhovej krízy a prišiel šok v podobe Brexitu. Nehovoriac o rastúcej vlne (najmä krajne pravicového) populizmu naprieč kontinentom, ktorej hlavnou agendou je negovať všetky pozitíva, ktoré zo spolupráce plynú. Hoci jej okolnosti neprajú, Únia je to najlepšie, čo sme spoločne mohli vybudovať, a bola by škoda nechať ohroziť jej existenciu. Dospeli sme však do bodu, kedy ďalšie fungovanie Únie vyžaduje reformy, alebo minimálne serióznu a otvorenú diskusiu o tom, ako a kam chceme ďalej smerovať. Na tomto sa lídri zhodli už na Bratislavskom samite, konkrétne návrhy však na stôl prišli až pred pár dňami od predsedu Európskej komisie. Jean-Claude Juncker si dal pozor, aby čo najnestrannejšie popísal možnosti a nefavorizoval nijakú z nich, no čoskoro si budeme musieť vybrať. A je v záujme nás všetkých, aby sme si vybrali dobre.

Podľa prvého scenára “pokračujeme tak ako doteraz”. To by zjavne bola chyba, keďže je nad slnko jasnejšie, že zmeny okolo nás vyžadujú reakciu – zmenu nás samých. Druhý scenár, “nič iba spoločný trh”, je to najhoršie, čo sa nám môže stať. Bolo by zlyhaním európskych elít a hodením do koša šesťdesiatich rokov mravenčej práce, ak by sme teraz Úniu zjednodušili len na 4 slobody pohybu, aj tie len obmedzené. Zvyšné tri scenáre sú zaujímavejšie a diskusia by sa mala, podľa môjho názoru, zamerať práve na ne, na rozdiel od prvých dvoch predstavujú totiž, každý svojim spôsobom, krok vpred. Posledný, piaty scenár, “robiť viac a spoločne”, môžeme s najväčšou pravdepodobnosťou nateraz odložiť nabok. Hlbšia integrácia je ideálom, nesporne by mohla priniesť nespočetne mnoho výhod, no jednoducho na ňu nie sme v tejto chvíli pripravení a… nie je isté, či vôbec niekedy budeme. Zostávajú preto dve možnosti – “tí, ktorí chcú, robia viac” a “robiť menej, ale kvalitnejšie”. Teda akási viacrýchlostná Európa verzus hlbšia integrácia vo vybraných oblastiach.

Podľa môjho názoru práve toto budú, a mali by byť, dve najdiskutovanejšie možnosti ďalšieho vývoja. Ktorá je výhodnejšia? Ako pre koho. Trochu ako v strategických hrách – záleží na tom, čo si vyberú partneri. V tomto prípade najmä tí “veľkí”. Nemecko, Francúzsko, Španielsko a Taliansko sa už vyjadrili, a to za model viacrýchlostnej Európy. Ich postoj je pochopiteľný, sú to najväčšie členské štáty a zároveň sú plne integrované. Ich vzájomná spolupráca im prinesie najväčšie výhody a nebudú musieť čakať na súhlas ostatných štátov. Vízia viacrýchlostnej Európy je teda ľahšou cestou. Ak sa nám nepodarí získať konsenzus všetkých, nič sa nedeje, nesúhlasiace štáty skrátka necháme tak… No myslím si, že integrácia samotná by mala motivovať  a niekedy aj tlačiť členské štáty k spolupráci. Pri používaní  značne alibistického modelu viacrýchlostnej Európy sa stráca jednotná európska vízia. Pre jedných bude EÚ o spoločnej mene (jadro EÚ), pre iných zasa o štrukturálnych fondoch či Schengene. Zachováme rozmanitosť únie, ale oslabíme jej zjednotenosť. A to by bola škoda.

Riešením by mohol byť nový, šiesty scenár.  Doplňme víziu viacrýchlostnej Európy o prvky štvrtého scenára, kedy všetky členské štáty sa spoločne dohodnú na strategických iniciatívach, ktoré je nutné prioritne zrealizovať či dokončiť. Stanú sa tak platformou pre celoeurópsku spoluprácu, motívom integrácie a zdrojom výhod. Mojou víziou je robiť menej vecí, spoločne a kvalitnejšie,  a umožniť hlbšiu integráciu tým čo chcú a môžu robiť viac.

V duchu hesla „kocky sú hodené“, Slovenská republika by, podľa môjho názoru, mala zaujať jasné stanovisko a vyslať signál politickým a obchodným partnerom, že patríme do jadra integrácie. Zároveň sa musíme konštruktívne a strategicky rozprávať na národnej úrovni, aby sme mohli ponúknuť riešenia presahujúce naše štátne hranice. Je najvyšší čas spojiť sily, vyhrnúť rukávy a začať pracovať na našej slovenskej a zároveň európskej vízii pre EÚ.

Teraz najčítanejšie