Denník N

Bratislavský monorail je o panike developera a bezprízornom meste

Možná trasa lanovky podľa HB Reavis. Zdroj – HB Reavis
Možná trasa lanovky podľa HB Reavis. Zdroj – HB Reavis

Mesto by malo reagovať jednoducho – toto sú naše plány s dopravou, rátame s električkami na iných miestach, monorail tu len pre potreby vášho shopping mallu nemá čo robiť.

HB Reavis pred vyše dekádou videl cenný pozemok v centre Bratislavy. Autobusovú stanicu. Aby pozemok ovládol, vstúpil do spoločnosti Slovenská autobusová doprava a popri Fonde národného majetku sa stal majoritným akcionárom. Po rokoch sa chystá urobiť to, prečo pred rokmi vstúpil do “biznisu” rozvážania bratislavčanov do okolitých dedín a mestečiek autobusmi. Postaviť na mieste pozemku nákupné centrum. Najväčšie na Slovensku.

Každé nákupné centrum potrebuje “footfall”, zdroje návštevnosti. Dopravné terminály sa v metropolách západného sveta ukázali ako ideálne miesta pre nákupné centrá, pretože časť pravidelnej a predvídateľnej návštevnosti majú istú.

Návštevnosť súčasnej bratislavskej autobusovej stanice nie je známa, ale je jasné, že nejde o najrušnejšie miesto v meste. V rámci služieb tam nájdeme jednu peknú rakúsku pekáreň, komunistickú vývarovňu, pár zlých bufetov, second-handy, predajne sušených plodov a herne. Bieda nájomných zmlúv zo skorých 90. rokov.

Ak toto všetko zrazu nahradí najväčšie nákupné centrum na Slovensku, to znamená desiatky módnych reťazcov, supermarket, služby a dokonca tržnica, rozhodne to nebude stačiť ako zdroj návštevnosti a rozhodne nie tržieb. Cestujúci sa nezmenia.

Otázka potom znie, pokúsi sa HB Reavis robiť niečo pre posilnenie autobusovej dopravy? Tá celkovo klesá, Slovak lines až minulý rok prvýkrát vykázal zvýšenie, keď sa zaviedla Bratislavská integrovaná doprava. Zázraky tam asi robiť nevie. Význam autobusovej dopravy je oveľa nižší, ako bude veľkosť autobusovej stanice. Obzvlášť, keď nikto rozumný nevidí v autobusoch budúcnosť, tá je skôr vo vlakoch a v rámci mesta električkách.

Ďalší doležitý zdroj návštevnosti, prirodzená atraktivita nákupného centra a potenciál miesta, sa po rokoch od vstupu do Slovak lines výrazne zmenšil. Desať minút jazdy je nákupné centrum Central, iným smerom Aupark, a dokonca len desať minút chôdze je Eurovea, ktorá chystá druhú fázu. Dalších 15 minút chôdze je veľký pozemok obchodného domu Tesco a hotela Kyjev,  najskôr ho tiež čaká premena na nákupné centrum. Netreba ani otvárať prepočty v Exceli, aby bolo jasné, že sa tu črtá problém s presýtenosťou.

A tak ide developer HB Reavis “footfalu” pomôcť po svojom. Developentom.

Monorail, teda zrejme koľajnicu s visiacim vlakom na pilieroch, netreba viesť po cudzích pozemkoch a nepredražuje riešenie dopravnej situácie. Najväčšie nákupné centrum natiahne koľajnicu priamo za zákazníkmi. Presne tak, ako chce Eurovea natiahnuť rameno peším mostom do budúceho Lida. Prepočet pomeru cena / výkon pre megalomanskú Stanicu Nivy zrejme ukázal do Petržalky. Určite pomohla aj informácia, že „footfallu“ v Eurovei pomohlo dokončenie električky.

Z čista-jasna, je tu monorail, lebo to tak chce developer, ktorý pred dekádou kúpil lukratívne pozemky, navrhol obrovské nákupné centrum, ale medzičasom sa vyrojilo mnoho úspešnej konkurencie a pri rokovaniach s potenciálnymi nájomcami bude musieť ukázať jednoznačnú výhodu.

Mesto stratilo moc nad tým, aby v mene občanov rozhodovalo, ako má vyzerať, aká má byť funkcia štvrtí, aké kvality má obyvateľom prinášať. Výsledok je opísaná koncentrácia nákupných centier, ktorú nikto nepotrebuje. Stráca moc dokonca aj nad tepnami mesta, ktoré tvorí verejná doprava. Zostalo mu len reagovať.

Developeri by mali rysovať projekty na mapu súčasných a budúcich žíl dopravného systému pomenovaných mestom, ktoré preň vymyslia odborníci. Teraz však začínajú verejnú dopravu kresliť pre potreby svojich nákupných centier priamo developeri a mesto sa musí prispôsobiť.

HB Reavis sa rozhodol nadobudnutý pozemok využiť megalomansky, bez ohľadu na potreby mesta. V panike sa snaží vyhrať vojnu s ostatnými megacentrami tým, že naťahuje k sebe koľajnice ponad strechy a rieku, aby k sebe pritiahol zákazníkov a je ochotný na to dať 80 miliónov eur a aby to šlo ľahko, chce si vyjednať štatút významnej investície. A to všetko v malom meste na rieke, ktoré má svoj ráz a nie sú ním práve kulisy z Blade Runnera.

Čo na tom, že plány mesta sú iné, žiadne štúdie s monorailom nerátajú a že nosný dopravný systém sú električky. Že prestupovanie bude komplikované a že monorail by bez prepáleného shopping mallu vôbec nemal zmysel.

Nehovoriac o Bratislavskom samosprávnom kraji, ktorý zrejme zavetril istú formu nadšenia z predstavy vlakov v oblakoch a snaží sa z toho vytrieskať body pre seba. Frešo si na Facebooku dokonca zaplatil inzeráty s obrázkami lanovky od HB Reavis a uistením, že urobí všetko preto, aby sa “lanovka čo najskôr zrealizovala”. (A je skutočné možné, že v snahe predbehnúť ostatné megamally v centre mesta HB Reavis okrem monorailu nechá k Stanici Nivy dotiahnuť aj lanovku.)

Hrozba, že aj primátor Nesrovnal si sám seba predstaví na billboardoch s monorailom, ktorý „dal Bratislavčanom“, je celkom reálna.

Mesto by malo reagovať jednoducho – toto sú naše plány s dopravou, rátame s električkami na iných miestach, monorail tu len pre potreby vášho shopping mallu nemá čo robiť.

Teraz najčítanejšie

Radoslav Augustín

Ako dieťa viedol fiktívnu televíziu, potom založil Mediálne.sk, aby mohol o médiách písať, a prešiel do SME a potom do Denníka N, aby médiá robil. Zaujíma sa okrem médií o mestá. V súčasnosti je šéfom produktu Denníka N. Pendluje medzi Bratislavou a Prahou.