Denník N

Ako Sufjan Stevens varoval ľudí pred Trumpom

Muzikant Sufjan Stevens vo svojich piesňach už dlhé roky otvára osudy ľudí amerického stredozápadu. Aj tie nám môžu ponúknuť náhľad do zmýšľania protestného voliča USA.

Keď v roku 2003 vydal Sufjan Stevens širokosiahly album Greetings From Michigan: The Great Lake State, dostal sa veľmi rýchlo medzi jedny z najlepších albumov roka. Stevens sa v tomto albume vydáva na cestu po svojom domovskom štáte Michigane a popisuje v ňom veľkomestá (Detroit, Lift Your Weary Head!), mestečká (For the Widows in Paradise, for the Fatherless in Ypsilanti), či život v oblastiach, kam nedosiahne ani Google Maps autíčko (Pickerel Lake).

Jedna vec v tomto albume so mnou zarezonovala jednoznačne a ľudia, ktorí tento album počuli viackrát si to určite všimli: Stevens tu vykresľuje životy robotníkov (a nielen robotníkov) z tzv. „Hrdzavého pása“ (Rust Belt), miesta, ktoré už v roku 2003 bolo epicentrom odlivu práce z USA. Tento efekt bol navyše umocnený ekonomickou krízou v roku 2008.

Album samotný začína úderovito piesňou Flint, ku ktorej bol pridaný podnadpis „For The Unemployed and Underpaid“ („pre nezamestnaných a nedostatočne platených“). Desivo pochmúrnu, priam až depresívnu náladu tohoto mesta zachytávajú rezonujúci  klavír a krátke trúbkové sólo, celé umiestnené do smutného G molu. Stevens však o zúfalstve hovorí aj priamo:

Since the first of June,                                        
Lost my job and lost my room.                          
I pretend to try,                                                    
Even if I tried alone.

(Od prvého júna,
stratil som svoju prácu a svoje bývanie,
predstieram, že sa snažím,
aj keby som predstieral osamote.)

 Flint avšak okrem úpadku automobilového priemyslu zažil aj iné neduhy. Momentálne okrem vysokej nezamestnanosti (9,7% – teda až takmer dvojnásobok z celomichiganského priemeru 5,4%) sú obyvatelia Flintu skúšaní aj znečistenou pitnou vodou s  veľmi vysokými hodnotami olova. 

USA Today

Ďalšia pieseň, na albume ôsma v poradí, „Detroit, Lift Your Weary Head Up“, je sarkastickým odkazom detroitským budovateľom a ich „good ideas“, ktoré skončili často ako fiasko (The Renaissance Center). Pieseň začína veľa vypovedajúcou vetou:
„Once a great place, now a prison.“ („Kedysi veľké miesto, dnes už len väzenie“).

Detroit samotný si prešiel mnohými turbulentnými zmenami. Podobne ako vo Flinte, aj v Detroite došlo k výraznému úpadku automobilového priemyslu už v 50. rokoch minulého storočia. Navyše mesto poznačili  násilné protesty, či už v roku 1943, alebo 1967. Dnes sa predpokladá, že v Detroite je 70 000 opustených budov a 31 000 opustených domov. Ťažný kôň amerického autopriemyslu sa tak premenil na vychrtlinu.

1805412_detroit

V poradí piata pieseň na albume, The Upper Peninsula, je veľmi dobrým dokumentom stereotypického života amerického občana z nižších vrstiev, postihnutého krízou, alkoholizmom, nedostatkom infraštruktúry, apod. V piesni rozpráva príbeh muža, ktorý žije v karavane (I live in a trailer home, with a snow mobile, my car, the window is broken out), je nevzdelaný (in strange ideas, we live apart) a prišiel o mnohé v živote (I lost my mind, I lost my life, I lost my job, I lost my wife).

Je to tiež michiganský Horný polostrov (Upper Peninsula), ktorý bol tvrdo zasiahnutý krízou, populačným úpadkom a alkoholizmom. V priebehu rokov sa Horný polostrov, bohatý na suroviny, vyľudnil, najmä kvôli postupnému zatváraniu baní.

Sú to presne tieto osudy, ľudia poznačení krízami a nedôverou voči ich štátu, život v chudobe, závislosti a celková spoločenská frustrácia, ktoré nahrávajú populistom vo svete „na smeč“. Bola to najmä vina Demokratickej strany, ktorá donedávna považovala Michigan za svoju volebnú baštu a nevedela predstaviť presvedčivú agendu pre ľudí aj z tohoto štátu.

Úpadok DS:

Obama 2008 Clinton 2016
Wayne County (Detroit) 656 000 519 000
Genessee County (Flint) 143 000 102 000

Prezidentské voľby 2008 vs. 2016

aacaV tomto blogu som určite nepokryl všetky odkazy tohoto fenomenálneho albumu, zvyšok nechám na Vás. Jednoznačne stojí za vypočutie a mňa neomrzel ani po desiaty krát. Sufjan Stevens však už v roku 2003, dvíhal prst nad „establishmentom“ a nad aroganciou moci. A dvíha ho aj na nás obyčajných ľudí, lebo my sme tí, ktorí vedia populizmu zakrútiť krkom.

Teraz najčítanejšie