Denník N

Tínedžerská literatúra je o niečo viac dospelejšia ako sme boli zvyknutí v 20. storočí

Súčasná literatúra chce vždy niečo viac. Chce šokovať, byť modernejšia ako moderná, chce prekračovať žánre, búrať tabu a tiež oslovovať širšie publikum čitateľov. Autor Patrick Ness do takéhoto klubu s nálepkou „niečo viac“ tiež patrí.

Dokazuje to aj vo svojom románe Niečo viac (orig. More Than This), v ktorom búra hranice žánru young adult literatúry, a to najmä tým, že premiešava prvky dystopických a sci-fi románov, s mysterióznym príbehom o dospievaní, otvárajúc aj témy, ktoré rezonujú aj v románovej tvorbe určenej dospelým čitateľom.

Takýmito témami sú bezpochyby smrť a samovražda, no ale aby sme zbytočne nechodili okolo horúcej kaše, pridávam aj hashtagy #love a #lgbt. Hlavným hrdinom je dospievajúci chlapec Seth, ktorý vo svojich 17 rokoch zomiera v besniacich morských vlnách po skoku z útesu. Dôvodov na samovraždu má viac.

Nie je to len samotná konfrontácia okolia s jeho sexuálnou orientáciou a strata podpory zo strany priateľov a rodiny, ale aj dlhoročná ťažoba svedomia z detstva, ktorú na neho prenášajú rodičia, hoci na tragickej minulosti niesli oveľa väčší podiel viny ako on.

image_28630_19_v1Skokom do rozbúrených vĺn sa však život Setha neskončil. Prebudí sa síce v známom, no napriek tomu prázdnom svete. Ten je viditeľný len cez deň, pretože v noci ho zahalí úplná tma.

Chvíľu sa Seth na tomto opustenom teritóriu pohybuje ako Robert Neville vo filme Ja legenda. Cez deň hľadá veci na prežitie, v noci upadá do snov, ktoré mu pripadajú reálnejšie ako svet okolo.

Jeho snové flashbacky sú druhou rovinou príbehu, pričom práve na tomto mieste sa rodí ďalší medzižánrový atribút tohto románu. Do popredia sa dostáva matrixovská filozofia o bytí.

Seth počas denných výjazdov objaví ešte dve živé bytosti (poľského chlapca Thomasza a dospievajúce černošské dievča Regine), ktoré sú vo svoje investigatívnej aktivite už ďalej, a tak dokážu Sethovi priblížiť princípy postfyzického života.

Ness viac menej okopíroval už sprofanovaný matrixovský koncept, resp. je možné určitú zhodu paradigmy nájsť aj so sci-fi filmom (Náhradníci) Surrogates , v ktorom ľudia opustia svet bolesti, zločinu a strachu, aby sa pripojili do virtuálnej reality. V prípade prózy Niečo viac však ľudské telá nie sú zdrojom energie ako v Matrixe, ani nemajú svojich robotických náhradníkov ako vo filme Surrogates.

Žijú si svoje virtuálne životy s falošnou realitou, ktorá im umožňuje vytvárať alternatívne životné situácie, pričom si skutočnosť naplno vymení úlohy s realitou, hoci podľa filozofických úvah medzi riadkami deja, ani tento spôsob existencie nedáva záruku správnej voľby.

V popredí nie je teda iba myšlienka, či je skutočným životom iba to, čo vníma naša myseľ alebo či je skutočným svetom iba to, kde žije naše telo, ale aj otázka, nakoľko sa dokážeme vo virtuálnej realite zbaviť negatívneho konania voči ostatným blízkym entitám umelého sveta.

Životné osudy hlavných protagonistov, z virtuálnej reality odpojených bytostí, dávajú na tento konflikt morálky a fyzického života nepriame odpovede. Na jednej strane sú chybou programu, no zároveň aj produktom revolty voči hlúpemu a násilníckemu konaniu, ktorého ako sa zdá, sa človek nedokáže zbaviť ani vo virtuálnej realite.

 

Patrick Ness: Niečo viac, Vydavateľstvo: Slovart, 2017, Preklad: Michal Jedinák

 

Teraz najčítanejšie