Kríza tulipánov alebo Ako Holanďania a Turci (ne)zvládli predvolebnú a predreferendovú kampaň
Kríza, ktorá vypukla medzi Tureckom a Holandskom má z pohľadu boja proti radikalizmu, extrémizmu a narastajúcemu nacionalizmu v Európe najhoršie možné načasovanie. Otázne je, komu tieto nepokoje v skutočnosti pomôžu viac: či holandskej extrémnej pravici, necelý týždeň pred parlamentnými voľbami, alebo tureckej vláde uprostred kampane pred referendom, ktorá má za cieľ zmeniť politický systém krajiny z parlamentnej na prezidentskú republiku.
O tom, že niektoré mestá v Nemecku, Holandsku, Rakúsku či Švédsku rušia plánované politické zhromaždenia tureckej vlády, informovali médiá po celý týždeň. Napätá situácia vyvrcholila v piatok, 10. marca, keď holandskí predstavitelia stiahli povolenie na pristátie letke tureckého ministra zahraničných vecí, Mevluta Cavusoglua s tým, že jeho prítomnosť v krajine so sebou nesie „risk ohrozenia verejného poriadku a bezpečnosti“.
Skupiny stoviek nahnevaných Turkov, ktorí v Holandsku žijú, vyšli následne v sobotu, 11. marca do ulíc Rotterdamu, kde mal minister vystúpiť a zablokovali cesty v okolí tureckého konzulátu. Holandské policajné zložky proti demonštrantom zasiahli. Pripomínajúc práve turecké protivládne demonštrácie ostatných rokov, použili aj hrubú silu, obušky a vodné delá. Priam čerešničkou na torte narastajúcej diplomatickej krízy včerajšej noci v Rotterdame bol zákaz vstupu na ambasádu pre tureckú ministerku rodiny, Fatmu Betul S. Kaya a jej následné vyhostenie do Nemecka.
Turecko pred referendom
16. apríla sa v Turecku uskutoční referendum, v ktorom majú Turci potvrdiť rozhodnutie vlády, zmeniť politický systém krajiny. Tureckému parlamentu sa už pred časom podarilo schváliť zákony, ktoré majú z parlamentnej republiky vytvoriť republiku prezidentskú. Na zmenu ústavy ale potrebuje vláda, ktorá zmeny presadzuje, odsúhlasenie aj v ľudovom referende. Ak sa väčšina obyvateľov vysloví za, úradujúci prezident Erdogan sa stane hlavou zákonodarnej aj výkonnej moci, s právomocou menovať a odvolávať ministrov i vice prezidenta. Okrem iného sa má zmeniť počet členov parlamentu z 550 na 600, funkčné obdobie parlamentu predĺžiť zo 4 na 5 rokov a mnohé mechanizmy v súdnictve či armáde prejsť bezprecedentnými transformáciami.
Z pohľadu tureckej vlády je referendum zásadným krokom pre posilnenie demokracie v krajine, zaistenie vhodnej politickej kontinuity, či bezpečnosti. Uprostred politických zhromaždení po celej krajine, ktoré vládna strana AKP organizuje, sa intenzívne začala diskutovať aj sila podpory Turkov, žijúcich v zahraničí. Ich odhadovaný počet sa dnes len v Európe pohybuje okolo 8 až 10 miliónov.
Turecká vláda si je viac ako vedomá podpory, ktorú získavajú od Turkov, žijúcich v zahraničí. Nakoľko turecké zákony umožňujú dvojité občianstvo, mnohí Turci sa môžu zúčastňovať na demokratickom riadení krajiny nielen v štáte, kde žijú, ale stále aj vo svojom rodisku, či rodisku svojich predkov – v Turecku. Voľby a referendá ostatných rokov, ktoré Turci organizovali, ukázali, že krajania najmä v Nemecku, Rakúsku, či Holandsku patria vo väčšine medzi podporovateľov vládnej strany a prezidenta Erdogana. Snahy zorganizovať politické zhromaždenia za účasti predstaviteľov tureckej vlády boli preto logickým krokom zanietencov a podporovateľov kladného výsledku referenda.
Holandsko pred parlamentnými voľbami
Budúcotýždňové parlamentné voľby v Holandsku majú naštartovať tohoročnú volebnú sezónu v Európe. Rovnako, ako vo Francúzsku, či Nemecku budú aj Holanďania rozhodovať o tom, ako migračná kríza a narastajúce vlny nacionalistických politík transformujú pro-európske vlády. 15. marca to v 17-miliónovom Holandsku bude najmä o tom, či radikálna pravicová Strana slobody (PVV) svojrázneho blondiaka Geerta Wildersa, ktorá dnes v holandskom parlamente ovláda len 12 kresiel, získa dostatočný počet hlasov na to, aby zostavovala novú vládu.
Anti-islamská a silne nacionalistická strana pod Wildersovým vedením kroky úradujúceho premiéra Marka Rutteho voči tureckej strane už podporila. A práve domáca politika a snaha Rutteho vládnej Ľudovej strany slobody a demokracie (VVD) získať v poslednej chvíli podporu niektorých potenciálnych Wildersových voličov sa podľa mnohých zrkadlí aj v neštandardných krokoch proti Turkom a vláde v Ankare.