Denník N

Linda Skalická: „Každý hľadá v živote niečo, čo ho môže obohatiť“

Foto: Archív Lindy Skalickej
Foto: Archív Lindy Skalickej

Tvorba tapisérií nie je často skloňovaným druhom umenia. Školiteľka a umelkyňa Linda Skalická, ktorá sa venuje práve tapisériám, dáva nahliadnuť do svojej tvorby, krásy symboliky i vyjadrenia ženskosti.

Kedy sa na Slovensku začali objavovať a vytvárať prvé tapisérie?

Prvé tapisérie v našich končinách pochádzali z bývalého Československa. Je to technika, pri ktorej sa využíva ešte nespradené  ovčie rúno. Rúno je rôzne sfarbené a preto som pri tvorbe farebne limitovaná. Špeciálny stroj na výrobu tapisérií sa nachádzal v Brne. Tapisérie bývali buď prešívané alebo pichané. Prešívaná musela prejsť strojom, ktorý na nej vytváral akési trojuholníky. To sa teraz už nerobí a ani do Brna sa nechodí.

Čo sa týka Slovenska, najznámejším menom je asi pani Trizuljaková, ktorá vyrábala veľkoformátové tapisérie, kombinované napríklad s čipkou. Ja som sa s tým prvýkrát stretla na vysokej škole v Nitre, keď som chodila na odbor výtvarnej výchovy, ktorý viedla pani Kotrbová. Vtedy ma to oslovilo, lebo je to textilná technika – síce pracná, ale jej konečné vyhotovenie je veľmi rýchle. Tapiséria musí prejsť cez valec a nakoniec cez veľké ihly, kde sa preplstí.

Momentálne sa hľadajú rôzne možnosti a prístupy k výtvarníkom, ktorí sú zoskupení v skupine Artex. Majú totiž ateliér, kde je možné zakúpiť si rúno a ďalej s nimi komunikovať.

Kráľovná ruží a Dáma s anjelom Foto: kamzakrasou.sk
Kráľovná ruží a Dáma s anjelom
Foto: kamzakrasou.sk

Aký je konkrétny postup pri výrobe?

Na začiatku musí byť základný podklad a moja predstava. Potom začnem nanášať podkladovú vrstvu a ukladám ju podľa môjho návrhu. Ak mám v návrhu napríklad ženu, doslova to musím naukladať, až sa mi vytvorí hrubá, aj desaťcentimetrová vrstva. V prípade, že v takomto štádiu odchádzam z ateliéru, musím tapisériu zaťažiť, aby sa sploštila. Ako náhle usúdim, že je to podľa mojich predstáv, tapisériu ručne poprešívam. Je to pracná časť, ale zabezpečí, aby všetko držalo na mieste. Napokon prichádza stočenie akoby do koberčeka  a odnesiem ju do ateliéru, pripravenú na prepichnutie. Prepichnutie je náročné v tom, že môže, ale nemusí vyjsť. Tlak totiž vytlačí aj spodné vrstvy tapisérie. Vtedy sa môže zmeniť farebnosť. Niekedy je to pekné, lebo je to práca samotnej vlny a jej farebnosti, ale aj nebezpečné, lebo keď máte na tapisérii vyobrazenú postavu, prípadne jej detaily, môže dôjsť k posunutiu. Stáva sa, že sa potom dáva prešiť na viackrát.

Takže tapiséria je čisto o tkaní, látke a niti?

Tkanie je niečo iné. Pri tkaní máme člnok, naťahané nite. Ručná tapiséria je natiahnutý rám, na ktorý sa natiahne osnova a vlna sa opakovane ťahá nahor a dolu a zároveň sa zatláča vidličkou. Je to vlastne gobelín. Tapisérie, ktoré vytváram ja, sú odlišné – sú navrstvené a preplstené. Pracujem tiež s materiálom textilným, čo sa odráža na životnosti.

Prečo ste sa začali venovať práve tapisériám?

Je to rýchlejšie viditeľná technika než keby som to mala robiť ručne na nejakom ráme. K textilu mám vzťah, je to mäkký, jemný materiál. Nie sú to iba farby, ktoré nanesiem na plátno; cítim ho v rukách. Je tiež možnosť ich kombinácie s čipkou a podobnými materiálmi, ku ktorým inklinujem.

Čo najčastejšie zobrazujete?

Keď človek hľadá motív, hľadá vlastne vyjadrenie. Ja osobne som rada, že som sa narodila ako žena, aj keď je to niekedy náročné. Smiech. Ale to vyjadrenie ženy, postoj a hľadanie symboliky či už farebnej, alebo ženy ako významu partnerstva, matky… Páči sa mi, že je tam veľa možností prejavu.

Dáma s vlčími makmi a Dáma s chrtom Foto: KamzaKrasou.sk
Dáma s vlčími makmi a Dáma s chrtom
Foto: KamzaKrasou.sk

Čo vyjadrujú?

Na začiatku ani nič, ono to prichádza samé. Ja mám rada symboliku a feng – shui. Vyjadrujem témy, ktoré sa dejú okolo nás. Každý hľadá v živote niečo, čo ho môže obohatiť, naplniť a práve to hľadanie je na tom pekné. Množstvo vecí mi napadne už v samotnej tvorbe. Mám rada kvety a tam je veľmi veľa symbolov, takže keď chcem niečo vyjadriť, použijem ich. Napríklad, na jednej tapisérii som použila Makulienku a dala som tam maky, ktoré majú význam symbolov plodnosti.

Ďalším príkladom je moja najväčšia tapiséria, Anjelska daň, ktorej názov sa mne osobne veľmi páči. Anjel je totiž dobrá téma; rád velí niečomu peknému. Slovné spojenie anjelska daň  som prvýkrát počula na jednom stretnutí. Čosi sa popíjalo, niekto mal dobrý koňak a poznamenal, že tam hore posielame anjelsku daň. Vtedy som mu nerozumela, no teraz viem, že keď sa robí koňak a dozrieva v sudoch, tak 15% čo sa odparí, ide anjelom. Povedala som si, ako je tam hore anjelom dobre, kdesi si poletujú a šantia, čo som potom pretavila do tapisérie.

Inklinujem aj k témam ako je ženskosť. Môj muž vraví: „Vy ženy, vy ste samy chceli tú emancipáciu“ a ja mu na to: „Otko, ale my ženy to máme tak, že chceme byť samostatné, ale zároveň potrebujeme, aby sa o nás niekto staral“. Je skvelé, keď ti niekto podá kabát, odtiahne stoličku, v električke ti ponúknu miesto na sedenie. Akási galantnosť v dnešnom svete vymiera a to mi chýba. Nenadarmo sme muži a ženy – rovnoprávnosť je jedna vec, ale niekedy je zameranie sa na ženstvo a starostlivosť o rodinu dôležité. Nemám rada, keď sa ženy hrajú na nejaké tvrdé bytosti. Momentálne je však podobných žien mnoho, lebo si to doba vyžaduje.

Anjelska daň Foto: Archív Lindy Skalickej
Anjelska daň
Foto: Archív Lindy Skalickej

Hovoríte, že vás pri tvorbe tapisérií napadne množstvo vecí. Viete uviesť konkrétny príklad?

Áno. Napríklad moja Dáma s chrtom. Najprv to mal byť jednorožec. Pri tvorbe som si ale uvedomila, že sa tam jednorožec nehodí, jednoducho k sebe s dámou nepasovali. Chrt sa mi tiež hodil, je to taký môj symbol. Možno raz budem mať chrta. Smiech. Myšlienka, ktorú chcem vyjadriť vyplýva zo samotného obrazu a postupnosti mojej tvorby. Dáma mala mať pôvodne menší objem vlasov, ale ako som ju robila, prestala som rozmýšľať a iba som sa hrala s farbami. Uvedomila som si, že je to fajn. Problémom je, že tapisérie sú veľké a svoje dielo ako celok nevidím – musím sa preto stavať na rebrík.

Čo je impulzom začať tvoriť?

Tvorím, keď potrebujem zrelaxovať a vyčistiť si hlavu. Alebo keď zahliadnem niečo, čo môže byť dobrým námetom na tapisériu. Medzi tým si robím doma poznámky a priebežne kreslím skice nápadov.

Dáma s kačičkami a Dáma s labuťou Foto: kamzakrasou.sk
Dáma s kačičkami a Dáma s labuťou
Foto: kamzakrasou.sk

Čo je pre vás inšpiráciou?

Všetko. Mám okolo seba ľudí, ktorí ma inšpirujú. Inšpirácia prichádza aj keď si listujem dobrú knihu či uvidím zamilovaný film, prípadne nejakú symboliku. Raz ma zaujali ruže, ktoré mám nesmierne rada. Začala som si vo feng-shui pozerať, aký význam má ruža a zistila som, že rôzne farby ruže majú rozličný význam. V symbolike je množstvo odkazov a každý si v nej môže nájsť to svoje. Je to aj o mne, ale snažím sa, aby človek, ktorý si tapisériu kúpi z nej mal rovnaký pocit ako ja. Každý sa čudoval, že sa mi z prvej série predali až na jednu všetky tapisérie. Oplakávala som ich ako malé dieťa. Potrebujem vidieť, kde sú zavesené, poznať  toho človeka a zistiť, či mu daná tapiséria sedí. A keď sa moja predstava zhoduje  s realitou, som šťastná – tak to cítim.

Foto: archív Lindy Skalickej
Foto: archív Lindy Skalickej

Pre koho tvoríte?

Človek , ktorý si moju tapisériu kúpi, musí mať podobné zmýšľanie a záujmy ako ja. Nedá sa to len tak pre niekoho ušiť. Teraz sú moderné čisté, rovné, lesklé plochy, v ktorých sa ja osobne necítim dobre. Neviem, či by sa človeku inklinujúcemu k niečomu takému páčila v byte moja tapiséria. Tam by som dala radšej fotografiu. On musí cítiť, či tam tapisériu chce alebo nechce.

Príkladom je aj príhoda s mojou kamarátkou venujúcou sa floristike. Ukázala som jej jednu za svojich tapisérií, pretože som cítila, že k nej patrí. Neskôr som jej volala: „Ten obraz na teba čaká –  a ty vieš ktorý.“ Skončilo to tak, že som jej ho doniesla domov. Sadol tam ako uliaty. Mala ho doma dva týždne a volala mi, že sa jej páči, že si ho nechá. Skutočne je to o pocitoch.

Máte nejaké aktuálne výstavy?

Momentálne nie. Rada by som teraz tvorila na zákazku, čo mi aj lepšie vyhovuje.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Valentína Sedileková

Som 17-ročná študentka gymnázia v Banskej Bystrici. Milujem šport, prírodu a písanie a rada by som sa venovala profesionálnej žurnalistike. Baví ma história, práca s ľuďmi i dobrovoľníctvo. Zaujímam sa o súčasné dianie vo svete. Chcela by som svoje myšlienky, postrehy a názory vysloviť verejne, napriek tomu, že s nimi nemusia všetci súhlasiť.