Denník N

Nové IC vlaky, ktorými cestujete v čase

Slovensko sa čím ďalej, tým menej podobá demokratickej krajine, ktorej záleží na jej rozvoji. Namiesto toho, aby sme robili niečo pre ľudí, dobré rušíme a zavádzame staré a nevyhodné. Politici sa smeju a my platíme…

 

Nie je žiadnym tajomstvom, že trasa medzi Bratislavou a Košicami patrí medzi najvyťaženejšie. Týždenne ňou prejde naozaj kvantum Slovákov. Dochádzajú tak za rodinnou, či priateľmi. Nakoľko sľúbena diaľnica, v ktorú všetci roky dúfame „prekvapivo“ stále nestojí, tisícky z nás si vyberajú na túto cestu práve vlakové spojenie.

Nakoľko sa situácia v našom demokratickom štáte vyvinula tak, že si máme možnosť vybrať až z jedného, a to štátneho dopravcu, klikám na stránku Slovenských Železníc. Človek, ktorý ešte necestoval „vynovenmým“ štátnym IC vlakom, sa pri pohľade na tento web aj celkom poteší, ako Slovensko konečne napreduje. Hneď na úvodnej strane naňho svieti oznam, ako sa železničiam darí (prečo asi), že za poslendých 6 rokov previezli najväčší počet cestujúcich a záujem stále stúpa. Skvelé, poviete si. Asi sa ľudom v tých vlakoch naozáj páči. Možno to teda nebolo až také zlé rozhodnutie. Kliknete preto na ikonu Intercity vlakov (kto by chcel cestovať 6 hodín). Tam vidíte ďalšiu skvelú správu. Náš pán kapitán zariadil, že naše IC vlaky pôjdu tentokrát rýchlejšie- za neuvetitelné 4 hodiny a 42minút! A dokonca 4x denne! Celý nažhavený teda prechádzate na samotnú kúpu lístku.

Tam už Váš optimizmus náhle klesá, nakoľko zisťujete, že ste sa zase raz dali nachystať. IC vlaky síce naozaj premávaju 4-krát za deň, no iba raz v tom pokrokovom čase 4hod a 42 minút.  Nie tak, ako Vám stránka tvrdí. Ostatné tri spojenia ostávajú na stabilných, asi 20 rokov nezmenených- 5 hod a 11min. Vyberáte si teda jeden z nich. Keď sa Vám objaví cena druhej triedy zúrivo radšej refreshenete stránku, či sa náhodou nejedná o chybu. Cena druhej triedy  stojí totiž takmer toľko, čo bussiness trieda v žltých vlakoch našich českých susedov. Trocha si ponadávate a nakoniec to zaplatíte dúfajúc, že tie vlaky nebudú až taký prepadák, keď už toľko stoja a sú tak propagované. Opak je však pravdou.

Zavádzajúca stránka ZSSK
Zavádzajúca stránka ZSSK

Možno si aj Vy pamätáte vozne z IC vlakov, ktoré premávali pred nástupom žltých IC-čiek súkromného dopravcu. Boli to na slovenské pomery v celku pohodlné vozne s červenými sedadlami, kde ste sa cítili ako-tak  ako človek. Mali ste možnosť vybrať si aj sedlalo sám a podobne. Mnohí z nás teda do „nových“ štátnych IC vlakov očakávali rovnaké vozne. Je komicko-tragické sledovať ľudí, ktorí prvýkrat vstúpia do vlaku. Veľmi zreteľne totiž vidíte ten šok spojený so sklamaním, keď zistia, že vozne týchto vychvaľovaných vlakov sú klasické vozne z rýchlikov a vozne, na ktoré ste si pamatali sú pre cestujúcich v prvej triede. Naša sociálne orientovaná vláda opäť raz urobila niečo úplne nezištne a pre ľudí. Preto sa v 21.storočí tlačíte s dalšími troma ľudmi  5 hodín za takmer 50 eur spiatočne.

Znechutenosť cestujúcich by sa dala krájať. Cítite sa ako v MHD. Len predraženej. Lepíte sa na okno alebo polku tela vystrkujete do uličky, aby ste sa nemuseli celý čas dotýkať so svojim susedom. Potom už len počujete hádky ľudí, ktorým vadí, že sa ten druhý na nich tlačí.

p70310-092512
Takto veľa miesta budete mať, ak budete mať nohy v 90 stupňovom uhle

Po hodine cesty budete mať pravedpodobne kŕče takmer v celom tele. Priestor na sedenie je totiž tak stiestený, že som si mohla nohy vystrieť tak maximálne o 3 centimetre, a to mám výšku 160 centimetrov. Naozaj nezávidim vyšším ľuďom. Musím s ľútosťou skonštatovať, že pohodlnejšie to už naozaj bolo aj v tých najstarších vlakoch, ktoré m

ali ešte koženné sedadlá. No železniče sa evidentne riadia podľa svojho motta: „Skracujeme vzdialenosť medzi ľudmi“.  Zároveň majú tieto vlaky veľký potenciál stať sa navštevovanou atrakciou, nakoľko sú naozaj revolučné. Rýchlosťou svetla Vás prenesú o 20 rokov dozadu.

zssk-skracujeme-vzdialenost

Ako jediná zmena je 0.5 litrová voda a noviny  v cene lístka, ktorú Vám dá milý pán po usadení. Čo sa týka servisu ako takého, máte možnosť  kúpiť si jedlo zo starého ťažkého vozíka (asi tri druhy sladkostí a bageta), ktorý horko-ťažko tlačí najčastejšie mladá slečna, o ktorú máte strach, že ju ten vozík prevalí. Kávu, ktorá chutí ako zriedená s vodou si teda vychutnáte za 1.40 eur. Ak by ste mali chuť na teplé jedlo, môžete zájsť do jedálenského vozňa, ktorý je permanetne plný, kedže je to asi jediné miesto, kde si môžete normále sadnúť.

O  čistote sedadiel, či toaliet sa vyjadrovať radšej nebudem, nechcem byť totiž  vulgárna. Myslím však, že väčšina cestujúcich radšej celú cestu vôbec nepila vodu,aby nemuseli ísť na tie „špičkové“ toalety. Wifi za 490 tisíc eur veľmi prekvapilo nefungovala. Určite stála za to. Tým správnym ľuďom.

p61227-190313
Toalety v aktuálnych IC vlakoch

Snaha železníc napodobniť obľúbené žlté vlaky je zatiaľ dosť úboha.  Zatiaľčo na cestu so súkromným dopravcom sa ľudia doslova tešili, teraz k cestovaniu pociťujú doslova nechuť a radšej idú autom (a potom sa čudujeme tým zápcham).

Nepotrebujeme luxus, stačilo by možnosť cestovať ako ľudia, nie ako zvieratá v klietkach. Podľa môjho názoru by ľudia namiesto vody zadarmo uvítali viac miesta na sedenie a väčšiu čistotu.  Napríklad zaviesť pôvodné IC vozne a neryžovať na ľuďoch. Ideálne za menej peňazí (aj keď viem že by som už asi chcela priveľa). Chce to naozaj odvahu kapitána nazývať túto „kvalitu“ najlepšími vlakmi, aké kedy na Slovensku boli. Možno si to zaslúžime, pretože  stále iba  skloníme hlavu a pôjdeme s davom.  Pýtam sa však, dokedy ešte?

Týmto článkom som nechcela šíriť negativizmus. Chcela som len poukázať na realitu. A to, že namiesto toho, aby sa konečne Slovensko modernizovalo, zatiaľ iba stále cestuje v čase. A to smerom dozadu. Už by bolo načase poučiť sa z minulosti a konečne zmeniť náš smer…

Zdroje informácií: www.slovakrail.sk

Teraz najčítanejšie