Denník N

14. marec 1939 nevymažeme z pamäti

Štátny útvar z rokov 1939 až 1945 patrí do slovenskej histórie a závisí od každého z nás, aké miesto mu prisúdime.

Po Slovensku už desaťročia koluje mýtus, že prvý samostatný slovenský štát vznikol 14. marca 1939 len z vôle Adolfa Hitlera. Zabúda sa na to, že autonomistické hnutie v závere  existencie prvej Československej republiky silnelo a prikláňalo sa k nemu čoraz viac Slovákov.

O samostatnosti Slovenska uvažovalo len niekoľko vplyvných politikov vo vtedajšej Slovenskej hlinkovej ľudovej strane. Nebol to ani predseda Andrej Hlinka, ktorý v roku 1938 zomrel, ani jeho následníci Karol Sidor a Jozef Tiso. Obhajovateľov samostatnosti považovali za utopistov, prípadne za maďarských špiónov, lebo odrhnuté Slovensko sa malo vrátiť naspäť do Uhorska.

Ak by sa Slovensku podarilo v závere 30. rokov dosiahnuť federalizovanie Československa bez vplyvu zo zahraničia, k čomu nebol naklonený ani Slovák Milan Hodža, predseda pražskej vlády z rokov 1935 až 1938, štát by ostal zachovaný. Na ako dlho by záviselo od toho, akú autonómiu by sa podarilo vyrokovať.

Veľmi pravdepodobné je, že Slovensko by spelo v nasledujúcich desaťročiach tak či tak k vyššiemu stupňu autonómie alebo až k samostatnosti.

Už počas exilu na začiatku 40. rokov 20. storočia potvrdil nevyhnutnosť autonómie aj jej niekdajší odporca Milan Hodža. Za ďalší krok k ustáleniu pomerov v strednej Európe považoval tento medzinárodne uznávaný politik vytvorenie veľkej federácie štátov, niečo na spôsob súčasnej Európskej únie.

Ešte vyhranenejšie sa pozícii Slovenska postavil čelný predstaviteľ odbojných komunistov v prvej Slovenskej republike Gustáv Husák. V auguste 1944, keď sa blížil východný front, navrhol ponechať zachovanie samostatného štátu. Koketoval aj s myšlienkou zaradiť Slovensko ako novú zväzovú republiku do Sovietskeho zväzu.

Slovensko v roku 1938 skutočne dosiahlo autonómiu. Stalo sa tak na jeseň po Mníchovskej dohode a úteku prezidenta Edvarda Beneša do zahraničia. Bola to však autonómia v réžii Hlinkovej strany, ktorá síce bola najsilnejšia, ale prahla po úplnom ovládnutí autonómnej politickej scény, čo sa jej neskôr aj podarilo.

Do tohto vývoja už zasahovalo Nemecko a pre autonómnu slovenskú vládu nachystalo osudovú dilemu. V rámci svojich plánov ju postavilo po pol roku pred voľbu, či sa ujme obmedzenej samostatnosti a opustí Čechov a Moravanov alebo sa podvolí obsadeniu. Sidor sprvu odmietol, Tiso sa vzápätí podvolil.

Vyhlásenie samostatnosti si už skôr priali niektorí ľudácki politici, ako napríklad Vojtech Tuka či Ferdinand Ďurčanský a možno práve oni vnukli Hitlerovi plán takto zatočiť s okliešteným Česko-Slovenskom. V každom prípade, pri vyhlásení samostatnosti 14. marca si nikto nevedel predstaviť, čo bude nasledovať.

Samostatný slovenský štát napokon existoval až do roku 1945 a zanikol až vyhnaním Nemcov, ktorí ho obsadili v roku 1944. Vývoj v ňom bol búrlivý, ľuďom priniesol totalitný režim, potláčanie opozície, okradnutie a vyhnanie veľkej časti židovských občanov, ponižovanie Rómov, účasť v agresívnych vojnách, vnútorný ozbrojený konflikt, ale aj priaznivý hospodársky vývoj a kultúrny rozmach.

Prvá Slovenská republika z rokov 1939 až 1945 patrí do našej histórie a nemožno ju odtiaľ vymazať. Musíme si niesť na chrbte jej pozitívne i negatívne stránky. Neostáva nám nič iné, iba si priznať, že jeden pokus tu už bol a treba sa z neho poučiť.

Ak dnes žijeme v novom samostatnom štáte, musíme pripustiť, že pri jeho zrode sa tvorcovia obzreli do minulosti. Podobností z rokov 1938 až 1939 a 1990 až 1993 nájdeme viac. Opäť sa nám nemusí páčiť, čo sa dialo pred vznikom druhej Slovenskej republiky, no napriek tomu rešpektujeme, že sme jej obyvateľmi.

Možno sme sa nastupujúcej totalite v druhej polovici 90. rokov úspešne vzopreli práve preto, že sme si pamätali na svoju históriu.

Teraz najčítanejšie

Jozef Hajko

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.