Nie ste nekultúrne fašistické hovädá

Ahoj, Michal. Ja som Miro, svojho času som chodil do rovnakého gymnázia, ako ty. Som rád, že si napísal tento článok a teší ma, že ste o Gálovom blogu so spolužiakmi diskutovali.

Zaujalo ma tvoje vyjadrenie o diskusii s dramaturgičkou, riaditeľom divadla a jedným politikom:

„Po tejto odpovedi sme im slušne zdôraznili, že ONI majú tú moc/možnosti/postavenie/atď., aby mohli pristúpiť k problému a začať ho okamžite riešiť.

Následne nás čakalo sklamanie z odpovede, ktorú sme dostali, že oni konajú aj prostredníctvom tohto divadla. Takže sme pokračovali tak, že sme poukázali na to, že pán Kotleba prezentuje riešenia, prezentuje ich jednoducho a rýchlo a získava si tým nezanedbateľnú publicitu a opäť sme ich vyzvali, že aké riešenia ponúka štát/ONI.“

Mne z toho vyplynulo, že ste boli sklamaní z toho, že títo traja ľudia, na rozdiel od Kotlebu nie sú schopní prezentovať a realizovať rýchle a účinné riešenia. Toto ma vážne znepokojilo. Ak študenti elitného gymnázia uvažujú takto, je to zlé.

Dva rôzne problémy

Predovšetkým si tu zmiešal dva rôzne, hoci čiastočne súvisiace, problémy – rómsky problém a extrémizmus.

Rómsky problém je dlhodobý, prevažne stredoeurópsky, problém, ktorý sa aj pri dobrej vôli, ideálnej politickej konfigurácii a dobrej spoločenskej atmosfére mimoriadne ťažko rieši. Je potrebná dlhodobá (roky, desaťročia) postupnosť krokov, ktoré samé o sebe neprinášajú rýchle výsledky. Pre našu rodiacu sa demokraciu postkomunistickej krajiny je to momentálne takmer nezvládnuteľné sústo.

Extrémizmus je relatívne nový problém, ktorý dnes straší celú západnú civilizáciu a niekde čiastočne súvisi s Rómami, niekde s imigrantmi, skoro všade so Židmi ale zásadne vždy s „tými druhými“. Na tento problém zatiaľ neexistuje žiadne riešenie, lebo ešte nerozumieme prečo vznikol práve teraz a prejavuje sa všade.

Preto ma zaráža, že premýšľajúci ľudia žiadajú okamžité riešenia týchto komplikovaných problémov a to dokonca od divadelníkov a treťotriednych politikov, skrátka od NICH, ako ich vo svojom článku nazývaš. Akoby ste si mysleli, že máte právo požadovať od spoločnosti nejakého mesiáša, ktorý tieto problémy vyrieši za vás, stačí mu dať moc.

Toto je desivé. Vo svojej pohodlnosti ste dokonca ochotní uvažovať o odovzdaní moci ľuďom, ktorí tieto problémy len zhoršia.

Verím, že situácia nie je taká zlá, aby som ešte aj tebe musel vysvetľovať, prečo v súvislosti s kotlebovcami nie je možné hovoriť o riešení rómskeho problému, či extrémizmu. Dúfam, že len nepresná formulácia spôsobuje, že tvoj článok vyvoláva dojem, že si myslíš, že pán Kotleba by mohol prispieť k reálnemu riešeniu.

Nespoliehajme sa na mesiáša

Milí študenti, mám pre vás zlú správu. Riešenie týchto problémov onedlho bude na vašich pleciach a nevyhnete sa tomu. Ak to budete predsa len ignorovať, o nejaký čas budete musieť čeliť oveľa ťažším otázkam, než ako si zohnať dobrú prácu, kde si zobrať výhodnejšiu hypotéku, a akú školu vybrať pre vaše deti. Keď sa extrémizmus dostane na nad-kritickú hodnotu v nejakom regióne, prináša nestabilitu, napätie a útlak, čo vedie k zhoršeniu ekonomiky a mnohokrát až k vojne. Áno k vojne, podobne ako na Ukraine, Sýrii, Burundi…

Prípad Bašternák, o ktorom píšeš, je presne ukážkou tohoto. Čuduješ sa, že divadelníci a opoziční politici s tým nedokážu nič urobiť. Je to práve preto, že voliči, medzi ktorých onedlho budeš patriť aj ty, odovzdali moc do rúk nesprávnym ľuďom, lebo im ponúkli jednoduché riešenia zložitých problémov.

Ficova a Dankova banda pri moci je vážny problém, väčšina ostatných tiež nestojí za nič, Kotlebov gang vo vláde by však bola skutočná katastrofa. Je to, akoby si chcel riešiť hnisajúci prst tým, že si odrežeš ruku.

MY a “tí druhí”

V tvojom článku ma však najviac vydesilo tvoje počudovanie nad tým, že prečo sa niekto vážne pozastavuje nad vašou otázkou, že “prečo sa hrá o Rómskom dievčatku, ak by sa toto stalo bielemu dievčatku, tak o nej divadlo nikto nespraví…” Tvoj dovetok, že tieto, život ohrozujúce situácie sa nestávajú iba Rómom ale aj bežnému “belochovi” poukazuje na to, že ty a tvoji spolužiaci, máte zrejme vážny problém s vyhodnocovaním faktov. To akože fakt Rómovia tu diskriminujú väčšinové obyvateľstvo? To akože fakt gangy Rómov, Maďarov, či Židov  poľujú na nevinných ľudí a hádžu im v noci do domov zápalné fľaše? A odkiaľ berieš tú istotu, že nemenšinovej obete by sa nik nezastal hoci aj divadelnou hrou? Naozaj si myslím, tak ako aj hovoríš, že vaša otázka nevychádzala z nenávisti voči Rómom. Podľa mňa však vychádzala z toho, že rozdeľujete ľudí na “MY” a “tí druhí”. Že my sa musíme postarať najprv o seba a tí druhí nás zaujímajú len okrajovo. Že meriate ľudí dvojakým metrom. Inými slovami “my sme tu doma” (v zmysle my sme tu páni), alebo, ako hovorí iný klasik “America first”.

Pri čítaní Gálovho článku som ani v najmenšom nemal dojem, že by vás dramatrugrička, či Gál predstavovali ako fašistov, ako píšeš, a už vôbec nie za tupé fašistické a nekultúrne hovädá.

Tvoj článok však medzi riadkami hovorí to isté, čo Gálov: ty a tvoji rovesníci ste stratili schopnosť rozlišovať medzi normálom a extrémizmom, ba čo horšie, stávate sa tichými podporovateľmi extrémistov a ani si to neuvedomujete. Preto je pre Gála i pre mňa inkriminovaná otázka skutočne “najväčší problém”.