Nezaočkovaných detí aj univerzít pribúda

Výrok týždňa

„Ak malé dieťa začuje, že moslimovia sú teroristi, nemusí vedieť, čo znamená byť moslim alebo terorista. Ale dieťa sa aj tak môže naučiť niečo veľmi problematické: že moslimovia, nech ide o kohokoľvek, sú odlišným typom ľudí a že je možné hovoriť, aké vlastnosti ľudia majú len na základe toto, či sú alebo nie sú moslimovia.(…) Podľa jazyka, ktorý používame, môžeme deťom pomôcť v tom, aby sa u nich vyvinuli zvyky, ktoré budú spochybňovať, a nie potvrdzovať stereotypy o ľuďoch v našom okolí.“

Marjorie Rhodes
psychologička
v článku Denníka N | 9. 3. 2017

Výber z udalostí

• Vo viacerých európskych krajinách v súčasnosti bojujú s epidémiou osýpok (viac tu, tu a tu). Aj na Slovensku sa diskutuje o tom, či sa k nám epidémia rozšíri. „Máme skupiny neočkovaných detí. Stačí, aby sa medzi ne dostalo jedno choré dieťa a nákaza medzi nimi sa bude rýchlo šíriť,“ hovorí vedúca Katedry epidemiológie Slovenskej zdravotníckej univerzity Zuzana Krištúfková a upozorňuje, že nezaočkované deti sú najrizikovejšou skupinou.

Každý rodič pred nástupom dieťaťa do škôlky musí predkladať potvrdenie o jeho zdravotnom stave, a teda aj informáciu o tom, či je očkované. Ministerstvo školstva vo svojom stanovisku uvádza, že podľa platného právneho stavu „neabsolvovanie povinných očkovaní nie je v súčasnosti dôvodom na neprijatie dieťaťa do materskej školy.“ Názory na to, či by sa malo zakázať prijímanie detí do škôlok či škôl, vyjadrili v ankete aj odborníci z oblasti práva a medicíny.

• Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Michal Sýkora na tlačovej besede informoval, že samosprávam chýba v rozpočtoch na tento rok spolu takmer 8 miliónov eur na to, aby mohli zvýšiť mzdy učiteľov už od septembra. Dodal však, že so zvýšením platov od januára 2018 súhlasí, „napriek negatívnym dopadom na rozpočty miest a obcí.“

Predseda ZMOS opätovne kritizoval aj zámer meniť kompetencie v regionálnom školstve v takej podobe, ako ju presadzujú školskí odborári. „Vnímame to ako zložitú kompetenciu, s ktorou sme sa však dokázali vyrovnať a ktorú treba zvládnuť,“ konštatoval Sýkora s tým, že samospráva má rozhodovať o tom, či chce základnú školu alebo nie na naplnenie vôle svojich občanov.

• Mimoparlamentné Kresťanskodemokratické hnutie usporiadalo tlačovú konferenciu na tému vzdelávania detí z marginalizovaných rómskych komunít. Členka strany Miroslava Szitová v tejto súvislosti uverejnila blog, v ktorom okrem iného uvádza, že na Slovensku vzdelanostne zaostávajúcim nepomáhame, a zároveň znižujeme úroveň vzdelávania všetkých. „To nie je o zlých Rómoch, ktorí berú peniaze. To je o zlých rozhodnutiach a „nabaľovaní“ sa niektorých ľudí bez ohľadu na výsledok,“ napísala Szitová.

Ministerstvo zahraničných vecí USA vo svojej výročnej správe o dodržiavaní ľudských práv vo svete zaradilo pokračujúcu segregáciu rómskych detí vo vzdelávaní medzi najväčšie porušenia ľudských práv na Slovensku. Ďalšie veľké problémy podľa správy zahŕňajú korupciu, stav súdnictva, absenciu nezávislej kontroly polície aj nenávistné prejavy verejných predstaviteľov o rôznych skupinách.

• Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (OĽANO-NOVA) vyzvala ministra školstva Petra Plavčana (nom. SNS), aby začal riešiť nedostatočnú podporu slovenských mládežníckych organizácií, ktoré podľa nej fungujú najmä vďaka dobrovoľníckej práci. „Finančná podpora mládežníckych organizácií z roka na rok klesá. Kým v roku 2008 na jedného člena mládežníckej organizácie pripadalo 38 eur, v roku 2017 to je 21,97 eura na člena,“zdôraznila Remišová s tým, že v programovom vyhlásení vlády je záväzok zvyšovať objem financií na aktivity mládežníckych organizácií.

• Ministerstvo školstva v reakcii na kritiku uviedlo, že záujem o mládežnícke organizácie sa dostáva stále viac do popredia, čoho dôkazom majú byť aj podujatia organizované priamo riadenými organizáciami rezortu. V súvislosti s pripravovaným návrhom novely zákona o financovaní rezort zároveň uviedol, že pri hradení voľnočasových aktivít detí sa vzdelávacie poukazy majú nahradiť paušálnym príspevkom na žiaka pre školy. V súčasnosti môžu byť poukazmi financované aj voľnočasové aktivity iných poskytovateľov.

• Vzdelávací portál the74million informoval o výskume amerického profesora Jonathana Guryana, ktorý ukázal, že podpora intenzívneho tútorstva študentov, ktorí majú ťažkosti s učením, sa oplatí. Napriek tomu, že tútorstvo nie je lacné, prejavuje sa vo výraznom pokroku žiakov, ktorým sa venuje individuálna pozornosť počas bežného vyučovania. Podľa Guryana je výnimočné nájsť opatrenie s podobne silným efektom, ktorého náklady pritom nie sú väčšie, ako pri iných intervenciách.

• Študenti Karolína Farská, Michal Karlubík a Dávid Straka sa rozhodli 18. apríla v Bratislave zorganizovať protikorupčný pochod. Od zverejnenia výzvy svoj záujem zúčastniť sa na sociálnej sieti vyjadrilo takmer 5-tisíc ľudí. Dôvody, ktoré k zorganizovaniu mladých študentov k zorganizovaniu akcie viedli opisuje Farská vo videu.

http://tivi.cas.sk/video/2508361/studentka-gymnazia-o-protikorupcnom-proteste/

• K intenzívnej diskusii o možnom zrušení amnestií Vladimíra Mečiara sa pripojila aj Študentská rada vysokých škôl. Vo svojom vyhlásení uvádza, že študenti žijú a vzdelávajú sa v demokratickej spoločnosti a chcú na trh práce a do verejného života „nastúpiť s pocitom istoty, že štát plní svoje základné funkcie a že štátne orgány a štátne inštitúcie sú tu pre občana, a nie naopak.“

O tom, že demokracia u nás podľa mnohých študentov funguje len naoko, prednedávnom na základe diskusií na stredných aj vysokých školách písal Peter Goliaš z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO).

• Po pozvaní poslancov extrémistickej ĽSNS na udeľovanie čestných doktorátov Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre, za ktoré sa po tlaku časti akademickej obce rektor Ľubomír Zelenický ospravedlnil, dali Ekonomická univerzita v Bratislave aj Stredoeurópska univerzita v Skalici priestor na prednášku ruskému politológovi. Ten mal podľa niektorých priamych účastníkov na univerzitnej pôde šíriť propagandu.

Zvláštne pomery v Centre ďalšieho vzdelávania Univerzity Komenského na svojom blogu opísal jeho bývalý pracovník Peter F. ‚Rius Jílek.

O tom, že konšpirácie potrebujú akademický punc, píše Peter Morvay.

To, že niektoré mýty o vysokých školách prežívajú aj bez konšpirácií, dokladujú Renáta Králiková a Stanislav Lukáč. Údaje podľa nich jasne ukazujú, že na Slovensku máme porovnateľný podiel absolventov technických odborov ako vo vyspelom svete a v porovnaní s inými štátmi OECD Slovensko nemá ani vysoký počet absolventov spoločenských a humanitných vied.

Všimli sme si

• Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien ocenila Európska komisia najúspešnejšie inovátorky v Európskej únii. Medzi dvanástkou najúspešnejších sa nachádzajú aj vedkyne, ktorým sa ich nápad podarilo pretaviť do praxe. Je medzi nimi vynálezkyňa prenosnej čističky vôd na solárny pohon, profesorka, ktorá vyvinula prírodný pesticíd či žena, ktorá na trh priniesla osvetlenie na báze hlbokomorského planktónu. Prehľad inovátorských počinov si môžete pozrieť tu.

• Rozhovory s neurológom Martinom Janom Stránským o fungovaní mozgu, učení sa a z toho vyplývajúcich poučeniach pre systém vzdelávania priniesli portál Čiernalabuť aj denník SME (tu a tu). Vyplýva z nich okrem iného aj to, že pri učení je najlepšie porovnávať a robiť chyby.

• Portál EurActiv.sk informoval o výskume Rotterdamskej univerzity, ktorý sledoval, ako potomkovia migrantov v západnej Európe prekonali bariéry spojené s ich pôvodom a dokázali sa v živote uplatniť. „Cesty, ktorými sa vydali úspešné deti migrantov sa rôznia v závislosti od toho, v ktorej krajine žijú a kde sa zamestnali, povedal Maurice Crul, ktorý výskum založený na rozhovoroch s mladými ľuďmi inicioval.

Človeče, zapoj sa!

Viac o aktivitách v rámci kampane a o ľuďoch, ktorí sa spolu s nami snažia rozprúdiť verejnú diskusiu o vzdelávaní, sa môžete dozvedieť na webstránke chcemevedietviac.sk. Informácie o kampani môžete zdieľať aj prostredníctvom facebooku či twittera.

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk