Denník N

Ficov neuveriteľný „amnestičny“ obrat a drzosť pri jeho prezentácií.

Amnestie sú morálny suterén, ale ich zrušenie by bol právny suterén. Toto ako mantru dookola opakoval Fico a niektorí jeho podržtaškovia, ktorí by sa bez neho do NR SR dostali iba ako verejnosť počas dňa otvorených dverí, po celú dobu svojho doterajšieho vládnutia. Každý z doterajších pokusov o ich zrušenie ústavným spôsobom preto práve na tejto mantre stroskotal. A nepomohlo nič. Argumenty, dôkazy, odborné stanoviská. ani výzvy exprezidenta Kováča a iných osobností. M. Kováč bol v dôsledku platnosti týchto amnestií naviac vystavený dlhoročnému ponižujúcemu súdnemu konaniu. Ešte ponižujúcejšiemu rozsudku ospravedlniť sa „chalaniskovi“ sa nepodrobil. Ak ho nezlomili vtedy, keď bol ohrozený život jeho syna, nikto nemohol očakávať, že sa takým rozsudkom nechá potupiť.
Vždy na výročie únosu (správne označenie „zavlečenie“) a najmä smrti R. Remiáša vzplanula v spoločnosti silnejšie túžba po ich zrušení, ale nikdy nedosiahla rozmery, ktoré by prinútili Fica svoju mantru meniť. Až prišla smrť exprezidenta Kováča a „hlas ľudu“ sa ozval silnejšie. Dokonca aj „nečakaný“ koaličný partner a jeho ministerka deklarovali nutnosť vysporiadať sa s týmto dedičstvom ako aj to, že ústavné zrušenie amnestií je možné. Staronový opozičný ústavný návrh zrušenia amnestií sa tiež neočakávane dostal do druhého čítania. To už špičky Smeru a jeho analytici skonštatovali, že doterajší postoj strany k amnestiám je naďalej najmä vzhľadom k náladám v spoločnosti neudržateľný. Hľadalo sa preto kompromisné riešenie v štýle „vlk a ovca“. A vyšla z toho Deklarácia NR SR. Mysleli si, že tým je to vybavené. Ale potom prišiel film. Ukázal všetko jasne a „naživo“. Dojem z neho zasiahol každého kto ho videl, vrátane významných smerákov. Aj oni, na prekvapenie viacerých jasne povedali, že sa s Ficovou mantrou nestotožňujú a sú za zrušenie amnestií. Spolu s 2/3 verejnosti z ktorej za pár dni trvania petície za ich zrušenie to viac ako 62 tisíc potvrdilo aj svojím podpisom to malo za následok, že mantra dostala trhliny a nakoniec sa rozpadla na prach. Premiér musel konať, lebo v Smere pred hlasovaním o opozičnom návrhu hrozil rozkol ak už nebol, s dôsledkami pre neho možno fatálnymi. A konal rýchlo. Už včera oznámil, že v stredu predloží koalícia ústavné, ale na rozdiel od opozície dvoj-krokové  riešenie zrušenia amnestií s dovetkom, že ak “ to podporí opozícia a prezident bude spolupracovať do týždňa môže byť po všetkom„. V jeho vyjadrení nebol ani náznak toho, že práve zahodil za hlavu svoj dlhé roky dookola opakovaný názor o právnom suteréne (ústavného zrušenia amnestií). Ani náznak toho, že sa vo svojom doterajšom názore mohol mýliť. Náznak ľútosti, že sa to predsa dá a mohlo urobiť oveľa skôr. Nič. Naopak ešte s vážnym fejsom „vyzval“ opozíciu a prezidenta na spoluprácu. Tú opozíciu, ktorá taký návrh dala už asi ôsmy krát! Toho prezidenta, ktorý premiéra a jeho vládu opakovane vyzýval na podporu zrušenia amnestií!  Tomu sa fakt hovorí drzosť. A na prezidenta, ktorému svoju drvivú porážku nikdy neodpusti, ešte stihol zaútočiť ohľadom vymenovania ústavných sudcov. No ale čo sme iného mohli očakávať? Od premiéra, ktorý aj s Mečiarom zložil svoju prvú vládu, ktorý sa na facebooku chváli tým, ako buzeruje resp. po novom mobuje šéfa VŠZP, bez mihnutia oka odstaví nezávislého riaditeľa ÚRSO a trhá fakútry za elektrinu. Nejakú úroveň, štýl, alebo aspoň sorry, asi som sa mýlil? Asi ťažko. Neúspešný prezidentský kandidát sa už nezmení. A my sa s tým buď zmierime, alebo ho pri najbližšej príležitosti už konečne vymeníme.

Teraz najčítanejšie