Denník N

Pár slov k 14. marcu

Dnes sa okrem Alberta Einsteina narodil aj náš nechválne známy štát, ktorý zanechal čiernu škvrnu na rúchu nášho národa.

Dnes pred 78 rokmi vznikol „Slovenský štát“. Táto udalosť vyvoláva silné emócie, najmä v radoch našich priateľov z ĽSNS.

Tento deň nám pripomenula aj naša Matica slovenská vo svojom videu, v ktorom sa vraj snažila priniesť „alternatívny“ pohľad na to, čo sa mohlo stať nebyť nášho fašistického štátu. Príde mi odporné a nechutné obhajovať čo i len jediným slovom tento štát a snažiť sa povedať, že bol nevyhnutným zlom. Mnohí štát obhajujú tým, že sa vtedy žilo ľuďom lepšie, mali čo jesť a mali kde bývať. Áno, to je pravda, ľuďom sa žilo nepopierateľne lepšie ako predtým, ale nie vďaka hospodárskym úspechom štátu, ale vďaka tomu, že štát okradol istú skupinu svojich občanov (židov) o majetok. Samozrejme, že sa vám bude dariť, ak vezmete susedov podnik, ktorý patril jeho rodine celé generácie. Samozrejme, že nebudete hladný, ak vezmete židom chlieb a čo je lepšie, že vlastne ani nemôžete ísť do väzenia, práve naopak, štát vás v tom podporí.

Taktiež sa vraví, že prezident Tiso v tom bol nevinne a dokonca nebyť neho, tak by sme dopadli omnoho horšie. Toto je bohapustá lož. Tiso nebol nič viac ako ctižiadostivý človek bez chrbtovej kosti. Bol jedným z páchateľov toho najväčšieho zločinu, vlastizrady. To všetko preto, že bažil po moci.

Treba si uvedomiť čo Tiso so svojim zapredaním Hitlerovi spôsobil. V prvom rade rozbil Československo a tým pádom dovolil hitlerovskému Nemecku zadarmo a bez boja získať najväčšiu zbrojnicu na svete (1. ČSR vlastnila približne 52% celosvetového obchodu so zbraňami). Ďalej tým utvoril priestor pre napadnutie Poľska a začatie 2. svetovej vojny. Týmto sa dá povedať , že Tiso je priamo zodpovedný za 2. svetovú vojnu. Netreba zabúdať ale ani na ten najväčší hriech, ktorý spáchal, legálnym spôsobom po vzore Nemecka pripravil o občianstvo a práva židov a následne 70 000 z nich poslal na smrť, aj napriek tomu, že nemusel. Dokonca aj napriek tomu, že za to musel platiť.

Dovolím si svoju vlastnú verziu alternatívnej histórie po vzore Matice:

14. marec sa neudial. Slováci už skôr ukázali svoju plnú lojálnosť voči ČSR, keď odmietli všetky pokusy o separáciu a, na chvíľu pri riešení mníchovskej krízy, aj na svoju autonómiu. Vďaka tomu sa prezident Beneš rozhodne pre veľmi riskantný krok a odmieta Mníchovský diktát. Nemecko vyhlási Československu vojnu a v pohraničných Sudetách radikálni príslušníci nemeckej národnosti začnú nepokoje. Tie sú neskôr potlačené, avšak za cenu oslabenia pohraničných síl. Boje o Sudety trvajú niekoľko dní, no napokon ich československí vojaci prehrajú, ale pre nemcov je to Pyrrhovo víťazstvo, vďaka systému hraničných pevností, ktoré nemali na svoj čas obdoby, na každého padlého čechoslováka pripadá 10 nemcov. Československo síce vojnu s Nemeckom prehrá, ale ho oslabí, až tak, že nie je schopné viesť tak silnú a útočnú vojnu ako plánovalo. Po napadnutí Poľska si to uvedomujú aj anglo-francúzski generáli, ktorí sa rozhodnú pre silnú ofenzívu zo západu, Nemecko je nútené kapitulovať. Veľká vojna sa nikdy nezopakovala, demokratické Československo bolo po vojne obnovené a dnes je ekonomickou veľmocou.

Verím, že mnohí so mnou nebudú súhlasiť. Ja ale netvrdím, že má toto reálne podklady a mohlo sa to stať. V tom je hlavný problém takzvanej „alternatívnej“ histórie, môže ju písať kto chce a má aspoň základné vedomosti a nemôže sa mýliť, pretože tá alternatíva nie je jedna, ani dve či tri, ale je ich nekonečné množstvo. Tak ako sa mohlo stať to, čo som práve opísal, tak sa mohlo stať to, čo opísal pán z videa, a tak sa mohlo stať aj hocičo iné. Preto náplňou historikov nie je hovoriť o tom, čo sa malo stať, ale o tom, čo sa reálne udialo. Alternatívnu históriu nepokladám za nič iné ako sci-fi beletriu, nie vedecký fakt (aj keď musím uznať, že niektoré diela, napríklad „Muž z vysokého zámku“ od P.K.Dicka, vedia byť až mrazivo presvedčivé).

Nech sa za Slovenského štátu udialo hocičo dobré (stavali sa cesty, železnice atď.), nikdy a za žiadnych okolností to nevyváži to zlé, ani len do takej miery, aby sme mohli polemizovať alebo nazývať túto tému kontroverznou. Pretože je to jasné – Slovenský štát bol zločinecký štát riadený hŕstkou vyvolených fanatikov.

A prečo nás zaň odsudzujú viac ako napríklad nemcov, aj napriek tomu, že to boli práve oni, ktorí to šialenstvo rozpútali? Je tomu tak preto, že nemci sa za to sami strestali, nemci prišli o to najcennejšie pre národ – o vlastenectvo. V Nemecku sa vlastenec rovná nacistovi. U nás? U nás si Matica (hlavný orgán národného života) pokojne obhajuje ľudácky režim ako nevyhnutné zlo. U nás práve dnes kladú poslanci Národnej rady vence na hrob vodcu, 1.  prezidenta (iba niektorých vyvolených) slovákov. Kladie niekto vence aj Hitlerovi? Pritom jeho osobnostné rysy boli tak blízke Tisovy, čo potvrdil aj sám prezident.

Niekto vraví, aby sme neotvárali staré rany, ja vravím, práve naopak, vezmime nôž a špárajme sa v ranách. Nech cítime tú bolesť. Bolesť 70 000 zmarených životov, 70 000 zabitých generácií. Je to predsa náš dar od Tisa k 14. marcu.

 

Teraz najčítanejšie

Lukáš Račko

Som študent, obdivujem krásu filozofie, najmä jej najčistejšiu podobu v matematike. Nesnažím sa veci vedieť, ale chápať. Ako koníček študujem politológiu a štátotvorbu. Trápia ma problémy spoločnosti, a najmä to, že sa o nich odmieta diskusia. Nehľadám jednoduché, "zjavné", riešenia, ale snažím sa veci chápať v hlbšom zmysle.