Denník N

Deň keď si „Ten-Koho-Netreba-Menovať“ sprivatizoval korupciu

Rozhodol som sa predsedu vlády SR, pána plukovníka docenta „Ten-Koho-Netreba-Menovať“ nazývať týmto oslovením. Nie je to z rovnakého dôvodu ako v knižnej, resp. filmovej sérií Harry Pottera, kde sa tejto osoby báli, ale je to z dôvodu, že aj negatívna reklama je reklama a nechcem, aby sa o „ňom“ hovorilo ako konkrétnej osobe a upevňoval sa tak jeho kult osobnosti.

Svet sa zbláznil. „Ten-Koho-Netreba-Menovať“ vystúpil na konferencií o korupcií. Nie ako hlavný aktér korupcie, ale ako bojovník proti korupcií. Ani ako vtip to nie je vtipné. Pre ľudí, ktorí si sledujú slovenskú politiku alebo si aspoň prečítali minimálne knihu „Vlastnou hlavou“ je to pľuvanec do tváre.
To, že si „Ten-Koho-Netreba-Menovať“ sprivatizoval skoro všetky (ak nie všetky) aspekty našeho spoločenského života sme si už pomaly zvykli. Pripravil nás o profesionalnu štátnu službu, keď sa dnes dosadzujú politický nominanti až na úroveň refentov. Pripravil nás o nepredražené štátne zákazky. Pripravil nás o rozkradnuté eurofondy. Či s tým dokážeme žiť je iný problém. Ale to, že „Ten-Koho-Netreba-Menovať“ chce chrániť tých čo ohlasujú korupčné správanie? Veď ľudia už nahlasujte tú korupciu! Zabudol už len dodať: Len nie našu (samozrejme).
Táto situácia mi pripomenula príhodu z histórie. V dávnych 90-tych rokoch bol jeden časopis o hrách na počítačoch. Bohužiaľ si už nespomýnam na meno toho časopisu. Keďže boli búrlivé roky 90-te, tak pirátstvo hier bolo veľmi rozšírené. Internet bol ešte veľmi pomalý a mal ho len málokto, tak sa hry pirátsky „kupovali“ na dostupných nosičoch danej doby. Najprv diskety, potom CD. Časopis vyhlásil oznam, že chce bojovať proti pirátstvu a nech ľudia píšu do ich redakcie tip na herných pirátov. Samozrejme sa našli ľudia, ktorí mali skúsenosti s nakupovaním od piráta, a tým pádom oznamovali týchto pirátov. Lenže čo čert nechcel redaktor tohoto časopisu, ktorý vystupoval pod pseudonymom(skratkou), bol tiež vychýrený pirát, t.j. predával hry načierno. Výsledok bol teda aký? Redaktor sa zbavil konkurencie, sám seba nenahlásil ďalej a tých, ktorí nahlásili jeho do redakcie potrestal tak, že im už hry nepredal.
Rovnako ako dnes NAKA by mala riešiť korupciu, čo sa jej asi darí podľa ich slov, ale napríklad v kauze Baštrnák sa im až tak nedarí. Náhoda? Odpovedzte si sami. Asi aby bolo viac na tých Bašternákov, ktorých si nevšimame? Asi.
Celá konferencia bola len fraška a možno zastierací manéver na akciu Veľký protikorupčný pochod. Odkaz vyslal jasný: „Korupcia je len moja a nikto iný (okrem mňa) už nesmie korumpovať.“
A čo si z tohoto odniesť? Domácu úlohu pre každého koho rodičia, starí rodičia, prarodičia, resp. iní členovia rodiny alebo priatelia volili Smer-SD. Chodťe sa s nimi porozprávať a ukážte im ich kauzy. Postupne ich presviedčajte, že nie len oslavami MDŽ v miestnom kutúrnom stredisku organizovaných smerom je človek živý, nie len vlakmi zadarmo, ale aj na dôchodky by zostalo viac. Aj na školy a zdravotníctvo. A nie len na to. Spravme si život lepší tým, že sa o to zaslúžime. Nikto to nespraví za nás.

Teraz najčítanejšie