Etika a politika v praxi poslanca Jána Budaja
Budaj si privlastnil názov sympózia Etika a politika i najvyššiu morálnu záštitu symbolizovanú podobizňami Václava Havla a Milana Šimečku st. Keď mu to vyhovuje, ich odkaz zavrhuje a špiní, keď mu to vyhovuje, zneužíva ich charizmu vo svoj prospech.
Predstavte si, že Robert Fico si spočíta, že by mohol získať mladých ľudí tým, že zorganizuje hudobný festival. Aby si zaistil úspech, nazve ho Pohoda II a na pozvánku dá vedľa umelcov svoju fotografiu a fotografiu Michala Kaščáka. S Michalom ale pred tým nejednal a nemá jeho súhlas. To by asi pohlo žlčou aj zadkami mnohých fanúšikov tohto festivalu. Na taký podvod má samozrejme právny poriadok mnoho paragrafov a rozbehol by sa vopred vyhraný a verejnosťou ostro sledovaný proces. Presne taká pozvánka mi včera, v pondelok 13.3.2017, doputovala do mailovej pošty. Čítam a nemôžem uveriť vlastným očiam. Názov: Sympózium Etika a politika II., medzi účinkujúcimi je fotka organizátora, poslanca NR SR Jána Budaja a kúsok vedľa fotografia Václava Havla! Ak vám tento reálny konflikt na pôde politickej etiky príde menej zaujímavý ako fiktívny príklad s Pohodou, zoznámte sa prosím so skutočnosťami.
Praha, január 1990, hostinec Vikárka: čerstvý prezident Václav Havel diskutuje pri pive s Lászlóm Szigetim z MNI (Maďarská nezávislá iniciatíva, vtedy súčasť Verejnosti proti násiliu). Témou bolo, že „na prahu tretieho tisícročia nemôže existovať absolútna nezávislosť v žiadnom širšom regióne Európy a možno nikde na svete, o to viac však vzájomná závislosť“ /1/ Slovo dalo slovo a zrodil sa nápad na zorganizovanie medzinárodného sympózia o otázkach etiky z pohľadu politikov strednej Európy. Hneď na to sú rozoslané pozvánky formou osobného listu s podpisom prezidenta Havla.

Bratislava, 28.3.1990. Vychádza nulté číslo Kultúrneho života. Celé je už venované pripravovanému Sympóziu Etika a politika. Szigetiho archív dokumentuje, že na titulnej strane je úvodník v slovenčine, nemčine a angličtine, na druhej strane je zoznam pozvaných a rozhovor s Milanom Šimečkom st. Autormi čísla sú Václav Havel, György Konrád, Adam Michnik, Jacques Rupnik, Martin Bútora a Peter Zajac, Umberto Eco, Péter Esterházy, Milan Kundera a ďalší.
O týždeň neskôr, v apríli 1990, sa Sympózium koná v priestoroch bratislavského Hradu. Organizačne pod Verejnosťou proti násiliu, Ministerstvom kultúry SSR a Rakúskym ministerstvom pre vedu, zastúpenými Lászlom Szigetim, ministrom kultúry Ladislavom Snopkom a ministrom Erhardom Busekom. Súčasťou sympózia bola výstava Umenie proti totalite; Martin Sulík a Dežo Ursíny tu nakrútili krátky dokument, kde vystupujú Fedor Gal, Erhard Busek, Karel Schwarzenberg, Petr Pithart, Franz König, Peter Esterházy, Adam Michnik, Pavel Tigrid a Laszlo Szigeti.
Prítomnosť: poslanec Ján Budaj berie názov Etika a politika za svoj a pripisuje zaň rímsku číslicu II. Pôvodných organizátorov, predovšetkým Szigetiho a Snopka, o zámere neinformuje a nekontaktuje ani nikoho z pôvodnej Verejnosti proti násiliu. Na pozvánku dáva vpravo hore svoju fotografiu a pod ňu, okrem iných, aj fotografiu Václava Havla a Milana Šimečku staršieho. Pritom nejde o ilustračné fotografie k článku, ich tváre sú v danom kontexte použité jednoznačne v zmysle morálnej a politickej záštity a kontinuity so sympóziom z roku 1990!
Medzitým: v júni 1990, pár minút pred uzávierkou zoznamov na volebných lístkoch VPN, z nich Ján Budaj sťahuje svoje meno. Neprešiel lustráciami. Od tej chvíle vedie jeho cesta iným smerom, rozchádza sa s ľuďmi i posolstvom VPN. Po celých ďalších 27 rokov označuje VPN za zradcov Nežnej revolúcie. Občianske fórum a predovšetkým Václava Havla obviňuje ako strojcov „temných momentov porevolučného vývoja a tajnej dohody s komunistami“. Niekdajších priateľov z VPN viní zo snahy „znásobiť svoju moc a získať komunistov ako (všetkého) schopných spojencov v nadchádzajúcom procese historicky neopakovateľnej megaprivatizácie“. V blogu ďalej píše: „…Mnohým mojim spolubojovníkom pripadala nová mocenská paradigma správnou: tvrdili, že sa s totalitármi spájajú preto, aby láska a dobro konečne a definitívne zvíťazili nad zlom a nenávisťou“ a na inom mieste „v praxi sa kvôli moci vzdali života v pravde. V mene tajnej dohody s komunistami začali klamať verejnosť, ktorá ich v Novembri vyniesla na výslnie na svojich holých rukách“./2/ Svojimi slovami sa vytrvalo snaží diskreditovať najmä Václava Havla a osobnosti z VPN a pritom ničí povahu a étos celého Novembra 89 a vývoja v prvých rokoch po ňom.

Ospravedlňujem sa fanúšikom festivalu Pohoda a Michalovi Kaščákovi, že som ich použil vo fiktívnom príklade. Ospravedlňujem sa aj pánu Robertovi Ficovi, pretože také svinstvo by si určite nedovolil. Ján Budaj si to dovolil a to rovno na pôde NR SR. Privlastnil si názov i najvyššiu morálnu záštitu symbolizovanú podobizňami Václava Havla a Milana Šimečku st. Keď mu to vyhovuje, ich odkaz zavrhuje a špiní, keď mu to vyhovuje, zneužíva ich charizmu vo svoj prospech. Som fanúšikom etickej politiky a tento čin mi zdvíha žlč aj zadok. Vstávam a upozorňujem, že Ján Budaj dlhodobo nekoná v politike eticky a nemá právo si pod týmto názvom privlastniť odkaz pôvodných organizátorov a myšlienok sympózia Etika a politika. Škoda, že táto téma nemá toľko fanúšikov ako festival Pohoda, možno by z toho bol ostro sledovaný a vopred vyhraný proces.
/1/ Kultúrny život, 28.3.1990
/2/ Denník N, Blogy, Juraj Flamik https://dennikn.sk/autor/juraj404/