Denník N

Každý z nás má v hlave tak trochu Bartlebyho..

Keď si právnik najme pisára Bartlebyho, netuší ako to s Bartlebym skončí…

Pisár Bartleby trpí rôznymi strachmi. Problémom je preňho komunikácia.. Bartleby usilovne pracuje za priehradkou, skrytý za malým pracovným stolom, z okna sa díva každý deň na tehlovú stenu. Odmieta ísť na obed s ostatnými a neustále hovorí: „To by som nerobil…“  Kým ostatní pracujú, jedia, pijú,.. Bartleby bepríčetne pozerá z okna… Neskôr pracovňu neopustí….. odmieta ísť domov…

Trošku psycho postava. Čo nám ňou Herman Melville chcel povedať? Žeby paralela s divnými stereotypmi? Práca v kancelárii… vyhorenie… ????

Nehľadajte v príbehu senzáciu. Hľadajte hĺbku…..

Po Bartlebyho nakoniec prichádza polícia… pretože nikto nevie, čo urobiť, aby Bartleby opustil svoju pracovňu. Bartleby sa tak ocitá vo väzení, kde umiera od hladu…. Odmieta jesť,… a umiera pre svoj prístup: „to by som nerobil..“

Mellvileovo veľdielo  „Pisár Bartleby“ –  tak či tak stojí za to dočítať dokonca!

Pretože….

Každý v hlave nosíme z časti hlas Bartlebyho, ktorý trpí strachom a odpovedá: „To by som nerobil (neskúšal)!!!..“

Bartleby je živým obrazom nášho vnútorneho zápasu. A tam, kde sa objaví ten pozitívny hlas, ktorý z duše hovorí o nových začiatkoch, o zmene … – tam sa zákonite objaví v našej mysli starý dobrý Bartleby… To vytvára zvláštny paradox. Vieme byť naraz právnikom aj Bartlebym. Vieme byť chvíľku Bartlebym a potom právnikom. Ocitáme sa v hrdinskej roli právnika a neskôr zas skĺzavame do tajomného Bartlebyho, ktorému nikto nerozumie…

Nápad.. iskra.. žiarivý energizujúci podnet..  a zrazu Bartlebyho veta, ktorá nás dostáva do depresie. Deje sa to dokola! Prečo sa ocitáme v zajatí podobných mechanizmov?

Myseľ hovorí na nový podnet: „Určite? To by som nerobil/a… veď… nemám sa tak zle… veď…. ja.. musel/a by som zmeniť…“ …

Po prvé – áno! Musíte niečo zmeniť… a možno aj vojsť do nie celkom komformity…. A po druhé, .. myseľ je šikovnica! Stlačí svoje PLAY a spustí celý  film katastrofických scénarov.

Vaša myseľ si ich rýchlo vymyslí…. spustí dymovú clonu rôznych konšpirácií… Čo sa stane, keď….

V reálnom živote ste ešte nič neurobili… lenže v scenári vo Vašej hlave – už ste možno v krachu, bez domova, bez rodiny… sám… a s mizernými výhliadkami… (-: Vidíte to tam…. a to je tragédia!

Tento mechanizmus treba vedieť identifikovať hneď, keď sa udeje… a treba ho pozorovať…. len tak sa udeje zmena!

Nedávno som bola na masáži…

Jedna z najlepších masáži, čo som zažila…

V rukách bolo cítiť lásku…. a každý dotyk bol fakt liečivý…. ♧

Masérku som po masáži pochválila, že má talent. Hovorím jej: „Čo tu robíte? Neuvažovali ste odísť z tejto práce, splniť si sen..? Ste príliš dobrá pre takéto miesto!!!..“

Jej oči ožili….. ♡♡♡

Zaujímavé bolo… sledovať tie oči plné iskier,.. akéhosi vzrušenia,.. keď hovorila o tom, že má víziu masérskeho salónu pre ženy… Že presne toto ju vždy bavilo!

Jej dych sa zrazu zrýchlil…. v predstave už mala svoj scénar. Ten o svojej práci, ktorú by robila inak ako doteraz….

Potom sa ale tvár zmenila.. nadšenie opadlo… a ozval sa ten hlas…..

Hlas v jej mysli…

A ona zmĺkla…

Čo sa stalo? Žeby začula v sebe  Bartlebyho? Myseľ hovorila: „To by som nerobil/a“…

Prišlo to „ALE“…..

Sny sa rozsypali ako korálky na zem…. tvrdo dopadli na podlahu…. Rozbili sa. Boli prikrehké… boli zo skla….

Oči zmenili výraz… vzrušenie z nového zatienil temný scenár v hlave. V mysli sa ozval vietor. Naliehavo rozbil okná. V srdci sa ozval zápas… prišla búrka zo všetkých mračien v srdci, v duši……. Pršal strach….. dokonalý scénar snov sa rozsypal ako zrnká prachu vo vetre….

„Bolo by to zložité…. musela by som….“, .. stíchla. Nedokončila. Nedopovedala. Výraz tváre naznačoval, že nechce rozvíjať svoj svet………..

Sen zmizol… aspoň nateraz… Bartleby raz opäť vyhral. Poznám to! Prežila som to 1000 krát…..

Lenže…

Ak chcete zmenu, musíte urobiť ten skok. Vykročiť do neistoty. Zaplavia Vás domnienky. Nebude to komfortné… A bude to proces…

Je to ako v rozprávkach…

Nie nadarmo Indian Jones často v rozhodujúcej chvíli musel vykročiť do prázdna. A keď to urobil – zjavil sa mu imaginárny most…. pretože prekonal strach!

Ak sa rozhodnete pre zmenu, okolnosti sa trošku pozmenia. Scénar bude zrazu iný. Otvoria sa nové dvere možností.

Pamätám sa na môj veľký zvrat v júni 2016. Vedela som, že na druhý deň musím dať výpoveď. No večer pred tým som sa potrebovala vykúpať v dramatickom welnesse. Pustila som si moju obľúbenú Hanu Hegerovú a jej drámy a už to fičalo…. potrebovala som sa utvrdiť, že som v totálnej sračke.

Vykúpať sa občas v bahne je liečivé….

Dostať sa k esencii svojej duše je ako pôrod…. a ten nebýva jednoduchý…..

Ráno som vstala totálne unavená. V hlave som to však mala jasne usporiadané: koniec! Treba skočiť do neistoty a ukončiť tento príbeh….

Zmena, ktorá prišla potom .. mi síce trošku zdemolovala na chvíľu život. Ale scénar môjho príbehu sa začal meniť…. a ja som začala vidieť iné veci, iné možnosti pre seba.

Bolo však zaujímavé .. pozorovať ľudí naokolo. Ako sú spútaní systémom. Tak som jednu chvíľu hrala rolu hudobníčky, inokedy psychoterapeutky.. ľudí pri prvom kontakte obyčajne zaujíma rola. Tak je to v tejto dimenzii žiaľ nastavené… nosíme isté kostýmy….

Kým som rolu znovu začala nachádzať – testovala som ľudí mojimi novými často vymyslenými rolami. Fantázia sa hrala! (-: Bolo vtipné pozorovať tie reakcie na to, keď som bola „iba“ kuchárka… inokedy som pracovala v pohrebnej službe (-: (-: (-:

Masky. Role. Identity. Otec. Mama. Syn. Dcéra. Kuchár. Skladník. Inštalatér…..

Čo na to Vaša duša? Človek by sa mal predsa posúvať…. Lenže kostým prirastie ku koži…. a tu je problém….

Nedávno som stretla tu v Prahe v saune človeka, ktorý hovoril, že vyrába politikov.

„Dokážem vyrobiť kohokoľvek.. pod podmienkou, že tomu ten človek uverí…“

Bol to dosť inšpiratívny človek. Vedel pracovať s mysľou….

Ste to, čo si o sebe myslíte, že ste. Ste tam, kde sa vidíte… Ľahko povedané, ťažko realizovateľné. Viem o tom svoje……..

Ako povedala Gabrielle Roth, tanečníčka a režisérka: „My všetci máme ten potenciál intenzívne cítiť všetky chute bordaux, my sa však často uspokojíme s grepovým džúsom..“

Každý z nás je občas tak trochu Mellvilov Bartleby,…

Za ten dlhý čas, čo „plujem“ na vlne, ktorá je spojená s esenciou mojej duše – som spoznala mnoho Bartlebov. Niektorí sa prebudili… iní v pozícii Bartlebyho ostali dodnes…..

Strach je niečo, čo nám vie pomôcť. Ale dokáže nás aj zablokovať. Predstava diskomfortu, že tak trochu s výhrou aj niečo stratíme – je pre mnohých neprijateľná…..

Často je to o tom – dovoliť si pre seba iný príbeh…

Že „ja mám právo na to, aby som žil/a to, čo chcem…“ Mnoho ľudí si to pre seba nedovolí. Pretože ľudia sú poznačení šablónami… vzorcami… akýmisi kódmi spoločnosti a či predkov….

Nakoniec ale…

Je na Vás – či Bartlebyho hlasu, ktorý hovorí: „I would prefer not to..!!“ – uveríte….

Aj to chce tak trochu odvahy…… kráčať tou svojou cestou…….

Želám Vám slnečné dni pokiaľ možno bez limitujúcich bartlebyovských hlasov (-:

PS: dávajte si pozor, aby sa vo Vás Bartleby neuhniezdil príliš dlho… (-: a aby sa pomyselný Bartlebyho hlas nestal tým Vašim – skutočným…..

S láskou…

☆Večná ufónka Kity☆…..

(Foto k článku: http://www.azquotes.com/quote/347555)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Katarína Lorenčíková

Katarína Lorenčíková

Majka z Gurunu, večná ufónica... hľadačka pokladov v nevšedných všednostiach... Skladateľka, hudobníčka, textárka, speváčka, cirkušantka života.. Našu music nájdeš na www.zabie-pierko.com O mne? Dočítaš sa viac na mojom webe: www.vwala.sk Život je ako tanec! Namaľuj si svoj obraz života.. namaľuj si sny..... Vesmír nie je až taký krutý, aby všetkým splnil ich priania (-: