Malý veľký národ

Vraj sme malý národ a preto sa musíme krčiť, keď hrmí. Vraj sa nedá inak. Keď máme byť obvinení nie sme ďalej národom. Keď máme byť odmenení, stojíme ako národ s natiahnutou rukou. Veľkosť národa neurčuje počet obyvateľov, ani výška HDP. Súčasťou našej kultúry musí byť schopnosť pokánia, vlastne nemáme inú možnosť. Ak rozprávame a píšeme o našej historickej vine, vždy dôjdeme k odsúdeniu vinníkov. Vinný vraj nie je národ, ale jednotlivci. Najnovšie radikálne krídlo HSĽS. A Tiso nebol radikálne krídlo. Preto nemohol byť vinný. Aj keď sa všetky hriechy spáchali v mene národa.

Keď hovoríme a píšeme o holokauste na Slovensku vždy spomenieme, že sme národom s najvyšším počtom spravodlivých – tých čo zachránili židov. Nezabudneme doplniť, že v pomere k počtu obyvateľov. Ako pri HDP. Počet obetí v pomere k počtu obyvateľov nepočítame. Vtedy sme národom a mená spravodlivých nie sú podstatné. O menách obetí nehovoriac. Keď hrozí vina, namiesto pokánia hľadáme ospravedlnenie. Keď prichádza odmena, stojíme s napriahnutou rukou bez pochybností. Slováci. Ani dnes, keď sa história opakuje, nie sme schopní pokánia. Nanajvýš konštatujeme, že veci sa diali na pozadí doby a je potrebné ich odsúdiť. A čo sme mohli robiť, taký malý národ?

Tiso nebol radikálne krídlo. Tiso židovský kódex nepodpísal. Bol vzdelanec, vyštudoval Pázmáneum. Aj maďarsky a nemecky vedel. A tak, zatiaľ čo národ nevinne čupí, on podpisuje …
Vláda sa splnomocňuje, aby nariadením robila všetky opatrenia, ktoré sú potrebné
a) aby sa vylúčili Židia zo slovenského hospodárskeho a sociálneho života,
b) aby majetok Židov prešiel do vlastníctva kresťanov.
Tak sme mali život slovenský, život národný. Život židovský nestál za veľa. Akoby aj mohol, keď už roky pred tým, ako sme učupene tlačili prvých Židov do vagońov a Tiso nepodpísal tzv. Židovský kódex, podpísal tieto nariadenia:

• O vymedzení pojmu žida a usmernení počtu židov v niektorých slobodných povolaniach

To aby bolo jasné, kto je Žid. Kto je Slovák je nesporné dodnes – to je ten nevinný kresťan, slabý a čupiaci, čakajúci kým všetko prehrmí. Mimochodom v slobodných povolaniach dodnes patríme k špičke a komory sú plné individuálnych vzorov morálky, ktorým národ načúva. Ani etický kódex nám netreba.  Preto bolo dobre vedieť  kto je Žid, aby mohli pán prezident a ďalší nevinní pred tvárou svojho čistého a chrabrého národa využívať ďalej  svoje právomoci, až bol z toho trochu zmätok:

• o vylúčení židov z verejných služieb, o usmernení počtu židov vo výkone lekárskej praxi, o úprave vojenskej povinnosti židov,
• o vylúčení židov z práv na verejné lekárne a o usmernení počtu židovských zamestnancov v lekárňach, o úprave vojenskej povinnosti židov,
• o dočasnej úprave exekúcií a konkurzov, zavedených na návrh židov, o vylúčení Židov z oprávnení viesť slovenské motorové vozidlá a o povinnosti Židov-držiteľov slovenských motorových vozidiel mať vodiča motorového vozidla nežida,
• o povinnosti Židov odovzdať cestovné pasy, o zastavení štátneho príspevku k dôchodkom z verejnoprávneho poistenia Židom, o súpise poľnohospodárskych nehnuteľností vo vlastníctve cudzozemských štátnych občanov a vo vlastníctve židov,
• o obmedzení výberov z vkladov a účtov Židov, o povinnosti Židov ukladať peňažné hotovosti na vkladné knižky,
• o odbornej správe lesných oddelených majetkov vo vlastníctve Židov, o povinnosti Židov vrátiť zisk, nadobudnutý odpredajom nehnuteľností, kúpených na exekučnej dražbe, o úprave niektorých právnych pomerov Židov vo veciach školstva a vzdelania, o výkupe nehnuteľností, na exekučnej dražbe Židmi kúpených, o židovských podnikoch a o židoch zamestnaných v podnikoch, o dočasnej úprave pracovnej povinností Židov a Cigánov,
• o obmedzení vypovedania nájomníkov nežidov z bytov, ako aj obmedzení odovzdania prenajatých alebo do užívania daných bytov Židom …

Aby sa slovenský národ zbavený Žida s veľkým „Ž“ ale aj žida s malým „ž“  a plný dodnes schopných vzdelaných a vysoko mravných nevinných nežidov z toho nezbláznil a poradil si aj bez židovského advokáta, rozhodol sa jeho volený snem (to sú zástupcovia národa) formou ústavného zákona splnomocniť vládu, aby všetky zákony a nariadenia, ktoré už boli vydané, platné, účinné a podpísané Tisom, zbalila do jedného vládneho nariadenia – tzv. Židovského kódexu.

Tiso ho nepodpísal, nebol členom vlády, ktorú na podpis splnomocnil. Bol už unavený z toľkého podpisovania. Napokon podpísal všetko pred tým a aby sa neopakoval previedol právomoc na vládu. On bol totiž vzdelaný. Nemožno s istotou povedať, že by bol antisemita. To len radikálne krídlo a tlak veľmoci. Čo my môžeme?!  Dodnes pijeme len kolu sladenú nejakou náhradou.

Napokon, názov ešte obsah nerobí. Možno sme v našej vyspelosti a vysokej kresťanskej mravnosti chceli len veľmoc oklamať. Dali sme „normatívnym právnym aktom“ len mená a názvy, aby sme v ich texte ustanovili, že je nám to ľúto, že ich máme radi a nemôžeme inak. Že môžeme len čupieť, kým to všetko prehrmí. Takže, kto je nežid už vieme. Tí čo prežili. Ale kto je Žid ?

Za Žida podľa tohto nariadenia sa bez ohľadu na pohlavie pokladá:

a) kto pochádza najmenej od troch podľa rasy židovských starých rodičov;

b) židovský miešanec, ktorý pochádza od dvoch podľa rasy židovských starých rodičov,

• ak dňa 20. apríla 1939 bol alebo po tomto dni sa stal príslušníkom izraelitského (židovského) vyznania,
• po 20. apríli 1939 vstúpil do manželstva so Židom,
• pochádza z manželstva so Židom, uzavretého po 20. apríli 1939,
• pochádza z nemanželského styku so Židom a narodil sa ako nemanželské dieťa po 20. februári 1940.

 Za židovského starého rodiča podľa rasy v zmysle ustanovení tohto nariadenia má sa pokladať ten, kto patril k izraelitskému (židovskému) vyznaniu.

Len dodám, že nie len bez ohľadu na pohlavie, ale aj bez ohľadu na vek. To, aby bolo jasné.

Aby tí Slováci pred nami (to neboli starí Slováci, boli novší, ale neboli sme to ešte my, lebo my už nie sme ten národ, sme už iný národ, milujeme inakosť a demokraciu), aby Slováci vedeli odlíšiť Žida od nežida (aby sa tak náhodou nestalo, že žid oprie bicykel o lavičku v parku a nemohli by sme ho – niekto z nevinných nežidov – oznámiť úradom, ako dodnes oznamujeme korupciu)…

Židia sú povinní nosiť židovské označenie. Podrobnosti o tvare označenia a o spôsobe jeho nosenia, ako aj všeobecné výnimky po dohode s rezortne príslušným ministrom určí minister vnútra vyhláškou v Úradných novinách.

Kto nenosí, poťažne nepoužíva označenia potresce sa za priestupok okresným úradom peňažným trestom od Ks 100 do Ks 10.000, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

Ale predsa nájdeme aj niečo o láske!

Zakazuje sa uzavrieť manželstvo medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) a medzi Židom (Židovkou) a židovskou miešankou (miešancom).

Kto vedome uzavrie manželstvo proti zákazu, potresce sa pre prečin väzením do 3 rokov a stratou úradu a práva volebného.

Vedomý mimomanželský pohlavný styk medzi Židom (Židovkou) a Nežidovkou (Nežidom) sa tresce ako prečin väzením do 5 rokov.

Mimochodom, vládne nariadenie. Skutočne v jeho ústavnom pozadí niečo nesedí. A možno bolo protiústavné. Dôsledne sme vykonali toto ústavne pochybné nariadenie tak, ako dodnes dôsledne vykonávame platné nariadenia a zákony…

Toto stále nestačí pre priznanie viny, väčšie národy zlyhali. Ukrajinci v tom čase pomáhali stavať Treblinku, to je tam čo tých našich … A boli vôbec naši? Veď našinec nebol bohatý, ani vzdelaný, a bol nežid … teda vzdelaný bol, jeden vyštudoval Pázmáneum. A niektorí nežidia boli tiež bohatí, dodnes takí sú. Nakoniec sme asi neboli iní. Potom ale museli byť naši. A predsa nás niečo odlišovalo. To vina, my sme boli nevinní a oni …

Židia nemajú volebné právo a nie sú voliteľní do Snemu Slovenskej republiky ani do orgánov verejnoprávnych korporácií.

Žid nemôže byť ustanovený za funkcionára štátu a verejnoprávnych korporácií a ustanovizní vôbec.

Žid nesmie byť ustanovený za znalca, odhadcu, tlmočníka, sudcu laika, konkurzného správcu, vnúteného správcu v súdnom alebo inom pokračovaní, za poručníka, opatrovníka, vyjmúc ustanovenie za poručníka a opatrovníka pre poručenca alebo opatrovanca-Žida.

V cudzích jazykoch sme vždy boli dobrí, židia naozaj neboli potrební. Tiso úspešne ukončil Pázmáneum, bol vysoko vzdelaný. Bol nevinný a vedel písať maďarsky. Mohol byť biskupom, alebo arcibiskupom, alebo … keby ten Beneš neurobil tú obrovskú chybu. Hriech voči nám Slovákom. Voči národu. Ten jeden zabitý prezident bol väčšou krivdou na národe ako tých 70.000 židov. Napokon bol medzi nimi jediný Žid – prezident? Nebol! Ani nemohol byť, už nikdy nemôže. V tom čase už medzi nimi neboli ani lekári, právnici, úradníci, obchodníci… V tom čase už neboli, hoci stále prežívali.

Žid nesmie byť zamestnaný v službách štátu, taktiež v službách verejnoprávnych korporácií a verejných ustanovizní vôbec, počítajúc do toho aj nositeľov verejnoprávneho poistenia, a to ani ich alebo nimi spravovaných alebo dotovaných ústavov, podnikov, fondov a zariadení, vyjmúc židovských kultúrnych, kultových a sociálne-zdravotných ustanovizní ako aj Ústredne Židov.

Žid nemôže byť:

a) verejným notárom (verejnonotárskym osnovníkom),

b) advokátom (advokátskym osnovníkom),

c) civilným inžinierom.

Židia nemôžu vykonávať lekársku a zverolekársku prax.

Židia nemôžu nadobudnúť oprávnenie loviť ryby.

Žid nemôže vykonávať lekárnickú prax.

Žid nesmie byť majiteľom (spolumajiteľom) alebo koncesionárom (spolukoncesionárom) verejnej lekárne s právom reálnym, radikovaným alebo osobným.

Zamestnávať Žida v hocakom služobnom, pracovnom alebo učebnom pomere možno len po udelení povolenia

stanovenie – vzťahuje sa aj na zamestnávanie – úplatné aj bezplatné – židovských rodinných príslušníkov, zamestnávaných Židmi;

Ale nie je pravda, že sme im neumožnili pracovať. Niekto pracovať musel, my sme predsa čupeli a čakali kým všetko prehrmí.

Židia vo veku od 16 do 60 rokov, ak nekonajú práce podľa branného zákona, sú povinní konať práce, ktoré im prikáže Ministerstvo vnútra.

Prácami, sa nezakladá pracovný (služobný) pomer a osoby ich vykonávajúce nepodliehajú verejnoprávnemu poisteniu.

Kto neposlúchne príkaz nastúpiť do práce, taktiež ten, kto prikázanú prácu nekoná, alebo ju vykonáva nedbale, alebo ju bez súhlasu Ministerstva vnútra zanechá, potresce sa pre priestupok okresným (štátnym policajným) úradom peňažným trestom od 100.- do 10.000.- Ks, ktorý sa má v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie od 1 dňa do 15 dní.

Dodnes sme citliví na naše nežidovské rodné čísla, osobné údaje a zber informácií o nás nevinných Slovákoch. Liberálna demokracia ohrozuje naše súkromie, ale …

Štátne bezpečnostné orgány môžu kedykoľvek previesť u Židov osobnú prehliadku, a to aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu.

Žid (židovské sdruženie) ako odosielateľ akejkoľvek poštovej zásielky (listy, balíky a pod.) vo vnútrozemskom styku je povinný uviesť na nej svoju presnú adresu a ľahko zbadateľné označenie (židovskú hviezdu).

Ústredný hospodársky úrad môže po dohode s Ministerstvom vnútra Židom uložiť povinnosť vysťahovať sa z určitej obce (mesta), pritom môže uložiť súčasne povinnosť nasťahovať sa do určitej obce (mesta).

Ministerstvo vnútra a jemu podriadené úrady verejnej správy vnútornej môžu pre Židov obmedziť alebo im zakázať pobyt v určitých obciach (mestách) alebo v určitých ich častiach (námestiach, uliciach, parkoch, kúpalištiach a pod.), ako aj obmedziť alebo zakázať návštevu určitých podnikov (kúpeľov, hostincov, kaviarní, výstav a pod.).

Židia nikdy nemohli našu svojbytnú kultúru obohatiť. Máme množstvo vlastných slávnych spisovateľov. A židovský spisovateľ nemohol byť nikdy Slovákom.  Ale s istotou to povedať neviem, nikdy sa to už nedozviem.

Žid nesmie byť vydavateľom, redaktorom (zodpovedným redaktorom), ani prispievateľom nijakého časopisu okrem prípadného časopisu vydávaného Ústredňou Židov.

Židia (židovské sdruženia) nesmú mať nijaký ani periodický ani neperiodický časopis. Časopis slúžiaci ich záujmom, nesmie vydávať ani nik iný.

Na území Slovenskej republiky nemožno vydať tlačou ani inak rozmnožiť, poťažne dať do obehu (predvádzať) duchovný (vedecký, literárny, hudobný, výtvarný a pod.) produkt Žida, a to ani pod cudzím (krycím) menom. Týmto sa nevylučuje použitie uvedených produktov na vedecké ciele.

No, a aby sme Židov dobehli vo vzdelanosti (a dnes vieme, že aj predbehli – pozri Izrael), lebo mali nespravodlivý náskok – to vyvolenie (veď viete, národ knihy a tak), zatiaľ čo my sme mali len toho Metoda, ktorého sme … ale to sme tiež neboli my Slováci, to boli starí Slováci. To Svätopluk, najväčší zo Slovákov, kráľ …

Židia sa vylučujú z akéhokoľvek štúdia na všetkých školách a učebných ústavoch okrem škôl ľudových a okrem kurzov osobitne pre nich zriadených.

Židia, či už ako jednotlivci, náboženské obce alebo korporácie a ustanovizne, nemôžu si zriadiť nijakú školu alebo učebný ústav – okrem škôl ľudových – a vzdelanie, ktoré podávajú tieto školy alebo učebné ústavy, nemôžu nadobúdať ani súkromným vyučovaním.

Vysvedčenia Židov zo škôl a učebných ústavov, vydané v cudzine, nemožno nostrifikovať.

Vždy sme to vedeli s peniazmi, aj rysavú jalovicu sme dobre kúpili, preto sme dodnes bohatí a tak nízko zadlžení – pomerom k HDP. A na vzdelanie sme  vlastné prostriedky nikdy zbytočne neminuli. Dodnes nie.

Židia v školopovinnom veku – okrem tých, ktorí sú príslušníkmi štátom uznaných kresťanských cirkví – môžu svoju školskú povinnosť plniť iba v osobitných ľudových školách alebo triedach, ktoré k tomuto cieľu určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.

Osobný a vecný náklad ľudových škôl (tried) sú povinné hradiť príslušné židovské náboženské obce. Podrobnosti určí Ministerstvo školstva a národnej osvety.

Cieľom preškolenia Židov možno pre nich zriadiť osobitné kurzy, ktorých náklady hradí Ústredňa Židov.

Ale nie je mi celkom jasné prečo zostali? Prečo neodišli, kým bol čas? Prečo len čupeli a čakali, kým to prehrmí?

Žid nemôže riadiť slovenské motorové vozidlo, ani obdržať povolenie na jeho riadenie.

Spôsob cestovania Židov na štátnych železniciach, ako aj iných verejných hromadných dopravných prostriedkoch upraví minister dopravy a verejných prác vyhláškou v Úradných novinách.

Minister vnútra sa splnomocňuje zaviesť pre Židov iné obmedzenia ohľadom cestovania, a to vyhláškou v Úradných novinách, v ktorej môže určiť pre nezachovanie týchto obmedzení peňažné tresty do 5.000 Ks, ktoré sa majú v prípade nevymožiteľnosti premeniť na zatvorenie do 15 dní.

Židom a židovským sdruženiam, ako aj členovi takej domácnosti, v ktorej je aspoň jeden Žid, nemožno udeliť koncesiu na držbu rádioprijímača alebo na držbu rádiovysielača, platí aj o nežidovských manželoch Židov.

Cestovné pasy, preukazy na spôsob cestovných pasov a dočasné cestovné pasy možno vydať Židom len so svolením Ministerstva vnútra (Ústredne štátnej bezpečnosti), a to s platnosťou najviac na 1 rok.

Ich bohatstvo bolo nemorálne. Malé percento držalo v rukách veľké percento. Tá nerovnosť, tá sociálna nerovnosť musela byť odstránená. My odsudzujeme čo sa stalo, ale tá sociálna nerovnosť …

Židia a židovské sdruženia nemôžu nadobúdať vlastnícke a iné vecné práva k nehnuteľnostiam, okrem prípadu dedenia.

Židia a židovské sdruženia nemôžu preberať ako aj znovuzriaďovať priemyselné, obchodné alebo živnostenské podniky, získavať účasť na takýchto nových podnikoch a nadobúdať alebo preberať živnostenské oprávnenie.

Nakladanie (dispozícia) s hospodárskymi podnikmi (závodmi), ich majetkovými súčiastkami a príslušenstvom sa zakazuje;

Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní ukladať peňažné hotovosti nad uvedenú výšku, na vkladné knižky, znejúce na vlastné meno, u peňažného ústavu, oprávneného prijímať vklady na knižky.

Peňažné hotovosti treba uložiť najneskoršie do 3 dní od ich prijatia.

Nesmú mať u seba väčšiu sumu, než ktorá:

a) zodpovedá ich životnej miere a životnej miere ich rodiny, najviac však Ks 1000 na jednu osobu,

b) je potrebná na prevádzanie podniku alebo výkon povolenia, najviac však vo výške 5% obratu, docieleného v poslednom roku.

Všetky platby v prospech Židov, nežidovských manželov Židov, ako aj v prospech židovských podnikov a židovských sdružení možno konať len na viazaný účet príjemcu u niektorého peňažného ústavu uvedeného v sozname určenom Ministerstvom financií v dohode s Ústredným hospodárskym úradom. Tento soznam vyhlasuje Ministerstvo financií v Úradných novinách.

Peňažné ústavy sú povinné viazané účty označiť ako židovské a oznámiť ich Ústrednému hospodárskemu úradu.

Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia môžu z vkladov na vkladných knižkách alebo na bežných, žírových, šekových alebo iných účtoch – bez ohľadu na to, či znejú na meno, heslo a pod., – počítajúc do toho aj viazané účty, vedených u toho istého alebo u rozličných peňažných ústavov, počítajúc v to aj Poštovú sporiteľňu, vybrať na vydržovanie seba a svojich rodinných príslušníkov týždenne úhrnom najviac Ks 500, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

Židia, nežidovskí manželia Židov a židovské sdruženia sú povinní vykázať všetok svoj majetok v tuzemsku a v cudzine, ako aj jeho hodnotu podľa stavu k začiatku dňa, kedy toto nariadenie nadobudne účinnosť.

Dobre sa čítal výsledok nášho slobodného ducha, ktorý ako životodárny gejzír nahromadený za tisícročnej poroby po jej konci vytryskol na oslavu tohto národa?

Dalo by sa písať ďalej. Mohol by som písať len mená obetí a mená spravodlivých. Poznáte jedno? Viete kedy a odkiaľ odišiel z vášho mesta transport? Viete kto býval na Vašej ulici? Nemalo by byť našou povinnosťou to všetko vedieť? Nemalo by to byť súčasťou našej národnej identity a vzdelávania?

Chceme zážitkové vzdelávanie pre naše deti? Naučte deti identifikovať, vyhľadať a sledovať osud jedného spoluobčana, ktorý mohol byť, alebo bol skvelým lekárom, právnikom, vedcom – Slovákom. Alebo kamarátom, manželom, manželkou, učiteľom vášho dieťaťa, alebo vaším. Stále sa cítite nevinní?

V okamihu, kedy našu vinu neprežijeme so všetkým pokáním, sme spoluvinníkmi. Verte, že tento malý národ má 70.000 príležitostí, ako sa môže stať veľkým. Nájdite jedno meno, naučte sa hľadať v matrike, archíve, knižnici a sledujte ich stopu … vyhráva ten, kto sa na miesto plynovej komory dostane ako prvý.

A potom ich privezte späť, lebo chýbajú.

68/1942 Sl.z.
 Ústavný zákon
zo dňa 15. mája 1942
 o vysťahovaní Židov.

Snem Slovenskej republiky sa usniesol na tomto ústavnom zákone:

Židov možno vysťahovať z územia Slovenskej republiky.

Židia vysťahovaní a Židia, ktorí územie štátu opustili alebo opustia, strácajú štátne občianstvo Slovenskej republiky.

Majetok osôb prepadá v prospech štátu. Štát ručí veriteľom len do výšky hodnoty prevzatého majetku.

Hnuteľný majetok osôb ponecháva sa im v držbe a vo vlastníctve. Nárok na vrátenie hnuteľností, ktoré im boli podľa doterajších predpisov odňaté z držby pred 15. májom 1942, nemožno uplatňovať súdne.

O živom a mŕtvom poľnohospodárskom inventári platia osobitné predpisy.

Na vykonanie ustanovení, najmä na zlikvidovanie osobných a majetkových právnych pomerov vysťahovaných Židov, ako aj Židov, ktorí územie Slovenskej republiky opustili, vydá potrebné predpisy vlád nariadením aj keby Ústava vyžadovala úpravu zákonom.

Nariadenia majú platnosť zákona, podpisuje ich predseda vlády a všetci jej členovia a vyhlasujú sa v Slovenskom zákonníku.

Predpisy o právnom postavení Židov, pokiaľ obmedzujú osobné a majetkové pomery nežidovského manžela (manželky) Žida, strácajú účinnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.

Tento ústavný zákon platí a nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho všetci členovia vlády.
 

Dr. Tiso v.r.
a radikálne krídlo
a ešte Čatloš a iní