Denník N

Občan telefonuje Ficovi

Ficovi zvoní mobil. „Kto zase otravuje, nedajú človeku ani na chvíľu pokoj. Čo, Belovi alebo Tonovi nie je jasné, ako sme sa dohodli? Ti opozičný ťuťmáci na to predsa musia skočiť. Niečo síce tušia, ale mi ich dotlačíme tam kde chceme. Chce ich národ zrušiť, tak budú zrušené. Ale až košičania povedia, čo ďalej. A to už bude mimo nás. A basta“. Rýchlo mu prebehne mysľou a siaha po nervózne vyzváňajúcom telefóne. Neznáme číslo. Kto to môže byť? Opatrne prijíma hovor.  Tu Robert Fico, kto volá?

Občan: No konečne p. Fico, to Vám trvalo. Tu p. Hlabin, občan. Chcel by som sa s Vami trochu porozprávať. Dúfam, že máte 5 minút?

Fico: Ahoj Štefan, to si ty? Ani som ťa po hlase nespoznal. Myslel som si, že si stále tykáme. Že si si našiel čas, teraz keď si taký zaneprázdnený a populárny (úškrn na tvári). Viem, že si v tlaku, ale pochop časi sa zmenili, teraz sa už nemôžem za teba tak angažovať, ako vtedy. Veď vieš, keď si to napr. natrel Lipšicovi. Čert mi to bol vtedy dlžný, pomyslel si pritom.

Občan: Aký Štefan, ja som XY a netykáme si. A hneď pokračuje. P. Fico, to ste asi boli 20 rokov v tom právnom suteréne Vy, keď tie amnestie chcete nakoniec sám zrušiť a to už za týždeň. Alebo ste si z nás po celý ten čas robili srandu? A keď ich už idete rušiť, prečo tak zložito?

Fico: Prepáčte, nerozumel som správne Vašemu menu. Myslel som si, že volá niekto iný. Viete p. Hlabín, skôr sa to nedalo. Keď som chcel, aby sme mohli mať prvú vládu, tak som ich musel nechať tak. Však Mečiar vtedy po voľbách hneď na prvom stretnutí na mňa zrúkol“ Keď chceš byť premiér, tak tým amnestiám dáš pokoj! Rozumel si?“ Čo som mal podľa Vás robiť? Však v smere by ma zjedli, keby sme pre takú blbosť nepostavili vládu. Teraz sa však doba zmenila, a sám vidíte aká je nálada. Dali sme deklaráciu a mysleli sme, že bude pokoj. No ten film sme mali zatrhnúť, pomiatol aj Maďariča s Tomášom. Vy budete asi náš volič, keď máte moje číslo. Potom musíte vedieť, že naša základná zásada je v žiadnom prípade nehlasovať za opozičné návrhy. Aj keby neviem aké dobré boli. Preto to musíme podať po našom a naviac pritlačíme Kisku , aby nám už vymenoval sudcov do Košíc. A oni už potom, keď tam budú mať väčšinu, budú vedieť čo s tým. Rozumiete mi?

Občan: No teraz tomu rozumiem, ale vy zase oje…, no ako to povedal Sobotka tomu Babišovi? To Vy zase urobíte ľudom. Ja jednoducho nechápem, kde stále na také  hovadiny chodíte!

Fico: Prosím? A snaží sa pokračovať.

Občan: Neskáčte mi do rečí p. Fico, mi tu nie sme na jednej úrovni! Uvedomte si to už konečne! Zvýšený hlas. Ja spolu s ostatnými platíme Vás a nie naopak. Máte robiť to čo je dobré pre nás a nie pre Vás a Váš smer. Je Vám to jasné? Niekedy mám pocit, že pri Vás ten Mečiar sedel celých 20 rokov a Vy ste robili to čo chcel on. Možno iba ta hláška o právnom suteréne bola Vaša. Dám Vám preto jednu radu. Hoďte do koša tie Vaše komplikované návrhy, myslím to v dobrom, hoďte ich do koša! A veci, ktoré sú jasné zbytočne nekomplikujte a nemajte postranné úmysly. Hrajte už konečne čistú hru! Zahlasujte za Budajov návrh. Urobte to p. Fico! Pre nás! Rozumeli ste?  A tie Vaše hoďte do koša. Dohodnutí? Ja sa ešte ozvem. S pozdravom. Skladá telefón.

Fico: Počkajte, počkajte, neskladajte p. Hlabín. Viete mňa to mrzí, že to tak chápete. Na verejnej mienke mne záleží najviac. S tým dvojkrokovým  návrhom prišiel Danko (zahmlieva), ale verte my sa na to ešte pozrieme. To čo hovorím verejne berte z rezervou.

Občan: No dobre, uvidíme. Ja si počkám a potom sa Vám ozvem. Ale hovorím Vám, nerobte už viac zle! Nestačí Vám koľko ľudí už poutekalo? Kto bude o pár rokov robiť na dôchodky? Vy s Richterom? A keď ste už spomenuli Danka. Tá debilina s 13 platom, to je naozaj jeho nápad? Jemu sa už po tých výložkách ani nečudujem, ale Vy – že podnetný ? Však Kažimír vyskočí z kože, keď bude musieť 13 platov vyplatiť ľudom v štátnej správe. Povedzte Dankovi nech to tiež hodí do koša. Dobre! A tiež nech už nerobí zle. Teraz už musím končiť. Ozvem sa. Dopočutia p. Fico.

Teraz najčítanejšie