Denník N

Testy PISA a evolúcia

Zdroj: http://s1.dmcdn.net/BUNLc/x240-C3N.jpg
Zdroj: http://s1.dmcdn.net/BUNLc/x240-C3N.jpg

Mám pochybnosti o otázkach a odpovediach v prírodovednej časti testov PISA 2015. Tento blog je o nich.

Je možné, že sa mýlim, že projektujem svoje vlastné skúsenosti a presvedčenia do kritického blogu a že nerozumiem pedagogickému aspektu testov PISA, resp. jeho vybraným otázkam z prírodovednej oblasti. Alebo len mám jednoducho viac „neandertálskych“ génov, kvôli ktorým sa na niektoré problémy pozerám inak ako väčšina ostaných ľudí. Týmto blogom nechcem povedať nič viac a ani nič menej ako to, že ako otec troch detí, mám pochybnosti o otázkach a odpovediach v prírodovednej časti testov PISA 2015, teda konkrétne o tých, ktoré som našiel na internete.

Keď som sa prvýkrát stretol s testom (testami) na základnej škole, prišli mi v porovnaní s obyčajným skúšaním alebo písomkou pomerne čudné, zjednodušujúce. Potom prišli americké seriály, kde sa testovalo jedna radosť a tak som sám seba postupne presvedčil, že testy, kde sa z niekoľkých odpovedí vyberá tá správna, sú zamerané na správnosť ako takú. Vysvetlil som si to tak, že všade tam, kde je potrebná správna odpoveď, napr. v testoch v autoškole, pri skúšaní dátumov, definícií… majú testy svoje opodstatnenie. Testy v takejto precíznej podobe sú pre mňa jednoducho pravda (napr. že keď na semafore svieti červená, znamená to „stoj“ a nič iné).

Keď som mal ako študent možnosť pozerať opravené testy, sledoval som, kde som spravil chyby, snažil som sa ich zapamätať a podľa správnych odpovedí si upraviť alebo doplniť vlastné vedomosti. Súvisí to aj s odvodzovaním poznatkov z príkladov a generalizácia správneho riešenia aj pre iné situácie. Môj názor teda bol a stále je, že v testoch by mali byť len správne a nesprávne odpovede. Nie odpovede možno správne, menej správne, viac správne, čiastočne správne, skoro nesprávne atď.

Ukážky otázok PISA z prírodovednej oblasti som našiel publikované na webovej stránke www.tvnoviny.sk a teraz by som radšej prešiel priamo k nim. Áno, a ešte jedna vec. Spochybňovanie vecí, v ktorých väčšina ostatných ľudí nevidí žiadny problém, mnohých zvyčajne nahnevá. Preto sa preventívne ospravedlňujem.

Otázka 1/5

foto-1-evolucia-kvalit

Prvá vec, ktorá sa opakuje aj v ďalších otázkach je inštrukcia na začiatku otázky, ktorá hovorí, že je potrebné využiť informácie z materiálu na pravej strane. Najskôr si teda väčšina riešiteľov prečíta pravú stranu. Prečíta a ide sa na samotné zadanie. Prečítajú zadanie a zmocní sa ich pochybnosť – asi som nečítal text na pravej strane dostatočne pozorne a tak si ho prečítajú znovu.

Slabšie povahy mierne znervóznejú a opäť sa vrátia na otázku. Po jej prečítaní im dôjde, že nevedia na pravej strane nájsť odpoveď na položenú otázku, čo mnohých môže demotivovať. Statočnejší sa spoľahnú na logické premýšľanie a skôr či neskôr aplikujú vylučovaciu metódu. Pokiaľ nespanikária, vyberú prvú odpoveď, ktorá je v ukážke testov označená ako správna.

S napísaním tohto blogu som dlho váhal práve kvôli tejto prvej otázke. Pre istotu som si prečítal aj vysokoškolskú učebnicu Filozofia evolúcie. Nepáči sa mi, že v teste je za správne riešenie označené také, ktoré podsúva myšlienku, že to čo sa v prírode vyskytuje vo väčších množstvách bolo evolučne úspešné, a to čo sa vyskytuje v menších množstvách je odsúdené na vymretie (cit. bola menšia pravdepodobnosť že prežijú a budú mať potomstvo). A ešte je to označené ako vedecké vysvetlenie evolúcie tohto správania.

Je to naozaj tak? Existujú naozaj reálne štúdie, že u druhov vtákov, ktoré sa sťahujú v menších skupinách alebo individuálne, je preukázané, že majú vyššiu úmrtnosť a menej potomstva ako pri druhoch, ktoré sa sťahujú vo veľkých skupinách? Pokiaľ viem, žiadne také štúdie neexistujú. Pre istotu som to prebral aj s priateľom ornitológom. Ostatne ako by ste stanovili úmrtnosť pri niekoľkotisícovej skupine škorcov ktorá sa pohybuje z miesta na miesto? A ako by sa stanovila úmrtnosť druhov, ktoré migrujú jednotlivo?

Ináč povedané, keď kukučky migrujú jednotlivo, znamená to, že je to evolučne determinovaná stratégia, ktorá podmienila to, že v populácii kukučiek sa presadili tie, ktoré migrujú jednotlivo. Čiže väčšiu pravdepodobnosť na prežitie a viac potomstva mali asi tie vtáky, ktoré migrovali jednotlivo.

Pojem „evolúcia“ etymologicky pochádza z latinského slova evolutio, ktoré znamená rozvinutie, rozvoj, vývoj. Teda ak postupne (pri rozvoji, vývoji) v minulosti začala istá (väčšia) skupina vtákov migrovať vo väčších skupinách, iná (menšia skupina) začala migrovať jednotlivo. Do akej miery boli tieto skupiny geneticky odlišné a do akej miery je prejav individuality alebo skupinovitosti migrácie geneticky fixovaným javom, to je asi na dlhšiu analýzu. Podstatné je to, že minoritné vzorce správania nie sú prejavom neúspechu ich nositeľov ale môžu byť práve naopak úspešnou a efektívnou stratégiou prežitia.

Napr. väčšina našich vtákov hniezdi vo vegetačnom období. Znamená to, že u vtákov, ktoré hniezdili v zime bola menšia pravdepodobnosť, že prežijú a budú mať potomstvo? Nie, lebo to nie je o zime a lete, ale o zdrojoch potravy a životnej stratégii. Napr. krivonos smrekový, ktorý sa živí najmä semenami jedle a smreka úspešne hniezdi a vychováva potomstvo aj počas zimných mesiacov. Hniezdi aj počas iných mesiacov roku, ale dá sa povedať, že počas zimy, kedy má najväčšiu hojnosť potravy má menšiu pravdepodobnosť na prežitie a vychovanie potomstva?

Alebo. Predpokladá sa, že tri štvrtiny všetkých stredoeurópskych rastlín majú mykorízu. Mykorízne huby však celkom chýbajú u niektorých čeľadí, napr. Brassicaceae (kapustovité),  ktorá zahrňuje asi 3000 druhov jednoročných i viacročných bylín alebo aj drevnaté kry. Táto čeľaď predstavuje jednu zo základných zložiek európskej a eurázijskej flóry. Dovolí si niekto tvrdiť, že zástupcovia čeľade kapustovité mali menšiu pravdepodobnosť na prežitie ako napr. zástupcovia čeľade vstavačovité?

Dovolí si niekto naozaj tvrdiť, že v priemere z desiatich mláďat krivonosa zahynie viac ako napr.  z desiatich mláďat sýkorky? Alebo, že zástupcovia čeľade vstavačovité mali väčšiu šancu na prežitie ako zástupcovia z čeľade kapustovité? A prečo by z desiatich kukučiek, ktoré migrujú jednotlivo malo úspešne prežiť migráciu menej jedincov ako napr. z desiatich kusov škorcov?

Áno, samozrejme pre isté druhy vtákov má hromadná migrácia nesporne viaceré výhody a zväčšuje im šancu na prežitie. Dokonca to aj súvisí s evolúciou, pretože s evolúciou súvisí všetko živé. Podsúvať však myšlienku že menšinovo zastúpené správanie v prírode znamená menšiu šancu na prežitie a ešte navodiť dojem, že sa jedná o ­„vedecké vysvetlenie evolúcie väčšinovo zastúpeného správania“ považujem za také zjednodušenie, ktoré nielen že nie je pravdivé, ale pri snahe o pochopenie evolúcie, môže deti skôr pomýliť.

Poznámka na okraj. Nie sú práve aj odchýlky od väčšinového prejavu hnacím motorom evolúcie – vzniku nových stratégií prežitia, nových foriem života, vzniku nových druhov, ktoré môžu v meniacich sa podmienkach nakoniec uspieť? Dokonca aj niektoré migrácie vtákov vo veľkých skupinách možno začínali niekoľkými málo „odvážnymi“ jedincami, ktorých skupina sa postupne zväčšovala s nezanedbateľným zastúpením ich vlastných génov.

Pokiaľ ste nerozumeli tomu čo som chcel povedať, nevadí. Môžete si aspoň pozrieť video na nasledovnom odkaze: https://www.youtube.com/watch?v=F7jSp2xmmEE

Ďalším otázkam prírodovednej časti testov PISA 2015 sa plánujem venovať v ďalšej časti blogu.

Teraz najčítanejšie