Zrušenie poplatkov čakanie v ambulanciách neskráti

Poslanci vládnucej strany si v parlamente odhlasujú, čo chcú, a tak bolo len otázkou času, kedy prelomia prezidentovo veto. A tak sa podľa očakávania aj stalo. Asi energia, ktorú venovali poslanci vládnej strany do prípravy tejto novely zákona bola príliš veľká na to, aby prepracovali celý zákon. Veď ako sa vyjadril minister zdravotníctva, vraj sa tejto téme venovali dva roky.

O zrušení prednostných vyšetrení však do chvíle, kým nezaznel pozmeňovací návrh žilinského župana Blanára, ktorý pre Rádiožurnál Slovenského rozhlasu 12. februára vyhlásil, že on veru na vyšetrenie u svojho lekára nikdy nečakal, sa o jeho návrhu na zrušenie prednostných vyšetrení vôbec nediskutovalo. Práve toto bola jedna z vecí, ktorá prekážala aj prezidentovi.

Ak by bol zákon býval prijatý bez zrušenia prednostných vyšetrení, možno by sa nezdvihla taká vlna protestov zo strany odbornej, ale i laickej verejnosti. Zrazu sa začali aj médiá zaujímať o to, že pred niektorými ambulanciami sa čaká už od skorého rána. Ako to, že na neurológii v Trnave bolo vydaných na deň len 19 časeniek? Hovorkyňa MZ SR to komentovala, vraj za deň sa predsa dá vyšetriť aj 30 pacientov. Nuž to by možno problém nebol, ale potom by lekár nesmel mať svoje fyziologické potreby, musel by zrušiť všetky telefonáty, poslať preč príbuzných, ktorí sa informujú o pacientovi pri závažných stavoch, namiesto lekára by musel konziliárne vyšetrenia a administratívu vybavovať robot a lekár by nemohol z ambulancie vystrčiť ani nohu, hoci zákon mu predpisuje povinné vzdelávanie.

Čím skôr naše MZ a aj mnohí pacienti pochopia, že problém plných ambulancii nijako nesúvisí s tým, či budú alebo nebudú prednostné vyšetrenia alebo či si lekár vie alebo nevie manažovať pracovný čas, ale s limitmi, ktoré dostane od poisťovní, tým lepšie pre všetkých.

Je logické, že ak by napr.onen trnavský neurológ vyšetril denne viac ako 19 pacientov, v poslednom týždni mesiaca alebo posledné dva mesiace v roku by asi zatvoril ambulanciu. A prečo? Nuž pre vyčerpané limity, ktoré mu nikto nezaplatí. Pacient sa napriek vyčerpaným limitom dožaduje zdravotnej starostlivosti a jednoducho nechápe, že sťažovať by sa mal vo svojej poisťovni a nie u lekára, ktorý nemá chuť robiť zadarmo. Ktorý z našich pacientov by robil bez výplaty?  Ani jeden.

A uvedená nejasná novela zákona lekárovi neumožňuje ani to, aby po dohode s pacientom, ktorý si je ochotný vyšetrenie napr. po vyčerpaní limitu zaplatiť (napr. len z takého jednoduchého dôvodu, že je so svojim lekárom spokojný a nechce ísť k inému), mu lekár túto službu poskytol.

V súvislosti s korupciou dostala hovorkyňa MZ SR otázku, ako jej chcú teda zabrániť, no a čuduj sa svete, v jej odpovedi zaznelo, že jednou z možností je aj spoplatnenie termínov za vyšetrenie (odznelo v správach 2. marca 2015 o 11: 00 na rádiu Viva –Metropol).

S prezidentom možno súhlasiť, že všetci pacienti by si mali byť v prístupe k zdravotnej starostlivosti rovní.

Ak si majú byť všetci pacienti rovní v prístupe k zdravotnej starostlivosti, potom by si mali byť rovné aj zdravotnícke zariadenia vo vyberaní poplatkov. Avšak prax je taká, že pacient radšej zaplatí Pente 300€ ročne za 2-3 návštevy, akoby mal zaplatiť za 2-3 návštevy u lekára v malom meste napr. 10€. Ak by malý poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zaviedol poplatky, ako má Penta, nikto by k nemu nechodil, pretože kúpna sila pacienta v malom meste je logicky malá. Takže ešte raz – všetci sme si rovní, ale niektorí sme si rovnejší. Záver – ak po znovuprijatí vráteného zákona bude Penta v poplatkoch pokračovať (a som presvedčený, že bude), malí poskytovatelia zdravotnej starostlivosti sa nebudú na to nečinne prizerať a budú robiť to isté.

Takže chaos tu bude ešte väčší, ako pred prijatím uvedenej novely.