Denník N

Pisa a riziko úpalu

Zdroj: http://www.spot-on-micro.eps.hw.ac.uk/sites/default/files/submissions-2015-public/Human%20Skin%20with%20globules.jpg
Zdroj: http://www.spot-on-micro.eps.hw.ac.uk/sites/default/files/submissions-2015-public/Human%20Skin%20with%20globules.jpg

V tretej časti blogu venovanému prírodovednej časti testov PISA 2015 sa venujem najmä zaujímavej skupine otázok súvisiacej s termoreguláciou tela.

Táto skupina otázok je o behu, teplote, vlhkosti, úpale a dehydratácii bežiaceho človeka. Teda správnejšie je napísať, že je o vzťahoch medzi týmito veličinami, čo vyzerá fajn.

V úvode je napísané:

Pri behu na dlhé vzdialenosti stúpa telesná teplota a dochádza k poteniu.

Ak bežci nepijú dosť vody, aby nahradili vodu, ktorú vypotili, môže sa u nich prejaviť dehydratácia. Za stav dehydratácie sa považuje strata vody zodpovedajúca 2% telesnej hmotnosti. Pozn. autora. Toto vnímam ako drobnú formálnu chybu. V každom prípade tu malo byť napísané, že sa jedná o stratu vody rovnajúcu sa alebo väčšiu ako 2% telesnej hmotnosti.

Ak telesná teplota stúpne na 40°C a viac, môžu sa bežci dostať do životunebezpečného stavu, ktorý sa volá úpal.

Ďalej riešitelia spúšťajú simulácie a odvodzujú z nich výsledky. Pozor ale na úlohu č. 2/5. Tu by mohlo byť logické myslenie a osobná skúsenosť vyslovene na škodu.

Otázka 2/5

potenie1

Môj skromný rodičovský názor je taký, že jednou z prevencií proti úpalu je dostatočný príjem tekutín. Jednoducho zvýšený príjem tekutín podmieni v tejto situácii (fyzická námaha a vysoká teplota vzduchu) zvýšené potenie. Pot sa z tela vyparuje a ochladzuje telo. Alebo inak povedané znižuje riziko vzniku úpalu. V tejto súvislosti nie je podstatné, či k úpalu dôjde, alebo nie. Tým, že telo ochladzuje jednoducho riziko úpalu znižuje.

Možno by sa dalo predpokladať, že existuje nejaká maximálna fyziologická hranica organizmu, čo sa týka množstva potu za jednotku času, ale o ničom takom sa v zadaní nehovorí. Dá sa skôr predpokladať, že bez prísunu vody sa zníži potenie oproti stavu, keby bol prísun vody zabezpečený.

Predstavme si dvoch rovnaký bežcov, ktorí bežia v zadaných podmienkach vedľa seba. Jeden počas behu pije vodu a druhý nie. Myslíte, že obaja budú mať po hodine behu rovnakú telesnú teplotu?

Správna odpoveď uvedená v teste je iná. Podľa testu  pitie vody v danej situácii riziko úpalu neznižuje. Podľa danej simulácie sa bude bežec potiť rovnako, a to bez ohľadu na to, či bude, alebo nebude prijímať tekutiny.

Istú logiku nájdeme v otázke 3. Je tu dokonca potrebné uviesť biologickú príčinu, prečo sa  zvýši množstvo potu pri stúpajúcej teplote.

potenie2 potenie-odpoved-3b

Podľa tejto logiky, aby organizmus zabránil prehriatiu, začne sa pri stúpajúcej teplote viac potiť. Nezačne sa však viac potiť, keď má príjem tekutín oproti stavu, keď príjem tekutín nemá. Dokonca ani v stave, keď hrozí kolaps organizmu spôsobený prehriatím, nevypotí pri prísune tekutiny podľa simulácie ani o gram potu viac, ako keby vodu nemal.

Uvedomujem si, že tieto testy musia nutne zahrňovať istú dávku zjednodušenia. Je podľa môjho názoru nesprávne, ak zjednodušenie vedie k záverom, ktoré sú v rozpore s realitou života, poznatkami z biológie a logickým myslením. Pritom táto skupina otázok mohla byť skutočne perfektná, stačilo, aby simulácia reagovala pri možnosti príjmu tekutín aj zvýšením potenia a znížením telesnej teploty.

To, čo považujem za najväčší nedostatok pri týchto otázkach sa dá stručne napísať nasledovne. V jednej otázke test tvrdí, že pitie vody ochladzuje telo, v druhej otázke zase, že neznižuje riziko prehriatia. Je to ako keby sme tvrdili, že konzumovanie ovocia zvyšuje imunitu a  neznižuje riziko ochorenia.

Toľko z mojej strany k poteniu, pitiu a behaniu.

Ďalšia skupina  otázok je o meteoritoch.  V tretej otázke je dokonca možné výnimočne nájsť priamu spojitosť medzi textom na pravej strane a samotnou otázkou. V zvyšných dvoch otázkach to tak nie je. Podobne, ako vo väčšine predchádzajúcich prípadov sa tu natíska otázka, prečo to tak je. Prečo je potrebné najskôr zahltiť riešiteľa informáciami, ktoré nemajú priamy vzťah k otázke (hoci vo všeobecnej rovine s otázkou súvisia). Možno to má nejaký didaktický či iný význam, alebo je to snaha pripraviť riešiteľa na bežné reálie života? Mne to však príde mätúce, a u riešiteľa to skôr môže rozptýliť pozornosť pri už aj tak dosť kvetnatých úlohách.

Páči sa mi druhá časť nasledovnej otázky.

asteroidy

Vtipné je, že pri prvej časti otázky je zrazu potrebná jednoduchá, každodenná znalosť, že väčšie teleso spôsobí väčší kráter a menšie menší kráter. Bežná každodenná znalosť, že so zvýšeným príjmom tekutiny  pri fyzickej námahe a vysokej teplote vzduchu stúpa aj potenie bolo v predchádzajúcej otázke popreté, no tu je už zase bežná každodenná znalosť potrebná.

Okrem toho, čo ak niektorý z menších kráterov spôsobil meteorit, ktorý dopadol počas zaľadnenia a skôr ako dopadol na povrch pôdy narazil na vrstvu ľadu? Mohol byť podstatne väčší ako je veľkosť jeho krátera.

Ďalším otázkam prírodovednej časti testov PISA 2015 sa plánujem venovať v nasledovnej časti blogu.

Teraz najčítanejšie