Slobodný obchod prestáva byť samozrejmosťou

Ministri financií dvadsiatich najväčších svetových ekonomík (G20) zvykli na svojich každoročných stretnutiach už tradične podporiť slobodný obchod a odmietnuť protekcionizmus. Aspoň doteraz. V Nemeckom Baden-Badene sa 18. marca 2017 síce zhodli na význame obchodu pre svetovú ekonomiku, ale v záverečnom komuniké vypustili formuláciu, ktorá odmietala akékoľvek formy protekcionizmu.

Ako píše Financial Times, relativizácia slobodného obchodu je najmä výsledkom antiglobalizačného postoja v Trumpovej administratíve, ktorú na stretnutú G20 reprezentoval kontroverzný minister financií Steven Mnuchin. Mimochodom dlhoročný bankár v Goldman Sachs a mecenáš hollywoodskych filmov.

Mnuchin sa po stretnutí vyjadril, že sa necíti byť viazaný formuláciami, ktoré sa v záverečných komuniké objavovali v minulosti a výsledný text prezentoval ako konsenzus. Neskôr sa však ukázalo, že jasnejšie odmietnutie protekcionizmu preferovali ministri financií Nemecka, Francúzska, ale aj Číny. Trump dostane možnosť potvrdiť alebo zmierniť svoj postoj na samite G20 v Hamburgu začiatkom júla 2017. Už teraz však ide o radikálny zvrat v americkej hospodárskej diplomacii.

Slobodný obchod vs. protekcionizmus

Chvíľu sa zdalo, že liberalizmus v medzinárodnom obchode vyhral – v teoretickej aj praktickej rovine. Britský parlament ešte v polovici 19. storočia zrušil neslávne Corn Laws, akoby poslednú baštu britského merkantilizmu. Británia podporovala slobodný obchod aj na prelome storočí, keď sa jej relatívny vplyv zmenšoval. Po II. svetovej vojne úlohu Británie prevzali Spojené štáty, ktoré podporili medzinárodný obchod inštitucionálne a najmä poskytnutím dostatku dolárovej likvidity pre Európu. Vojnou zničené krajiny sa tak dokázali pozviechať aj vďaka slobodnému obchodu. Postupne vznikol medzinárodný (teda nie dvojstranný) obchodný systém tak, ako ho poznáme dnes.

Na hodnotách slobodného obchodu boli postavené medzinárodné inštitúcie ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond, ktoré ich šírili prostredníctvom svojo výskumu a podmienečných úverov. Zavedenie ochranárskych ciel alebo kvót sa nepodarilo presadiť ani bývalým kolóniám, ktoré ich v OSN podporili výzvou New International Economic Order. Napokon, pád Železnej opony bol pomyselným klincom do rakvy plánovaného hospodárstva vrátane idey protekcionizmu.

Teoretická debata

Merkantilisti (vo všeobecnosti zástancovia štátnych zásahov do hospodárstva) v 16. a 17. storočí tvrdili, že cieľom politiky je vybudovať mocensky ale aj ekonomicky silný štát. Za týmto účelom mal panovník využívať aj protekcionizmus a obmedzovať nevýhodný obchod. Neskôr prišli klasickí ekonómovia s teóriou komparatívnych výhod a kacírskou myšlienkou, že viac obchodu pomôže všetkým. Túto myšlienku si osvojili všetky väčšie mocnosti a Jacob Viner mohol spokojne prehlásiť merkantilizmus za zastaralý: “[w]hat [mercantilists] were lacking in was not economic motivation but economic understanding”, čo môžeme voľne preložiť nasledovne: merkantilistom nechýbala ekonomická motivácia, ale ekonomické zmýšľanie (Viner 1948 s. 10). Prínos klasických ekonómov teda neprišiel v otázke cieľov, ale prostriedkov na ich dosiahnutie: mocensky a ekonomicky silný štát sa nebuduje napriek, ale práve vďaka intenzívnemu zahraničnému obchodu.

Slobodný obchod naozaj vyhral nad merkantilizmom v praktickej aj teoretickej rovine – zhruba tak, ako vyhrala guľatosť Zeme nad predstavou o doske (totiž, aj tu sa dnes nájdu oponenti). Súčasný sklon k protekcionizmu v Trumpovej administratíve teda nemá oporu v alternatívnych modeloch či dátach, ale jedine v tom, že mediánový volič nemá o fungovaní medzinárodného obchodu úplne rozumnú predstavu. Inak povedané, vychádza z populizmu a zvyšku sveta môže skôr uškodiť.

Ako budú vyzerať najbližšie roky? Je možné, že Trump sa vyberie cestou bilaternálnych obchodných dohôd, ktoré by upravili obchodné vzťahy Spojených štátov s každým partnerom osobitne. Tento postup tvrdo skritizoval napríklad Martin Wolf. Ďalšou alternatívou je pomalšia liberalizácia na úrovni WTO. Tá však dlhodobo neprináša výsledky a skôr stagnuje. V každom prípade sa upustí od diskusií o odstraňovaní netarifných bariér a uznávaní regulačných štandardov. Dúfajme, že pri konečnom lámaní chleba budú zástancovia slobodného obchodu v prevahe.

***

Viner, J. Power Versus Plenty as Objectives of Foreign Policy in the Seventeenth and Eighteenth Centuries. World Politics, Vol. 1, No. 1 (Oct., 1948), pp. 1-29