Denník N

Úvod do úvah zn. 21

Úvod
Úvod

Ponímanie reálneho aj nereálneho z pohľadu jedného skoro-dospeláka

Je 18:30. Moje prsty sú nastražené nad tlačítkami klávesnice a dychtivo čakajú na povely môjho mozgového aparátu. Opäť pijem z poháru zriedeného džúsu ktorý mi je veľakrát pomocnou barlou pri rozmýšľaní o tažkých témách súčasnosti. Z obývačky počuť vzdialený hlas Andreja Bičana, na ktorý som už po večeroch celkom zvyknutý keďže rodičia sú fanúšikovia jeho relácie. Ako tak sedím v kresle pracovne stále si nie som istý o čom presne mám chuť písať. Viem lenže už dlhšie cítim túžbu niekde v srdci môjho ja ktorá mi dňom a nocou šepká nápady a inšpirácie do ucha a nabáda ku tomu aby som konečne zanechal všetky pochyby, obavy a predsudky za sebou a odhodlal sa ku niečomu čo som neustále odkladal na neskorší termín. A to je práve zpísanie a následná publikácia mojich každodených myšlienok, zážitkov a postrehov. A tak som sa zo zadržaným dychom rozhodol ukončiť moje obdobie pasivity a pustiť sa do niečoho čo bude dúfam prínosné nielen mne ale aj ľudom okolo mňa…

Mierne melodramatický začiatok, však? Občas si nemôžem pomôcť a potrebujem si zapísať trochu formálnejšie s dostatočným pátosom. Aj keď by samozrejme niekdo mohol povedať že táto forma písania formálna nie je a že sa len veľmi teátralne a vyumelkovane snaží napodobniť oficiálnu podobu niektorých autorov. Priznávam, nie som si úplne istý ako by som to presne kategorizoval. Možno sa len stále snažím ako malé dieťa imitovať dospelý svet okolo seba tak aby som si v ňom našiel nejaké miesto ktoré mi patrí. Každopádne by som pravdepodobne  úvahy nevedel písať inak ako spôsobom vyjadreným paragrafom nad nami, akokoľvek zvláštne sa to môže ľudom zdať. Alebo to nie je vôbec zvláštne a znova zbytočne pochybujem o nereálnych problémoch.

Ale asi ste si sem neprišli prečítať o tom či je moja forma spisovania košér alebo nie (alternatívne ak ste sem prišli práve kvôli tomu tak mi kludne vynadajte v komentároch dole…predsa sa len hovorí že každý feedback je na niečo dobrý). Aby som sa tak v skratke zhrnul tak tento blog chcem venovať ako mojim nevšedným príhodam (ktoré sú v okruhu mojich priateľov vcelku známe) tak úvaham nad témami svetovými alebo celkom všednými ktoré mňa osobne fascinujú. Blogy na Denníku N sú často miestom politických diskusií a nepopieram že by ma nelákalo venovať sa tejto téme tiež. Tento blog som však z veľkej časti nezaložil kvôli potrebe venovať sa nekonečnémú príbehu spravodlivosti na Slovensku ale práve na akúsi príjemnú diskusiu o tom prečo napríklad cítime nostalgiu za starým obdodím ktoré sme nikdy nezažili. Samozrejme, občas tú nejaký ten článok o politike asi bude ale budem sa snažiť to držať skôr na minime (teda jedine že by ľudia priam vyžadovali môj názor na vec……aaale to veľmi pravdepodobné zatiaľ nie je).

Takže ak máte radi (ne)všedné zážitky a úvahy o veciach reálnych aj nereálnych, vezmite si šálku vášho preferovaného nápoju (čaj v mojom prípade), usadte sa na pohodlné miestečko a dovoľte mi spríjemniť vám váš deň.

Daniel

Teraz najčítanejšie

Daniel Holko

Obyčajný 21-ročný cynik z Bratislavy ktorý má rád dobré diskusie, humor a priateľskú atomseféru. Momentálne uchádzač o miesto na Karlovej a Masarykovej univerzite. Škótsko má rád ale nie príliš. Nikdy mi neponúkajte pohár mlieka.