Denník N

Prešla som na červenú, mám zaplatiť milión eur??

Ústavný súd včera rozhodol o námietke poslancov NR SR, či bolo v poriadku rozhodnutie nevyplatiť výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov (OZE) a kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) celoročnú štátnu podporu len preto, že neodovzdali na úrade nejaké hlásenie. Hlásenie, ktoré v predchádzajúcich rokoch nikomu nechýbalo a v ktorom mali informovať o množstve elektriny, ktoré dodajú do sústavy. Zároveň mali potvrdiť, že majú o štátnu podporu (ktorú im podľa zákona štát priznal na 15 rokov) aj naďalej záujem. V niektorých prípadoch išlo o nevyplatenie miliónových súm.
Ústavný súd námietku zamietol.

Právna istota je jednou z najdôležitejších podmienok pre stabilitu a zdravé podnikanie.

Inými slovami, ak štát stanoví podmienky (nech sú akékoľvek) a podnikateľ sa im prispôsobí, v ich rámcoch zainvestuje, v ich rámcoch si nastaví finančný plán, možno zamestná ľudí a prispôsobí tomuto všetky potrebné atribúty, je veľmi nepríjemné a pre niekoho až likvidačné, ak ich štát následne zmení.

Nie je teraz podstatné, čo si myslím o spôsobe, akým v roku 2009 vláda Roberta Fica zaviedla podporu pre OZE a KVET. Dlhodobo sme ho kritizovali, aj ho kritizujeme a sme presvedčení, že nie je správny. Prisľúbiť totiž na 15 rokov finančnú podporu výrobcom a nechať tie peniaze zaplatiť  občanmi cez navýšené ceny energií je nielen nekorektné, ale dokonca drzé. Ak už mala takáto podpora byť, mala byť financovaná zo štátneho rozpočtu. Niežeby to neboli peniaze občanov, no delili by sa solidárnejším kľúčom a boli by pod kontrolou.

Podstatné je, že vláda Roberta Fica prijala zákon, prijala a ponúkla určité konkrétne pravidlá a zagarantovala na 15 rokov dotácie. Jasné, zrozumiteľné, na konkrétny počet rokov, v konkrétnych výškach. Na základe týchto podmienok tu mnohí investori investovali nemalé prostriedky a následne vláda tieto pravidlá zmenila. Aj to, že sa pri spustení tohto „projektu“ napakovali SMER-u blízki ľudia pri rozdávaní pripojovacích kapacít SEPS-om, je v tomto kontexte nepodstatné. Podstatné je, že to, čo v jednom roku pre účely poskytnutia dotácie štát nevyžadoval, v ďalšom roku vyžadoval – konkrétne oné hlásenie, ktorého nedodanie sankcionoval nevyplatením podpory za celý rok.

Ešte raz chcem zdôrazniť –  netvrdím a neobhajujem formu a spôsob týchto dotácií. Ani nespochybňujem to, že aj keď nezmyselnú a šikanóznu, no predsa zákonom vyžadovanú formalitu, treba splniť a ak ju niekto nesplní, je na mieste sankcia.

No sankcia musí byť primeraná. Nesmiem dostať miliónovú pokutu, ak prejdem cez cestu mimo prechodu pre chodcov a nesmú mi zhabať majetok, ak sa mi na chodníku vyšpiní pes. A nemali by mi odobrať štátom garantovanú ročnú podporu, ak som nedodala hlásenie. Len tak, bez upozornenia a bez vyzvania.

Navyše, ak v predchádzajúcich rokoch nebol za nedodanie predmetného hlásenia nikto takto sankcionovaný.

Štát jednoducho nemôže meniť svoje vlastné pravidlá počas hry, navyše tak, že dopady týchto zmien sú pre investorov fatálne.

Toto nie je nič, čomu sa hovorí právna istota alebo seriózne podmienky pre podnikanie alebo podnikateľská stabilita. Toto sú podmienky, ktoré znižujú dôveryhodnosť nášho podnikateľského prostredia a znižujú motiváciu či už našich alebo zahraničných investorov – najmä tých stredných a malých – investovať do tak nestabilného a neistého prostredia svoje zdroje.

A nie je to len o tejto nešťastnej podpore. Je to právna istota vo všetkých sférach podnikateľského života.

Zákony nemôžu byť zneužívané na šikanovanie podnikateľov, ani na účelové odčerpávanie finančných prostriedkov cez absurdné povinnosti a neprimerané sankcie.

O to viac ma prekvapuje rozhodnutie ústavného súdu. Tej nezávislej, odbornej, spravodlivej a kompetentnej štátnej autority.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jana Kiššová

Som poslankyňou Národnej rady SR, predsedníčkou Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti a podpredsedníčkou strany. Venujem sa hlavne podnikateľskému prostrediu a jeho zjednodušovaniu. Mojím cieľom je odbúrať z neho nezmyselné povinnosti a šikanu, finančnú záťaž, byrokraciu a škodlivé bariéry. Poukazujem na potrebu rovnakého metra pre štát a podnikateľov a potrebu podporovať strednú vrstvu. Slobodu považujem za jednu z najvyšších hodnôt. Rovnako ekonomickú aj osobnú. Som presvedčená, že sú to nevyhnutné podmienky na to, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. O tomto všetkom píšem. Verím, že aj moje príspevky si tu nájdu svojich čitateľov :-).