Mýty o slovenskom školstve (XIII): Vysoké školy sú financované v rozhodujúcej miere podľa počtu študentov
Až 76 % ľudí si myslí, že vysoké školy sú financované primárne podľa počtu študentov. Poukázal na to prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra Focus v septembri 2016 na vzorke 1 009 respondentov. Počet študentov je však len jedným z mnohých kritérií financovania vysokých škôl. Vysoké školy sa už len naberaním študentov „neuživia“.
Realita na Slovensku je taká, že počet študentov je síce dôležitý pre výpočet dotácií pre verejné vysoké školy, avšak nie rozhodujúci. V súčasnosti sa podľa počtu študentov rozdeľuje menej ako polovica prostriedkov alokovaných na verejné vysoké školy zo štátneho rozpočtu. Napríklad v roku 2016 bolo podľa počtu študentov pridelených zhruba 37 % rozpočtu. Zvyšok bol rozdelený najmä na základe výstupov vo vedeckej činnosti vysokých škôl (39 %), sociálnych potrieb študentov (12,6 %), investičných potrieb vysokých škôl financovaných cez kapitálové výdavky (1,6 %), návrhov na rozvoj vysokých škôl (0,33 %) a zostávajúca časť ako paušál na nákup tovarov a služieb, špecifické potreby študentov či iné špecifiká vysokých škôl a na reflektovanie výkonov v internacionalizácii vysokých škôl (počet prijatých zahraničných študentov, počet vyslaných slovenských študentov do zahraničia, získané zahraničné granty) (1). Pomer prostriedkov získaných za jednotlivé oblasti sa líšil medzi vysokými školami podľa toho, či mali napríklad vyšší výkon v počte študentov alebo v realizácii vedy.
Počet študentov a absolventov, forma a stupeň štúdia, ale aj odbor, ktorí študenti študujú, sú faktory, ktoré sú do určitej miery zastúpené v modeloch financovania vysokých škôl vo svete. Napríklad školy v Chile okrem blokového inštitucionálneho financovania dostávajú prostriedky navyše, ak dokážu prilákať na štúdium tých najlepších študentov (na základe národného systému prijímacích skúšok). Celkovo sa trend financovania posúva skôr k modelu alokácie prostriedkov na základe výkonu vysokoškolských inštitúcií, ich výstupov a nie vstupov, ako je napríklad počet študentov. Vysoké školy sú tak v rôznych krajinách financované na základe výstupov, ako napríklad kvalita ich vedeckej produkcie, implementácia inovatívnych prístupov vo vzdelávaní, úspešnosť absolventov na trhu práce, spokojnosť študentov a meranie ich vzdelávacieho pokroku (2).
Ako upozorňuje Arnal a kolektív (2008) oba prístupy k financovaniu – na základe vstupov a výstupov – majú svoje pre a proti. Napríklad financovanie na základe počtu študentov alebo absolventov vedie k nárastu kvantity študentov/absolventov na úkor ich kvality. Toto môže byť ošetrené cez funkčné mechanizmy zabezpečovania kontroly kvality vzdelávania vysokých škôl. V prípade, že je zabezpečená kvalita štúdia, tak aj financovanie na základe počtu študentov môže viesť k zvýšeniu kvality tým, že vysoké školy budú musieť reagovať na požiadavky študentov, ktorí volia nohami. Na druhej strane orientácia na výstupy môže spôsobovať, že vysoké školy sa budú orientovať na ľahšie dosiahnuteľné výstupy a budú sa vyhýbať aktivitám, ktoré sa ťažko merajú, ako napríklad rozvoj kreativity alebo schopnosti riešiť problémy. Optimálna je tak kombinácia financovania vstupov a výstupov vzdelávania (2).
V čom sa však Slovensko vymyká oproti iným krajinám OECD je, že nadpriemerne veľkú časť finančného transferu pre vysoké školy tvorí dotácia na sociálnu podporu študentov. V prepočte na podiel hrubého domáceho produktu dávalo v roku 2011 Slovensko, podobne ako Maďarsko, Kanada a Izrael, až 0,1 % svojho HDP na tieto taktiež nazývané „doplnkové“ alebo „podporné služby“ (z angl. „ancillary services“), zatiaľ čo priemer OECD sa pohybuje na úrovni 0.06 % HDP (3). Pre porovnanie s naším severným susedom, Poliaci dávali v roku 2013 podľa štatistík OECD pri prepočte na študenta na tieto služby až 8-krát menej (čo môže súvisieť s odlišným rozpisom metodiky financovania) (4). V absolútnych číslach v roku 2017 školy v rámci tejto dotácie dostanú 51 744 900 €, čo predstavuje takmer 11 % celkového objemu finančných prostriedkov pre vysoké školy. Napriek poklesu o viac ako 2 % (takmer o 8 miliónov eur) od roku 2013, z ktorého sú k dispozícii posledné medzinárodné porovnania pre túto oblasť ide stále o pomerne veľký podiel prostriedkov z rozpočtu pre vysoké školy (6). Tento balík obsahuje sociálne a motivačné štipendiá pre študentov, príspevok na stravovanie, príspevok na ubytovanie v študentských domovoch vysokých škôl a dotáciu na športové a kultúrne aktivity (5). I keď samotné výdavky na sociálnu podporu študentov sú dôležité, ich zahrnutie do rozpočtu vysokých škôl môže vyvolávať dojem vyšších zdrojov na vysokoškolské vzdelanie a vedu, ako je skutočnosťou.
Renáta Králiková, riaditeľka projektu To dá rozum a garantka pre oblasť vysokého školstva
Stanislav Lukáč, analytik projektu To dá rozum pre oblasť vysokého školstva
Zdroje:
(1) MŠVVaŠ SR. (2016). Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu na rok 2016 pre verejné vysoké školy. Dostupné na: http://bit.ly/2mXL9Xg
(2) Arnal, E., Basri, E., Santiago, P., Tremblay, K. (2008). Tertiary Education for the Knowledge Society. Volume 1. Special Features: Governance, Funding, Quality. OECD Publishing.
(3) OECD. (2014). Education at a Glance 2014: OECD Indicators. OECD Publishing. Dostupné na: http://bit.ly/2mXzdF2
(4) OECD. (2016). Education at a Glance 2016: OECD Indicators, tabuľka B1.2. OECD Publishing. Dostupné na: http://bit.ly/2mXLnh4
(5) MŠVVaŠ SR. (2017). Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu na rok 2017 pre verejné vysoké školy. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/att/10876.pdf
(6) MŠVVaŠ SR. (2013). Metodika rozpisu dotácií zo štátneho rozpočtu na rok 2013 pre verejné vysoké školy. Dostupné na: https://www.minedu.sk/data/att/4325.pdf
