Denník N

Keby hral Arne Kroták v Amerike

Foto - TASR
Foto – TASR

Dvadsaťpäť rokov a žiadna trofej, pár dávnych zápasov v reprezentácii, napriek tomu je stále najlepší. Hral na majstrovstvách sveta osemnásťročných a u nás bola revolúcia, tak dávno začínal.

Čo tam po peniazoch: toto je príbeh o tom, ako vám okrem nich unikla aj sláva, trofeje a večná úcta, o tom, že vlastne chýba aj to zaslúžené uznanie. Svoju kariéru pomaly končí jeden z najväčších slovenských hokejistov Arne Kroták.

V NHL by jeho príbeh zarábal milióny nielen jemu – toto je hráč, ktorého počet zápasov sa počíta v štyroch cifrách, porovnávať sa môže s Henrikom Sedinom a Patrickom Royom aj napriek tomu, že v slovenskej lige sa za sezónu odohrá podstatne menej ako zhruba deväťdesiat zápasov.

Podľa vlastných slov v NHL hrať mohol, ak by sa viac snažil. Takto absolútnu väčšinu kariéry strávil v slovenskej extralige a v nej v Poprade. Dvadsaťpäť sezón, v Amerike by sa po tom čísle vrhali marketingoví šéfovia aj producenti. Rovnaké číslo v NHL dosiahli iba dvaja hráči: Gordie Howe a Chris Chelios, svetové legendy, synonymá hokejovej dlhovekosti.

Možno by po ňom pomenovali klubovú trofej, dres by určite hrdo visel pod strechou medzi velikánmi, na ktorých sa nezabúda. Jeho meno na perách dvadsiatich tisícov fanúšikov na každom zápase, aj “to do a Kroták” by určite niečo znamenalo – azda schopnosť aj vo veku 42 rokov dať v play-off hetrik a rozhodnúť zápas.

Na staré kolená by ho vymenili niekam, kde by mal šancu vyhrať pohár, potom by vydal autobiografiu, možno spustil vlastnú značku športového oblečenia. To všetko, ak by Arne Kroták hral v Amerike.

Zimný štadión v Poprade zažil jednu sezónu z KHL. Na obrázku vľavo je Ladislav Nagy, vpravo popradská hviezda Arne Kroták. Foto - TASR
Zimný štadión v Poprade zažil jednu sezónu z KHL. Na obrázku vľavo je Ladislav Nagy, vpravo popradská hviezda Arne Kroták. Foto – TASR

Príliš dobrý hokejista

Napriek všetkému to nie je príbeh o premárnených šanciach. Končí sa skvelá kariéra, sotvaktorý slovenský športový príbeh je krajší. Málokto si pamätá to, čo Arne Kroták, poslední hráči jeho generácie definitívne odchádzajú a s nimi aj spomienky na iné časy: veľké zápasy československej ligy, nikým neriadené – aj v hokeji – deväťdesiate roky odohrané na divokých štadiónoch.

Slovenskému hokeju nechýba dlhovekosť, hráčov, ktorí sa na staré kolená vrátia na Slovensko a o pár rokov si tak predĺžia končiace sa kariéry, je dosť, chýba však autenticita.
Tu je hráč, ktorý ju stelesňuje: Chelios bol obranca, tí majú dlhšiu životnosť, ale byť útočníkom a dvadsaťpäť sezón si udržiavať priemer jeden bod na zápas je omnoho ťažšie. Až 948 bodov a 1006 zápasov ostanú rekordom dlhšie ako Gretzkého maximá, kto by mal trpezlivosť ich prekonávať?

Všetko je to v hlave, komu dané nebolo, môže len obdivovať a snažiť sa napodobniť. Márne to bude skúšať, pri väčšej námahe dosiahne horší výsledok. V tom je tá pasca: Arne Kroták bol azda príliš jednoducho príliš dobrý.

Nie je to príbeh blesku typu Gáborík ani hromového metrákového centra, ktorý zbúra všetko, čo mu stojí v ceste: Arne bol prinízky a príliš subtílny aj na fyzicky omnoho menej náročné športy, ako je hokej.

Všetko však nahrádzal prehľadom v hre a tvorivosťou, tým, čo sa naučiť nedá, tým, čo odlišuje akokoľvek zručných robotníkov a remeselníkov od skutočných tvorcov.

Foto - TASR
Foto – TASR

Nepotrebujú marketingového riaditeľa?

Nakoniec je to takto: šport píše príbehy, aj to je jeho úloha, ale tie príbehy nie sú samonosné. Z otca na syna si podávame malé histórie – nikdy som napríklad nevidel hrať Emila Pažického, ale v mojich očiach sa vďaka otcovi vyrovnáva ak nie Maradonovi, tak Platinimu určite. Dnes, v obrovskej konkurencii športov, súťaží a prenosov, to je však zúfalo málo.

Príbehy sa samy neuživia, splynú, zaniknú, musíme im pomôcť. Tu je ďalšia pravda: nezáleží na ich kvalite, ak to správne namiešate a dokážete ma presvedčiť, že Emil Pažický skutočne bol žilinským Platinim, rád a rýchlo vám uverím. V tristných deväťdesiatych nebolo v nedeľu večer veľmi z čoho vyberať, na jednotke Krajíčkovo Repete, a tak som pozeral futbalové Tango. Nielen preto, zaiste, ale keď som tam videl Vlada Zvaru a jeho geniálne priame kopy, nevidel som medzi ním a Robertom Baggiom žiadny rozdiel, teda okrem toho, že Vlado bol v Prešove, a teda bližšie.

Fanúšik je ochotný uveriť čomukoľvek uveriteľnému. Je to fanúšik, prišiel, aby konzumoval nielen šport, ale aj zábavu. Očakáva ju. Chce vedieť, vidieť, čítať, obdivovať. Tu sa sám od seba ponúka jedinečný príbeh, jeden z mála autentických, ktoré môže slovenská hokejová liga vyrozprávať, a nedeje sa nič. Päťsto bodov aj tisíci zápas prešiel prakticky nespomenutý, žiadny rekord nie je hoden viac ako jednej vety v správach.

Nie je to všeliek – marketing nenahradí kvalitu – výrazne, priam katastrofálne však zaostáva. Na spontánny záujem sa spoľahnúť nemožno, treba na ňom sústavne a systematicky pracovať. Príbehov je množstvo, treba ich rozprávať.

 

Stretol sa s kráľovnou. Foto - TASR
Stretol sa s kráľovnou. Foto – TASR

Nevyhrať a predsa byť víťazom

Tu je jeden: dvadsaťpäť rokov a žiadna trofej, pár dávnych zápasov v reprezentácii, napriek tomu stále najlepší. Koľko takýchto športovcov nájdete? Dvadsaťpäť rokov, Arne hral na majstrovstvách sveta osemnásťročných a u nás bola revolúcia, tak dávno to je.
Roky strávené v Poprade s jedinou finálovou účasťou v slávnom ročníku 2005/06, semifinálové víťazstvo 4:0 nad Košicami, také už nikdy nebolo. Hneď vzápätí nepochopiteľná finálová prehra v siedmich zápasoch so Žilinou.

Štyri dávno odpustené sezóny v Košiciach – konštantný priemer bod na zápas – ako naschvál v období, keď žiadny titul nezískali. Ani také už nikdy nebolo. Jediné striebro za štyri roky.

Slávnostné buly s kráľovnou Alžbetou II. a dve medaily za kariéru trvajúcu štvrť storočia. Tisíc zápasov na Slovensku, takmer tisíc bodov a nikto nepovie nič? Sklamania bolo viac ako radosti, ale zatiaľ čo na sklamanie sa zabudne, radosť nikto nevyčísli, tá ostane navždy. Kariéra Arneho Krotáka je nenápadným, ale veľkým slovenským športovým príbehom. Teraz ešte postúpil Poprad do semifinále play-off extraligy. No keď sa Krotákov hokejový príbeh na konci sezóny skončí, v extralige bude o jednu veľkú osobnosť menej.

Aspoň ten Tatranský pohár vyhral. Foto - TASR
Aspoň ten Tatranský pohár vyhral. Foto – TASR

Teraz najčítanejšie