Denník N

1488 humorných problémov a tak vôbec (fejtón)

Text učesaný do fejtónového žánru napísaný ako reakcia k niektorým udalostiam posledných dní.

Drahí čitatelia, ja už naozaj neviem.

Možno je to vekom, možno mi fakt klesá IQ a možno je to len preto, že som bol ako dieťa zaočkovaný a niektorí poprední pseudo-vedci už dlho tvrdia, že vakcinácia spôsobuje detskú mozgovú obrnu a autizmus, takže som v podstate asi len skrytý obrnený autista, ale vo výsledku je to rovnaké: Neviem.

V poslednej dobe mám dojem, že už nepoznám ani význam niektorých slov.

Aby sme začali pekne po poriadku, pripomeňme si, že terajšia vláda je podľa nášho premiéra bez škandálov a podľa nášho ministra vnútra, šéfa polície, neexistuje ani korupcia v politických kruhoch.

Bohužiaľ, ja už ani neviem, či rozumiem správne, čo je to korupcia, pretože na Slovensku sa to oveľa viac podobá na intenzívne pubertálne zamilovanie.

Možno sa to snažíš tajiť, možno si to sám ešte celkom nechceš priznať, možno sa za to aj trošku hanbíš, pretože máš štrnášť, ešte stále si sociálny dyslektik a vôbec, ale všetci ostatní to na tebe vidíme. Si zamilovaný. Alebo sakra skorumpovaný.

Chápem, určite máš aspoň 1488 dôvodov, prečo to tajiť.

Keď už sme pri čísle 1488, napísal som ho celkom náhodne.

Nehľadaj za tým nič konkrétne. Mohol som napísať aj číslo 666 a bolo by rovnako diabolsky náhodné.

Možno to si mysleli aj členovia Ľudovej Stgany, keď sa rozhodli darovať 1488€ postihnutým deťom.

Mimochodom, viete, čo je druhý najsilnejší útok Chucka Norrisa, hneď po kope z otočky? To, že vám odtrhne hlavu a hodí vám ju do ksichtu.

Niečo podobné urobili aj títo spomínaní členovia Ľudovej Stgany.

K tejto udalosti mám len veľmi chabú paralelu zo svojho vlastného života. Priznám sa vám, som diabetik. A zhodou náhod mám veľmi dobrého priateľa Martina, ktorý zasa kokce.

Odkedy mi diagnostikovali cukrovku, tento priateľ mi veľmi často ponúka rôzne druhy sladkostí. Vie, že by mi mohli spôsobiť zdĺhavú a veľmi nepríjemnú smrť. A považuje to za vtipné. Ja mu na jeho neslušné ponuky vždy odpovedám: „Ne-ne-ne-neprosím si.“ A tiež to považujem za vtipné.

To, čo vymysleli členovia Ľudovej Stgany, už ale za vtipné nepovažujem.

Ale zasa, možno je to len mnou. Oni tvrdia, že to číslo je úplne náhodné a netušia, aký odkaz sa v ňom skrýva. Vraj chceli len pomôcť chudobným a tak vôbec.

Zhodou náhod sa o to isté snažil aj istý Filip. Volajme ho… frajer na záver.

Istý svätec, ktorý nosí čestný titul Vtipný svätec, v Taliansku pred nejakým časom viedol útulok pre opustené deti.

Nemal ich ale kam ubytovať, tak ich nechal spať priamo u seba v kostole, v priečkach, kam sa mali umiestniť hroby. Deťom to nevadilo. Mali zmysel pre humor a vždy poznamenali, že ležanie v hrobe už za života je výborný tréning, ktorý určite zúžitkujú po smrti.

Tento kňaz, otec Filip, nadaný v oblasti humoru, pre ne každý večer zháňal obživu. Behal po meste a žobral.

Raz za čas sa mu stalo, že mu niekto miesto chleba pre hladujúce deti venoval svoje vlastné hovno. Naozaj. Hovno. Otec Filip to nikdy nijako neriešil, ale keď sa ho raz spýtal strážnik v meste, prečo dostal hovno, Filip mu to vysvetlil jednoducho:

„Každý dá, čo má,“ a zo zlého humoru darcov exkrementov si veľa nerobil.

Presne ako títo darcovia exkrementov sa zachovali členovia Ľudovej Stgany.

Aj oni okrem peňazí darovali jedno ozaj nechutné hovno.

A podľa všetkého sa zdá, že hovno je tým najlepším výsledkom snahy predstaviteľov Ľudovej Stgany. Hovno je tým, čo vyprodukujú, keď zo seba vydajú to najlepšie.

Teraz najčítanejšie