Kryje Polícia v ZnH trestné činy verejného činiteľa?

V tomto blogu bude opísané ako Polícia v Žiari nad Hronom “ zlyháva” pri vyšetrovaní trestných činov verejných činiteľov.

Nakoľko postup a správanie vyšetrovateľky  npor. Mgr. Oľgy Miniarikovej OR PZ v Žiari nad Hronom nie je zdravému rozumu pochopiteľné tak boli oslovení viacerí vyšetrovatelia /mimo okres ZnH/ a taktiež právnici ktorý sa oboznámili z uznesením a vyslovili svoj názor že “u nás by už dávno nepracovala “  alebo “ za právny názor vyšetrovateľky ju nemožno stíhať ale za neodôvodnenie  listinného dôkazu s jasným preukázaním úmyslu v uznesení áno”.

Takže poďme si postupne rozobrať čo sa vlastne stalo.

Dňa 15.3.2016 bolo podané elektronicky na GP SR trestné oznámenie ktoré bolo prešetrované OR PZ Žiar nad Hronom po číslom ČVS:ORP-240/2-VYS-ZH-2016. celé oznamie je tu

Jednalo sa tam o to že dňa 22.5.2015 vydal starosta obce Hodruša Hámre  rozhodnutie o predbežnom opatrení / Viac info tu / , taktiež  v danom  správnom konaní ktoré viedla obec vydala Okresná prokuratúra ZnH dve upozornenia prokurátora Pd 115/15/6613-4 zo dňa 26.08.2015  a  Pd 176/15/6613-5 zo dňa 19.11.2015

Dňa 10.12.2015 bol vydaný rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 24Sp/78/2015-40, rozhodnutie je tu strana 5 je najzaujímavejšia, kde Krajský súd rozhodnutie obce Hondruša – Hámre zn. S2014/00438 zo dňa 22.05.2015 zrušil podľa ust. a vec vrátil odporcovi – obci Hondruša – Hámre na ďalšie konanie.  Súd vo svojom rozhodnutí  dospel k záveru, že “v danom prípade obec Hodruša – Hámre prekročila rozsah svojej právomoci na úseku poskytovania ochrany podľa § 5 OZ, keď uložila X.Y povinnosť odstrániť veci, …………v lehote  30 dní od obdržania predmetného rozhodnutia z pozemku, ktorý je v jeho podielovom spoluvlastníctve a ďalších osôb.”

“V dôsledku vyššie uvedeného súd zastáva stanovisko že aplikácia ustanovenia §5 OZ v danom prípade neprichádza do úvahy a odporca vydaním rozhodnutia prekročil rozsah svojej právomoci keď v podstate zasiahol do právomoci súdu ktorý je oprávnený vydávať rozhodnutia na plnenia …”

Oznamovateľ vo výsluchu uviedol ……….Poukazujem aj na listinný dôkaz v spise S2014/00438 zo dňa 7.11.2014 Zápis z prešetrenia podnetu zaprataného dvora /zápis je Tu/ na podnet p. x.y  a hlavne na vyjadrenie mojej osoby v ktorom som oboznámil verejného činiteľa: „Verím že uvedené argumenty odrazia snahu poškodenia mojej osoby x.y.  taktiež Vám predkladám fotografie na ktorých je zobrazené zapratanie dvora x.y ovou  ,ktoré mi brania v plnohodnotnom užívaní predmetnej parcely. Týmto Vás chcem požiadať aby správny organ nevykonal hrubý zásah do mojich vlastníckych práv tak ,ako sa viacnásobne pokúša x.y..„ v ktorom som jasne uviedol že ho chce niekto poškodiť a žiadal  aby nebol vykonaný hrubý zásah do práv no napriek tomu verejný činiteľ v rozpore zo správnym poriadkom § 3 bod 5 nepreveril  informácie a vydal predbežné rozhodnutie prekračujúce jeho právomoci a poskytol neoprávnenú právnu ochranu navrhovateľke tým že vydal rozhodnutie spadajúce do kompetencii súdu.

Vyšetrovateľka sa v šetrení  sa nezaoberala spôsobenou škodou, len skonštatovala jednou vetou, že nedošlo k škode. Žiadnym spôsobom sa ani nesnažila zistiť akým spôsobom som bol ukrátený na svojich právach a aký rozsah škody, mi vznikol.

Pod­ľa § 206 od­sek 1 pr­vá ve­ta Tres­tné­ho po­riad­ku: ,,Ak je na pod­kla­de tres­tné­ho ozná­me­nia ale­bo zis­te­ných sku­toč­nos­ti po za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia dos­ta­toč­ne od­ôvod­ne­ný zá­ver, že trest­ný čin spá­cha­la ur­či­tá oso­ba, po­li­cajt bez meš­ka­nia vy­dá uz­ne­se­nie o vzne­se­ní ob­vi­ne­nia, kto­ré ih­neď ozná­mi ob­vi­ne­né­mu a do­ru­čí naj­nes­kôr do 48 ho­dín pro­ku­rá­to­ro­vi a ak je ob­vi­ne­ným sud­ca, súd­ny exekú­tor, no­tár, zna­lec, tl­moč­ník ale­bo prek­la­da­teľ aj mi­nis­tro­vi spra­vod­li­vos­ti, a ak je ob­vi­ne­ným ad­vo­kát, aj Slo­ven­skej ad­vo­kát­skej ko­mo­re; o tom­to úko­ne upo­ve­do­mí bez meš­ka­nia ozna­mo­va­te­ľa a poš­ko­de­né­ho.“

Vyšetrovateľka mala po oboznámení sa s listinným dôkazom ktorý jasne preukazoval úmysel vydať uznesenie o vznesení obvinenia no z neznámach príčin tak neurobila čim porušila hore spomenutý paragraf .

Dňa 2.6.2016 som bol TO fyzicky napadnutý podozrivou osobou verejným činiteľom v úradnej budove na verejnom mieste pred občanmi obce video je  TU.

Dňa 14.6.2016  vydala vyšetrovateľka uznesenie CVS ORP 240 /2VYS-ZH-2016  celé uznesenie je TU ktoré bolo dosť rozsiahlo rozpísané na 19 tich stranách  pričom tam rozpísala kopec nepodstatných skutkov na preukázanie spáchania k TC kedže už o samotnom skutku prekročenia právomoci rozhodol KS BB no stačilo sa zamerať na preukázanie subjektívnej stránky  TC čiže úmyslu.

V uznesení uviedla “ Na základe zadovážených podkladov a vyjadrení zainteresovaných osôb mám za to ,že osobám zainteresovaným  v danej veci sa nedá preukázať úmysel t.j. špeciálny subjekt- verejný činitelia nekonali v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadováži sebe alebo inému neoprávnený prospech ,pričom uvedený motív ako zložka subjektívnej stránky konania páchateľa ktorý iniciuje jeho konanie musí byt preukázaný.

……verejný činitelia obce Hodruša-Hámre nekonali v úmysle spôsobiť škodu oznamovateľovi ………..v danej veci nebolo zistené ,že verejný činiteľ obce Hodruša-Hámre zadovážil sebe alebo inému uvedeným konaním v danej veci nejaký prospech

ani úmyselne nespôsobil škodu a vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty TC a to jednak po stránke subjektívnej /úmysle páchateľa / a taktiež po stránke objektívnej ,nakoľko verejný činiteľ prekročil svoju právomoc , čo skonštatoval samotný KS BB ale nekonal uvedeným spôsobom  v úmysle spôsobiť inému škodu alebo inému neoprávnený prospech ………

nedá sa súhlasiť zo slovami vyšetrovatelky v uznesení “ verejný činitelia obce Hodruša-Hámre nekonali v úmysle spôsobiť škodu oznamovateľovi”  nakoľko verejný činitelia boli na konaní videli protokol z výpoveďou poškodeného v ktorom uviedol slova “ Verím že uvedené argumenty odrazia snahu poškodenia mojej osoby x.y.  taktiež Vám predkladám fotografie na ktorých je zobrazené zapratanie dvora x.y ovou  ,ktoré mi brania v plnohodnotnom užívaní predmetnej parcely. Týmto Vás chcem požiadať aby správny organ nevykonal hrubý zásah do mojich vlastníckych práv tak ,ako sa viacnasobne pokúša x.y..” čo vysetrovateľka neodvôvodnila vo svojom uznesení čim odignorovala listiné dôkazy v spise pri vyhodnocovani dôkazov pri šetrení subjektívnej  stránke TC.

Pozrime sa čo hovorí TP : vy­šet­ro­va­teľ PZ v zmys­le § 2 ods. 12 Tr. por. hod­no­tí dô­ka­zy zís­ka­né zá­kon­ným spô­so­bom pod­ľa svoj­ho vnú­tor­né­ho pres­ved­če­nia

Prečo vyšetrovateľka uverila nehodnovernej výpovedi svedkov pri vyhodnocovaný dôkazov kde sami o sebe vyhlásili ze nekonali v úmysle spôsobit škodu a neprihliadla na listiny dôkaz ktorý preukazoval jasný úmysel?

Kde bolo vnútorne presvedčenie vyšetrovateľky ktorá vyhodnocovala dôveryhodnosť dôkazov pri preukazovaní úmyslov verejných činiteľov keď odignorovala listiny dôkaz ?

Je zrejmé, že vyšetrovateľka pri vyhodnocovaní dôkazov neprihliadla na listinný dôkaz, ktorý preukazuje úmyselné konanie, ale prihliadala na výpovede podozrivých, kde sami o sebe vyhlásili, že ich úmyslom nebolo poškodiť žiadneho účastníka konania.

Nedá sa súhlasiť zo slovami vyšetrovateľky v uznesení  “v danej veci nebolo zistené ,že verejný činiteľ obce Hodruša-Hámre zadovážil sebe alebo inému uvedeným konaním v danej veci nejaký prospech”  nakoľko súd uviedol vo svojom uznesení “ súd nepovažuje za adekvátnu poskytnutú ochranu spoluvlastníčke pozemku C.G  tým, že navrhovateľovi bola uložená povinnosť odstrániť veci zložené na pozemku, ktorého sú spoluvlastníkmi. Svojou povahou sa nejedná o zrejmý zásah do pokojného stavu “  na základe čoho bolo rozhodnutie obce zrušené nakoľko vydala rozhodnutie ktorým ochránila práva oznamovateľky na úkor poškodeného pričom prekročila právomoc...… uvedený názor vyšetrovateľky je v rozpore s rozhodnutím právoplatného rozhodnutia súdu čo  preukazuje že vyšetrovatelia PZ nerešpektujú právne názory vyložené v právoplatných rozhodnutiach KS .

Z komentáru k TZ § 326 vyberám :

R 25/1975 : Trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa §326 ods.1,pism C trestného zákona sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému akýkoľvek neoprávnený prospech nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci.

Pritom sa to rozumie škodou nie len škoda materiálna ale aj škoda imateriálna, najmä poškodenie práv fyzickej alebo právnickej osoby. Rovnako tak sa neoprávnený prospech rozumie nielen prospech majetkový, ale aj akákoľvek iná výhoda, na ktorú nemá páchateľ alebo iná zvýhodnená osoba právo. Znak “v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech”, charakterizuje pohnútka páchateľa, takže k dokonaniu trestného činu postačí, ak páchateľ, vedení touto pohnútkou, nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci verejného činiteľa, a nie je potrebné, aby škoda skutočne vznikla alebo aby páchateľ skutočne zadovážil sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Ešte raz si v skratke zrekapitulujme  postupnosť skutkov:  

1. oznamovateľ oznámil verejnému činiteľovi starostovi obce  že mu chce niekto spôsobiť škodu a požiadal ho aby neurobil zásah do jeho práv  viac info Tu  ,

2. následne starosta obce vydá uznesenie …viac info tu …v rozpore so správnym poriadkom bez preverovania akýchkoľvek skutočností, čím poskytne jednému z učastníkov neoprávnenú právnu ochranu a druhému z účastníkov konania znemožní právo na spravodlivé konanie a vykoná nezákonný zásah do jeho práv  

3. súd vydá rozsudok kde zruší rozhodnutie na základe skutočností že obec /starosta/ prekročil svoju právomoc a vydal rozhodnutie ktoré spadá do kompetencie súdu

4. po tomto všetkom nezávislá vyšetrovateľka nechce vidieť  skutočnosť, že verejný činiteľ mal informáciu o tom, že bude spôsobená škoda jednému z účastníkov konania a bol požiadaný aby nevykonal hrubý zásah do jeho vlastníckych práv, ale aj tak vydá rozhodnutie, v ktorom poskytne výhodu neoprávnenej právnej ochrany nezhodnotím ktoré môže vydávať iba súd .

5. vyšetrovateľka zamietne TO na základe nepreukázania úmyslu i keď neodôvodnila všetky dôkazy v uznesení.

6. Poškodený podá sťažnosť voči uzneseniu vyšetrovateľky v takomto znení viac info tu Klik Sem.

O nezáujme o vyšetrení úmyslu nasvedčuje aj fakt že aké otázky boli kladené podozrivým osobám a prečo sa nevyjadrili k listinnému dôkazu ktorý preukazoval ich úmyselné konanie.

Tu prikladám ako by sa malo postupovať pri vnášaní obžaloby.

Relevantným kritériom pre hodnotenie dôkazov je tzv. vnútorné presvedčenie, pre tvorbu ktorého sa v zákone len všeobecne konštatuje, že sa má zakladať na starostlivom uvátžení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. Vnútorné presvedčenie však nepredstavuje svojvôľu a nezodpovednosť. Kreuje sa na základe logického úsudku, na zodpovednom a starostlivom zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo i v ich súhrne. (Viktoryová, J., 2001, s. 153)

Po­da­nie ob­ža­lo­by pro­ku­rá­to­rom upravuje us­ta­no­ve­nie § 234 ods.1 Tr. por. tak, že ak vý­sled­ky vy­šet­ro­va­nia ale­bo skrá­te­né­ho vy­šet­ro­va­nia dos­ta­toč­ne od­ôvod­ňu­jú pos­ta­ve­nie ob­vi­ne­né­ho pred súd, pro­ku­rá­tor po­dá ob­ža­lo­bu prís­luš­né­mu sú­du. To teda znamená, že aj vyšetrovateľ je po­vin­ný vzniesť obvinenie konkrétnej osobe v prí­pa­de, ak si dve sku­pi­ny dô­ka­zov od­po­ru­jú a roz­po­ry už ne­mož­no od­strá­niť, pre­to­že ďal­šie dô­ka­zy buď neexis­tu­jú, ale­bo sa dos­tup­ný­mi pros­tried­ka­mi už ne­da­jú za­ob­sta­rať.  

Tu sa dá iba poukázať na to akým anarchickým spôsobom postupuje polícia pri vyhodnocovaní trestných činov a ako dozerá na „nezávyslé“ vyšetrovanie Okresná prokuratúra.

Zarážajúca je aj skutočnosť že oznamovateľ bol počas tohoto vyšetrovania napadnutý starostom obce v úradnej budove pred občanmi obce na verejnom zasadnutí kde mu bola spôsobená PN 50 dní …..viac info Klik sem. 

Toto napadnutie ktoré malo priamy súvis z vyšetrovaním riaditeľ odboru kriminálnej polície  OR PZ ZnH pplk.JUDr. Ľuboš Beňo pridelil /doplnenie TO 2 viac info TU / na OO PZ Žarnovica ktoré malo uvedený skutok prešetriť.

Na základe toho zaslania sa vynárajúc otázky :

Prečo dal riaditeľ OKP OR PZ ZnH doplnenie TO na šetrenie na OO PZ Žarnovica keď  Trestný  poriadok § 200 bod 3 hovorí : (3)

Ak je potrebné vykonať vyšetrovnie aspoň o jednom z trestných činov, vykoná sa

vyšetrovanie o všetkých trestných činoch toho istého obvineného aj proti všetkým

obvineným, ktorých trestné činy súvisia. ?

Prečo riaditeľ OKP OR PZ ZnH posunul doplnenie TO /cele je tu / ktoré obsahovalo aj podozrenie z TC pokus o vraždy na Obvodné oddelenie ? Prečo tak urobil keď vedel ze OO PZ nie je v zmysle  § 200 TP oprávnene také TO prijať na vyšetrovanie a malo by v zmysle TP vyšetrované na OR  PZ alebo KR PZ?

do pozornosti komentár k § 200 Trestného poriadku :

Ods.1,ods 4 : Vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ o zločine (Úmyselný trestný čin, za

ktorý TC po osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej

sadzby prevyšujúcou 5 rokov)

Vyšetrovanie je oprávnený  vykonávať  aj prokurátor na podklade § 230 ods.2 pism c )

Ods,3: tento ods. Rieši súbeh trestných činov, o ktorej časti sa ma vykonávať vyšetrovanie

alebo časti sa ma vykonávať  skrátené vyšetrovanie vo vzťahu ako jednému obvinenému

alebo viacerým obvineným, ktorý trestné činy súvisia. V takomto prípade sa bude

vykonávať vždy vyšetrovanie.

Ods 4: Vyšetrovanie vykonáva policajt uvedený  vo § 10 ods. 8 pism a). 8)

Policajtom sa na účely tohto zákona rozumie  a) vyšetrovateľ Policajného zboru, b)

vyšetrovateľ finančnej správy, / pozn autora  nie poverený policajt /

Prečo OO PZ Žarnovica prijalo dané TO /aj podozrením na TC vraždy v štádiu pokusu / keď nariadenie ministrestva vnútra SR z 28.8.2015  čl. 14a hovorí Postup pri zmene vecnej príslušnosti. bod 1 ako ma byt naložené s danou vecou ?

Ostáva nám si iba položiť otázky čo bolo príčinou zlyhania polície v ZnH ? Vydieranie? Korupcia? Rodinkarstvo ? Neschopnosť?  Politický rozkaz ?

Čo robil dozorujúci prokurátor ? Prečo Riaditeľ OKP OR PZ ZnH rozdelil spis na šetrenie do Žarnovice i keď musel vedieť že porušuje TP ? Nebola tam snaha upratať to pod koberec?