Denník N

Prečo tretina mladých nechce Európsku úniu? Lebo im ešte nik neukázal, že byť v EÚ je dobrá vec

Zdroj – Pixabay
Zdroj – Pixabay

30 výhod členstva Slovenska v Európskej únii stručne a jasne.

Podľa nedávneho prieskumu až 30 % ľudí vo veku od 15 do 24 rokov považuje členstvo Slovenska v EÚ za celkovo zlú vec. Ďalších 70 % síce hovorí opak, ale takmer tretinu nespokojných netreba v žiadnom prípade ignorovať. Veď kde berieme istotu, že o 5 rokov nepôjde už o polovicu? O neistej budúcnosti Slovenska v EÚ niečo vypovedá aj fakt, že dve tretiny mladých ľudí sympatizujú s protieurópskymi a euroskeptickými stranami.

Najväčšiu popularitu má medzi mladými Kotlebova ĽSNS, ktorá organizuje petíciu za vystúpenie SR z EÚ. Nasleduje SaS, ktorá je známa euroskeptickou rétorikou svojho lídra, ktorý chodí EÚ kritizovať aj do nemeckých televízií. Medzi mladými je populárna aj strana Sme rodina, ktorej predseda považuje EÚ za chorý spolok a tiež by bol za vystúpenie. No a napokon, niektorí mladí volili aj súčasné vládne strany Smer a SNS, ktoré tiež nikdy nešetrili kritikou na adresu EÚ a vždy ju vnímali najmä ako bankomat na eurofondy.

Exit poll Agentúry Focus pre televíziu Markíza v deň parlamentných volieb 2016. Reprofoto – TV Markíza
Exit poll Agentúry Focus pre Televíziu Markíza v deň parlamentných volieb 2016. Reprofoto – TV Markíza

Zabudli sme, prečo sme do EÚ vstupovali?

Kombinácia averzie tretiny mladých voči EÚ a príklonu dvoch tretín mladých k euroskeptickým a protieurópskym stranám je pritom popretím hlavného dôvodu, prečo sme do Európskej únie vstupovali.

Náš vstup odsúhlasilo 92,5 % občanov SR, ktorí sa zúčastnili (52,2 %) na doteraz jedinom platnom referende na Slovensku. Písal sa rok 2003 a v referende nehlasoval nik z dnešných dvadsiatnikov. Za vstup hlasovali ich rodičia a starí rodičia.

Kto si zaspomína na vtedajšie televízne reportáže, možno sa mu vybavia babky zo severoslovenských dedín, ktoré sa vystrojili do krojov a išli hlasovať za vstup Slovenska do EÚ s vierou, že aspoň ich vnúčatá sa budú mať lepšie.

Pretože presne o to išlo – mať sa lepšie. Starí rodičia a rodičia dnešných dvadsiatnikov okúsili aspoň dva z troch režimov, na ktoré si mladí aktívne spomínať nemôžu: fašizmus, komunizmus a mečiarizmus. Vojna, hlad, znárodnenie, cenzúra, okupácia, nesloboda, odpočúvanie, divoká privatizácia, mafia, rabovačka storočia – toto všetko ich rodičia alebo starí rodičia zažili, no oni už nie.

Chceli by sme byť tam, kde je dnes Ukrajina?

Mladšia generácia sa tomu samozrejme nevyhla iba vďaka EÚ. Ale najmä vďaka nej. Stačí sa pozrieť na susednú Ukrajinu, ktorá do EÚ nikdy nevstúpila.

Na Ukrajine je vojna a celý štát je rozkradnutý. Nie tak ako u nás – že nás obrali o pár stovák miliónov eur a my o tom slobodne píšeme články – ale tak, že neostala kopijka na kopijke. Pre ilustráciu, len bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč s jeho klanom obrali Ukrajincov za 4 roky odhadom o 100 miliárd dolárov (asi 5 štátnych rozpočtov SR). Navyše, písať o tom sa ešte donedávna mohlo pre dotyčného skončiť aj násilnou smrťou.

Slovensko dnes našťastie nie je tam kde Ukrajina. Podpísala sa pod to naša západnejšia poloha, reformy prijaté v prvých rokoch nového milénia, ale predovšetkým naše členstvo v EÚ. Veď už len samotná jeho vidina bola takou veľkou motiváciou, že Slováci za 5 rokov (1998 – 2003) porazili mečiarizmus, pretrpeli reformy a priblížili našu krajinu európskym štandardom. Ukrajinci túto vidinu nemali, lebo im ju európski politici spočiatku neponúkali a ukrajinskí politici navyše krajinu sami dlho držali pri Rusku.

My sme ponuku na členstvo dostali, využili sme ju a do EÚ vstúpili. Stále sa nemáme tak dobre ako v Nemecku, ale máme sa veľmi dobre v porovnaní nielen s Ukrajinou, ale aj Bieloruskom či Srbskom, teda krajinami, ktoré mali so Slovenskom pred rokom 1989 porovnateľné politické zriadenie, štruktúru hospodárstva a životnú úroveň, ale do EÚ nikdy nevstúpili.

Toto si treba uvedomiť a poďakovať všetkým tým, ktorí v roku 2003 hlasovali za vstup Slovenska do EÚ. Mnohé z tých babiek už medzi nami nie sú, ale ak by dnes mohli vidieť, že ich vnúčatá sa naozaj majú lepšie ako ony, boli by hrdé na to, že pomohli dostať Slovensko do Európskej únie.

Nezabúdajme ukazovať, že byť v EÚ je dobrá vec

Hrdosť na naše členstvo v EÚ teraz treba vybudovať aj u dnešných dvadsiatnikov, aby sa nestalo, že o pár rokov zahlasujú za odchod z európskeho spoločenstva.

Väčšina slovenských politikov však na to rezignovala. V minulých voľbách zvolení politici sa len prizerajú prebiehajúcej petícii za vystúpenie SR z EÚ a zahodili ešte aj unikátnu príležitosť slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Vôbec ju totiž nevyužili na intenzívnu komunikáciu pozitív EÚ a radšej sa sústredili na svoje kauzy a spory.

Ešte dobre, že ich úlohu suplujú niektoré mimoparlamentné sily. Pretože v čase, keď jeden členský štát opúšťa EÚ a tretina mladých Slovákov považuje EÚ za zlú vec, musíme o výhodnosti nášho členstva hovoriť viac než kedykoľvek predtým.

V skratke nám Európska únia priniesla toto:

  1. mier v strednej Európe po rozpade bipolárneho sveta
  2. nárast životnej úrovne z 57 % na 77 % priemeru EÚ-28
  3. zvýšenie priemernej mzdy z 477 eur na 912 eur
  4. 40-tisíc slovenských vysokoškolákov na Erasme
  5. cestovanie bez pasových a hraničných kontrol
  6. dlhodobo stabilné ceny v obchodoch
  7. zhruba 10 miliárd eur čistých príjmov (už očistených o odvody do EÚ)
  8. 130 kilometrov nových diaľnic
  9. 80 kilometrov zmodernizovaných železníc
  10. 93 nových električiek
  11. 120 nových trolejbusov
  12. električkovú trať do Petržalky cez Starý most
  13. 1 200 zregenerovaných námestí a verejných priestranstiev
  14. 1 050 zmodernizovaných škôl
  15. 55 miliónov eur pre mesto Košice ako Európske hlavné mesto kultúry 2013
  16. strojnásobenie exportu od roku 2004
  17. nárast turistov z okolitých krajín (rekordné 2 milióny v roku 2016)
  18. bezvízový styk s USA či Kanadou
  19. štúdium a prácu v EÚ bez komplikácií
  20. ochranu pred diskrimináciou v EÚ
  21. bezplatné alebo cenovo zvýhodnené zdravotné ošetrenie v EÚ
  22. jednoduchšie cestovanie po EÚ so psom alebo mačkou
  23. univerzálne nabíjačky použiteľné pre rôzny typy telefónov
  24. celoeurópske tiesňové číslo 112
  25. lacnejšie letenky
  26. lacnejšie dovolenky
  27. väčší výber tovarov v obchodoch
  28. možnosť vrátiť nepoužitý tovar do 14 dní od zakúpenia
  29. 2-ročnú záruku na všetok zakúpený tovar
  30. zrušenie roamingových poplatkov od leta 2017

Nie je to celý zoznam, ale už aj tých 30 výhod je celkom dosť, že?

Byť v EÚ je dobrá vec.

Diskutovať je možné aj na Facebooku.

Teraz najčítanejšie