Denník N

Štvrťstoročie korupcie a totality

Na rozdeľovanie novej demokratickej Československej republiky v roku 1992 pamätá málokto. Na jalové sľuby Čechov, že si nenechajú našu historicky spoločnú vlajku, ani sľub Slovákov, že zachováme colnú úniu a občania prepojení rodinnými väzbami z oboch republík nepocítia žiadny zásah do svojho súkromia. To isté malo platiť aj v obchodnej oblasti. Mali sme sľubne napredovať v rozvíjajúcej sa obchodnej a priemyselnej kooperácii. Politici nás oklamali už na začiatku existencie samostatných republík.

Na mnohé udalosti si nepamätám ako priamy aktér. K listinám z manželovho podnikania a z  verejnej činnosti,  ktoré ukázali obludnosť korupcie, ktorou vláda začala hneď s likvidáciou slobodného prostredia som sa dostala oveľa neskôr.

V marci 1993  zablokovali dovtedy len z histórie známe hranice medzi Českom a Slovenskom. Nainštalovali závory, začali stavať colné budovy a skončila colná únia . Clo sa platilo de facto na hraniciach a nikto si nepomohol. Firmy,  ktoré predtým mali svoje logistické centrá v bývalej ČSR museli zrazu riešiť ako fakturovať sami sebe a platiť clo a daň z vlastných výkonov a priamo  na hraniciach. Zvrátené .  Niet divu, že pád vlády v marci 1994 a nástup úradníckej  vlády bolo krajným riešením. Pravica nezvládla svoju úlohu a Mečiarovu HZDS, ktorá bola personálne a finančne nachystaná na najväčšiu korisť v histórii republiky nebolo možné premôcť. V stávke bola  veľká – či kupónová privatizácia. Novodobá slovenská kapitálová vrstva a oligarchovia začali vznikať práve vtedy. Z nomenklatúrnych funkcií po jesenných voľbách v roku 1994 vyprofilovali super podnikateľov, ktorým prechádzalo všetko, na ktorých sa zákony nevzťahovali.

Mečiar v novembri 1994 sľúbil v Zlatej Idke valec, ktorý premôže každého v duchu hesla : Víťaz berie všetko! V nočných hlasovaniach v parlamente presadil rad zákonov, ktoré umožnili, aby cez Fond národného majetku a jeho prezídium nanominoval  do všetkých významných inštitúcii nových vazalov HZDS.  Zmenili stanovy spoločností, zástupcovia – FNM na valných zhromaždeniach navrhli personálne zmeny v dozorných radách a predstavenstiev, prípadne stanov spoločností a HZDS sa začalo správať v ovládaných bankách, poisťovniach, štátnych akciovkách ako najšialenejší  tunelár. Spustili privatizáciu za 5 – 10 % z účtovnej hodnoty podnikov, kde štát mal prostredníctvom FNM významný vplyv a to rovnako platilo pre minoritné aj väčšinové podiely aj v zamestnaneckých akciovkách. Nový vlastníci sa elegantne „vysporiadali“ s najrozmanitejšími problémami: s malými akcionármi, so zadlženosťou, s povinnými investíciami, s úverovaním. Po vytunelovaní  a  cez fiktívne konkurzy tieto firmy získali späť bez dlhov. Podnikatelia mali iba dve možnosti. Pridať sa k hyenám alebo sa pokúsiť vymaniť z oblasti ich záujmu.

Deväťdesiate roky boli obdobím, keď banky politicky preferovaným záujemcom poskytovali úvery  bez ručiteľských nástrojov, často v hotovosti alebo firmám, ktoré boli deň pred tým založené. Banky a štátne firmy s vysokou kapitálovou autoritou nasávali kinder manažmenty z Košíc a bohorovných HZDS pozitívnych kandidátov ako špongia. HZDS pri svinstvách  významne asistovali aj mrchožrúti  zo SNS a  Strany robotníkov. Bežní podnikatelia s dlhoročnou praxou a  poctivými obratmi nekonkurencieschopnými proti neschopným privatizérom, preberajúcim fabriky. Mzdy a sociálne prostredie zaznamenali brutálny prepad. Z Kozlíkovej reformy DPH aj po rokoch mrazí.  Keď nesystémovému rozhodnutiu  platiť DPH z každej faktúry, ale odpočítať iba z reálne uhradených a súbežné zavedenie dovoznej prirážky  znamenalo, že firmy odkázané na dovoz museli vopred zaplatiť nielen za suroviny, ale aj vymerané dane, DPH a dovoznú prirážku, čo predstavovalo prakticky 90% vstupných nákladov a firmy postupne končili v likvidácii alebo v konkurze.

Po očistení majetkov a vytunelovaní všetkého, čo bolo možné  privatizérmi bol zabehnutý systém právneho spôsobu likvidácie firiem v spolupráci s konkurznými sudcami za podpory pasívne prizerajúcej sa polície a prokuratúry, ktorým korupcia nič nehovorila prepracovaný takmer do dokonalosti.  Mečiarovci našli nový zdroj príjmu a nové obete na uspokojenie vlastnej pažravosti.  Prosperujúce firmy s dobrým ratingom a majetkovým portfóliom, či s obchodným know-how. Za 10 tisíc korún stačilo podať návrh na konkurz cez vymyslenú alebo neplatnú pohľadávku, súd odstavil od majetku majiteľa a nastúpil správca, ktorý firmu aj zamestnancov zlikvidoval za pár mesiacov a aj keď sa našli výnimky, ktorý tento valec porazili, máloktorá obeť sa dokázala po niekoľkomesačnom marazme spamätať.

Mečiarov valec zo Zlatej Idky nabral za niekoľko rokov fašistické rozmery. Vytvárali sa akčné päťky v okresoch, kde verní funkcionári HZDS pozostávajúci z funkcionárov štátnej správy, samosprávy, polície, daňového a  úradu práce systematicky likvidovali zneužívaním inštitucionálnych nástrojov každého slobodne mysliaceho, nezávislého podnikateľa, novinára o nelojálnych učiteľoch a zamestnancoch voči HZDS ani nehovorím.

Prečo práve teraz si na to spomínam?

Mečiarove amnestie poskytli na 20 rokov beztrestnosť páchateľom únosu Michala Kováča ml. a ich organizátorom. Nedostali však amnestiu sudcovia, policajti, prokurátori, privatizéri , funkcionári, ktorí napomáhali ožobračovať, tunelovať a rozkrádať majetok pod taktovkou  HZDS ako aktívni prívrženci, pretože ju nepotrebovali. Vzájomne si pomoc a podporu poskytovali sami a zároveň sa stávali nedotknuteľnými.

Divíme sa,  VŠZP je rozkradnutá aj vďaka tete Anke ?

Pozastavujeme sa na tom, že Baštrnákov prípad sa bude naťahovať 7-9 rokov – a to najprv súd bude musieť v prípade žaloby preskúmať rozhodnutie o daňovej oprave a musia prebehnúť desiatky procesných  krokov? Čudujeme sa, že všade sa šafári a žiadny politik nemá sebareflexiu ani pri najvážnejších preukázaných  obvineniach? Že pribúdajú bezdomovci ako na páse za zmanipulované pohľadávky a premrštené exekučné náklady? Že systém vzdelávania a zdravotníctva sústavne zneužíva ako rukojemníkov pacientov a študentov?

V poslednej dobe ma udivujú výsledky a postoje polície. AJ pragmatický  prejav pána Gašpara ktorý odborne vyrástol a myslím,  že aj ľudsky dozrel do prirodzenej autority. Nech je to však akokoľvek,  sú tu vytvorené vážne inštitucionálne zložky polície, ktoré ak by neboli  poznačené politickými zásahmi, tak by boli schopné podať relevantné výkony nielen v boji proti organizovanej kriminalite ale aj proti  korupcii, ktorú cez personálne väzby, tunelovanie a sofistikovanú úplatnú politiku zakódoval do nášho života.

Oznámil to vopred v Zlatej Idke keď povedal: „Prevalcujeme to všetko, nech sa deje vôľa Božia, že sa budú všetci diviť!“  Divíme sa dodnes.

Páni poslanci do toho!

Zrušte Mečiarove amnestie a ak je potrebné zmeňte v Ústave všetko,  aby nikto z Ústavných sudcov to nemohol bojkotovať. Zrušte sudcov a zástupcov justície,  ktorí  čo len náznakom uznávajú alebo podporujú Mečiarovu štvrťstoročnú chobotnicu prisatú na našich občanov.

Zrušte Mečiara.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie