BLOG
Dominika Valent Raffajová
Dominika Valent Raffajová
7 772

Potrat – voľba politikov alebo matiek?

Trochu iný pohľad na Planed Parenthood, pro-life a interrupcie v číslach – na svete a Slovensku.

pinterest.com

Už dlho sledujem ako politici rozhodujú o živote bežných ľudí, avšak často sa stáva, že mi to príde pritiahnuté za vlasy. Na svete je pár veľmi kompetentných politikov, jeden z nich, ktorý úraduje len pár mesiacov spravil, ako jednu z prvých vecí v úrade prezidenta to, že odstrihol Planned Parenthood ( Plánované Rodičovstvo) od finančných zdrojov USA. K tomuto rozhodnutiu dospel, pretože táto spoločnosť pomáha pri poskytovaní legálnych (medicínsky správne prevedených) interrupcií v USA ale aj celosvetovo, napríklad vo vývojových krajinách. Európska Únia sa momentálne snaží navýšiť financovanie takýchto neziskových spoločností aby sa zalepila bublina, ktorá bola spôsobená stratou 600 miliónov dolárov.  Avšak, keď sa v Európskom parlamente diskutovalo na túto tému, Branislav Škripek (OĽANO) hovoril o tom, prečo chce EÚ zasiahnuť a financovať praktiky škodiace ženám a babätkám (a mnoho iných myšlienok spomenutých nižšie). Keď som toto video uvidela, bola som šokovaná z toho ako naša politika funguje. Popri čítaní komentárov na internete som (zase raz) zistila, že ľudia nevedia o čo sa jedná a všetko je prezentované len z tej strany, z akej to (obvykle mužom) politikom vyhovuje. Dúfam, že popri čítaní tohto článku získate viac informácií o tejto problematike a nadhľad. Ako prvé by som ale chcela aby ste sa zamysleli nad tým, ako nám mužskí politici budú rozprávať o práve na život nenarodeného dieťaťa,napriek tomu, že ich sa to priamo netýka. Oni nikdy nebudú tehotní, oni sa vždy môžu otočiť na päte a odísť od svojej tehotnej partnerky. Ak má byť nelegálne aby ženy išli na interrupciu, malo by byť nelegálne aj to aby chlapi opúšťali svoje tehotné partnerky.

Financovanie Planned Parenthood a podobných organizácií

Planned Parenthood je organizácia, ktorá funguje na celosvetovej úrovni. Ich hlavným poslaním nie je byť potratovým priemyslom (ako tvrdí pán Škripek a mnoho iných) ale zlepšovať úroveň sexuálnej osvety na celosvetovej úrovni. Informujú a učia ľudí o tom, ako sa správne chrániť pred pohlavnými chorobami aj neželaným tehotenstvom. V prípade tehotných žien/dievčat pomáhajú pri tom, ako sa postaviť k tehotenstvu, vysvetlia čo to obnáša a poukážu na možnosti,ktoré majú tieto dievčatá, jednou z ktorých je aj legálne prevedená interrupcia. Zrušenie financovania z USA znamená, že táto spoločnosť nebude schopná pomáhať ako doteraz a spolu s nevzdelanosťou ľudí sa zvýši počet neplánovaných tehotenstiev. Na svete je veľa podobných spoločností, ktoré pomáhajú a robia antikoncepciu v rôznych podobách dostupnejšiu pre ľudí. Existujú rôzne schémy ako napríklad c:card schéma pre mladých v UK. Na základe registrácie máte na mnohých miestach prístup k bezplatnej ochrane. Pre všetkých obyvateľov Británie je však väčšina antikoncepie bezplatná vrámci bežného zdravotníctva a tak majú ľudia k nej lepší prístup. Politici sa nám ale snažia nahovoriť, že financovanie takýchto spoločností nie je správne, pretože financie idú aj do interrupcií a budú sa snaziť presvedčiť ženy, že nemajú mať právo na rozhodovanie sa o svojom vlastnom tele. Prečo na základe náboženských (a iných) presvedčení musíme rozkazovať každému naokolo?

Potraty v číslach

Pre účely tohto článku budem používať termín potrat rovnocenne ako interrupciu, aj napriek tomu, že potrat sám o sebe môže byť aj spontánny ( nie cielene vyvolaný matkou/doktorom). Interrupcia  je umelé prerušenie tehotenstva. Obvykle sa robí na požiadanie matky u gynekológa do 12. týždňa tehotenstva (tt). Zo zdravotnej indikácie ( napríklad pri zlých výsledkoch z amniocentézy, ktorá by sa nemala robiť pred 16. -18. tt) sa môže interrupcia robiť do 22. tt. Počet potratov na Slovensku klesá, v roku 2015 ich bolo 7004. 43,54% slovenských potratov je u 30-39 ročných žien.  Vyše 48% interrupcií na Slovensku bolo u žien, ktoré už majú viac ako 2 deti. Preto nemôžme tvrdiť, že na Slovensku sú potraty podstupované najmä u mladých bezdetných žien a dievčat. Každých 11 minút na svete zomrie žena na dôsledky ilegálne prevedeného potratu, ktorý je prevedený nie vzdelanou osobou alebo nie správnym spôsobom (ďalšie zdroje z vedeckých študií 1, 2, 3). Ženy sú nútené takto riskovať svoje životy z dôvodov ako napríklad, že v ich krajine je potrat zakázaný alebo nemajú možnosti dostať sa k tej správnej lekárskej starostlivosti z dôvodu problematického zázemia. Keď budú potraty všade nelegálne neznížime dramaticky celkový počet potratov, len budeme zabíjať matky a nenarodené deti v jednom.

Právo na život ale čo po pôrode?

Pro-life hnutie rozpráva o tom, že potrat je vražda, že matky/rodičia majú na rukách krv ich nenarodených detí. Keď sa s týmto stretávam, hovorím si, kde je vaša podpora po pôrode keď sa niekto rozhodne pro-life? Keď si matka to dieťa nechá, porodí ho a nasledovne nevie čo bude robiť so svojím životom. Svojím aj svojho dieťaťa. Stretla som sa so Slovenským projektom Zachránme životy. Som rada, že existuje na Slovensku schéma na pomoc matkám/rodinám v zlej situácií a pomáhajú tak vrámci pro-life problematiky aj po pôrode, avšak osobnú skúsenost s nimi nemám, takže netuším či táto podpora naozaj funguje a do akej miery. Verím, že áno.

Avšak mám osobnú skúsenosť s tým ako to funguje pri postihnutých deťoch. Ja sama mám totižto postihnutého brata Fifa, ktorý ma Downov Syndróm. Fifko nám dáva neskutočne veľa lásky, no aj napriek tomu som (zatiaľ v teoretickej rovine) rozhodnutá ísť na potrat ak by som ja sama bola v očakávaní s bábom s chromozómovou abnormalitou, teda ak toho naozaj budem schopná. Problém je v tom, že potraty sú robené aj z dôvodov čakania postihnutého dieťaťa. Ľudia, ktorí nemajú v blízkej rodine osobu s tažkým zdravotným postihnutím si nevedia predstaviť aké to je a preto budú schopní nesebecky povedať, ale ja by som si nechal/a aj postihnuté bábo. Áno, ale nie každý z nás je schopný sa postarať o postihnuté ( alebo aj zdravé) dieťa so svojím mentálnym a materiálnym zázemím. Na Slovensku je veľa rodín, ktoré žijú od výplaty k výplate a nemajú financie nazvyš. Potrebujú pracovať, niekedy aj viaceré práce naraz aby uživili rodinu. Pre tieto rodiny by bolo aj zdravé dieťa finančnou príťažou, nie to ešte postihnuté dieťa.

  • Na ktoré nedostanete žiadne dávky pokiaľ zarábate viac ako minimálnu mzdu.
  • Ku ktorému budete mať problém zohnať asistenta, lebo ich je málo na Slovensku, a aj tých pár, ktorých pridelia na školu budú chcieť rozdeliť k dyslektikom a dysgrafikom v normálnych triedach.
  • Ktorému nespravia družinu do pol 5 ako ostatným triedam a vy ako normálne pracujúci človek budete potrebovať opatrovateľku aby ste si s tým dali rady, avšak aj s tou bude problém, lebo postihnuté deti sú náročnejšie na starostlivosť.
  • Ak v prvom rade budete mať to dieťa do akej školy/škôlky usmiestniť prípadne neskôr na strednú, do stacionára, do chránenej dielne/bývania.
  • Na ktoré budú ľudia často zazerať, ukazovať, a pošuškávať v kostole, že ste si tento “trest” zaslúžili.
  • A aby som nezabudla, keď vaše dieťa bude mať neskutočný zmysel pre náboženstvo a kresťanstvo ale dekan vám ho odmietne odpríjmovať lebo je postihnuté, viete kde sú kresťanské zásady.

A nie prosím, neberte to ako otvorený útok proti postihnutým ľudom, ja len hovorím svoje skúsenosti a poukazujem na ťažký chodníček, ktorý moja mamina musela šlapať sama s dvoma deťmi na krku. Nie každý je taká silná osobnosť ako moja mamina a preto pre nich pro-life nemusí byť tá správna odpoveď – nechajme im slobodu voľby, prosím.

Pro-life 2 alebo veď ho dajte na adopciu

Ľudia hovoria, že lepšie ako ísť na potrat je dať dieťa na adopciu. Detské domovy na Slovensku boli v roku 2013 naplnené na 97%. Oficiálne štatistiky ukazujú, že priemerná dĺžka pobytu dieťaťa v detskom domove je niečo vyše 4 rokov. Počet adopcií avšak klesá aj napriek zvyšujúcemu sa počtu žiadateľov o adopciu. Keď sa ľudia orientujú pro-life avšak po pôrode si uvedomia, že nie sú schopní sa o dieťa postarať, detičky dopadnú podobne ako Slniečko s DS, ktoré je na adopciu, pretože ho jeho rodičia opustili. Dlhodobo je nám prezentované, že pre správny vývoj dieťaťa je potrebná dostatočná rodičovská starostlivosť počas celého detstva (ďalší článok  a vedecká štúdia ) . Ak majú deti tráviť svoje prvé 4 roky života v detskom domove môže to na nich zanechať následky do konca života, taktiež ako aj pobyt v rodine kde nie je všetko v úplnom poriadku (domáce násilie).

Pro-life 3 alebo a čo znásilnenia?

Vrámci jednej debaty s českými mladými mužmi som sa osobne stretla s názorom, že keď bude žena znásilnená mala by si to dieťa predsa nechať. (?!) Predstavte si, že vás niekto znásilní a vy náhodou otehotniete (to, že žena nedosiahne vrchol nemá nič spoločné s tým, že má 30% šancu otehotnieť ak je náhodou v plodných dňoch). Kvôli nariadeniu politikov by ste si to dieťa museli nechať. Aj napriek tomu, že je takmer 50% totožné s vaším utočníkom, ktorý vám tak neskutočne ublížil. Môže sa stať, že na momenty počas toho aktu chcete zabudnúť, ale tie oči vás budú prenasledovať do konca života, pretože by ich zdedilo aj vaše dieťa? Povahové vlastnosti majú čiastočne aj dedičný základ a môžme sa snažiť ich ovplyvniť výchovou a prostredím, ale nikdy ich nemôžeme vylúčiť. Možno si teraz hovoríte, ale veď znásilnenie nie je bežná, ani častá vec. Toto avšak nie je pravda. Na Slovensku je niekto znasilnený každých 14 hodín, na svete dokonca každé 2 minúty. Problematika znásilnení sa netýka len neskorých večerných prechádzok, ale deje sa často aj v dobre známom rodinnom prostredí. Aj na toto treba myslieť pri zamýšlaní sa nad pro-life oproti pro-choice prístupu pre všetkých.

Pro-life 4 alebo “potrat z lekárskeho hľadiska nemá žiadne pozitívne účinky”

Toto sú slová p. poslanca Škripeka (1m16s). Ektopické, alebo mimomaternicové tehotenstvo, je priamym ohrozením života matky, kedže sa plod vyvíja mimo maternice a môže spôsobiť krvácanie v brušnej dutine. Vyše 5% potratov na Slovensku je kvôli mimomaternicovému tehotenstvu. Nemôžme povedať, že potrat z lekárskeho hľadiska nemá žiadne pozitívne účinky, kedže je to jediný spôsob riešenia ektopického tehotenstva, takže to bude súčasťou zdravotnej starostlivosti aj napriek tomu,že sa nemusí páčiť poslancom.

Pro-life 5 alebo kam sa všetci zmestíme a čo budeme jesť?

Momentálne je na planéte Zem takmer 7,5 miliardy ľudí. Pred 100 rokmi tu bolo 1,6 miliardy ľudí, trochu veľký skok, nemyslíte? Tento skok by nebol, až taký problematický kebyže sa staráme o svoju planétu lepšie, je totižto naša jediná. Míňame zdroje, znečisťujeme prostredie, rúbeme pralesy, vyhadzujeme tony odpadu. Na túto tému existuje veľa článkov tak sa do nej nechcem veľmi obúvať, avšak by sme sa mali zamyslieť nad tým, že keď niekto nechce dieťa, nemá k deťom vzťah, nemá potrebu mať “mini me” avšak bude donútený kvôli politikom si dieťa nechať a starať sa oň, a budeme mať o ďaľší hladný krk navyše. Spoločnosti ako Planned Parenthood sa starajú o sexuálnu vzdelanosť a zlepšujú prístupnosť antikoncepcie a rôznych foriem ochrany pred tehotenstvom. To znamená, že keď nebudú schopní plniť svoje poslanie ako doteraz populácia sa bude zvyšovať ešte rýchlejšie, obzvlášť vo vývojových krajinách.

Pro-life 6 alebo sloboda jedinca na život

Pro-life zástanci rozprávajú o tom, ako existuje sloboda a právo jedinca na život. Myslia tým slobody nenarodeného dieťaťa na život, kedže ono nemôže za seba rozprávať. Avšak tú istú slobodu má aj jeho matka (a otec). Na život, ktorý má mať z väčšej časti ona sama vo svojich rukách a obzvlášť svoje telo. Áno, ja viem, dieťa nie je geneticky identické s matkou, avšak vyvíja sa v tele matky a je s ňou prepojené pupočnou šnúrou takže je to jej telo. A žena má právo na rozhodovanie o ňom. Tak ako sa rozhoduje o tom, že nebude piť a fajčiť v tehotenstve aby si a tomu dieťaťu neublížila, rozhoduje o jeho živote od momentu kedy bolo splodené.

Pro(good)life alebo rešpektujme názor iných na ich život

Mali by sme dokázať rešpektovať názor iných. Keď niektorí dokážu rešpektovať názor politika, ktorý je orientovaný anti-žensky a aj v 21. storočí si myslí, že je to v poriadku sa tak správať, tak by sme mali dokázať rešpektovať názor iných na ich život. Máme mať právo voľby. Dokonca aj pápež František je schopný rešpektovať iné náboženstvá a názory, prečo by sme nemohli aj my?

 

Myslím si, že nie je správne aby hŕstka ľudí rozhodovala o voľbe životov miliónov. Nikto nevie čo všetko si ten druhý prežil, netušíme čo daného jedinca vedie k jeho rozhodnutiu, čo sa dialo v jeho minulosti. Či sa tá žena nechystá ísť na potrat, pretože uverila partnerovi, ktorý jej povedal “veď si dám pozor” alebo ju vysmial, že ochrana je len pre bábovky a on by potom nič necítil. Nemôžme všetkých hádzať do jedného vreca aj keď sa ocitnú pred rovnakým rozhodnutím. Mali by sme dať ľudom, ženám, voľbu, ktorú si popri tom čo všetko robia, zaslúžia.

 

Pokračovanie článku po osobnom stretnutí s pánom Škripekom môžete nájsť TU.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Som postgraduálna študentka molekulárnej genetiky a diagnostiky na University of Nottingham, pochádzajúca z Banskej Bystrice. Pôvodne som chcela študovať medicínu, kedže pochádzam z doktorskej rodiny avšak s genetikou to bola láska na prvý pohľad (tak na druhý kedže som najprv veľmi nerozumela tomu, o čom je tá trizómia 21 čo má môj bráško Fifko). Vždy som chcela pomáhať ľudom a byť čo najbližšie s klinikou. Blog som začala písať po tom, čo som (zase raz) narazila na nevedomosť ľudí v dôležitých životných témach. Dôležitá myšlienka, podľa ktorej sa riadim: "If not me, who? If not now, when?" - Ak nie ja, kto? Ak nie teraz, kedy?

Blogy

|