Ďakujem vám za vaše otázky a želám vám pekný zvyšok života

Silvester Lavrík u Michala Havrana správne povedal, že je potrebné bez strachu rozprávať o slovenskej minulosti. Týmto spôsobom sa môžeme s minulosťou vyrovnať, hoci je v nej mnoho Zla.

Kým sme sa dobre zabavili na Plavčanovom úteku pred Michalom Kovačičom, je smutné vidieť, koľko liberálov používa podobné prostriedky ako hociktorý politik, aby sa vyhli diskusii a odpovediam na niektoré otázky.

Zásada prvá – čo sa nenapísalo, to sa nestalo. V SME aj v Nku bežný pracovný postup.

Použime ako príklad udalosti v Palestíne vo februári a tento mesiac. Počas jedného týždňa izraelskí vojaci na okupovaných územiach zabili troch palestínskych tínedžerov. Basel Ghattas, jeden z mála palestínskych poslancov Knessetu, bol odsúdený na dva roky väzenia za to, že Palestínčanom do väzenia priniesol mobilné telefóny. Ghattas za pašovanie mobilov dostal vyšší trest ako izraelský vojak Azaria, ktorý v Hebrone popravil Palestínčana. Začiatkom marca bol v Ramalláhu zabitý palestínsky aktivista, kritik Izraela aj Palestínskej samosprávy, Basel al-Araj, tento týždeň v Gaze pravdepodobne izraelskí agenti zastrelili prepusteného väzňa a príslušníka Hamasu .

Izraelčania uväznili ďalšieho poslanca palestínskeho parlamentu, čím sa ich počet v izraelských väzniciach zvýšil na 12. 12 Palestínčanov bolo v marci vzatých do administratívnej väzby, 18-krát bola väzba predĺžená. Administratívna väzba nie je časovo obmedzená, ľudia sú väznení bez udania dôvodu. V administratívnom zadržaní je momentálne takmer 600 Palestínčanov.

V Hebrone izraelskí vojaci z domu vytiahli 8-ročného bosého chlapca, aby od neho zistili, ktoré deti hádzali kamene. Pokračovali aj demolácie palestínskych domov – Izrael Palestínčanov v okupovanom východnom Jeruzaleme núti, aby si domy zbúrali vlastnými rukami. No majú aj novú metódu – celý dom jednoducho zalejú betónom.

A na záver niečo šokantné – prieskum austrálskej vlády zistil, že organizácia World Vision v Gaze nefinancovala hnutie Hamas, resp. že o využívaní peňazí z charity na podporu Hamasu (ako tvrdí Izrael) neexistujú nijaké dôkazy.

Vo februári a marci sa v oblasti udialo veľa ďalších vecí, no z týchto – ak ma pamäť neklame – Nko nespomenulo nič. A ak áno, možno formou agentúrnej správy, ktorá príde a odíde v priebehu pár minút.

Zásada druhá – útok ad hominem

V marci tiež jedna z inštitúcii OSN vydala správu, ktorá Izrael obviňuje zo zločinu apartheidu voči Palestínčanom. Okamžite po zverejnení správy generálny tajomník OSN nariadil jej stiahnutie. Nko informovalo takto – aby sme vedeli, čo si o správe myslieť, povedali nám novinári, kto ju písal:

Od kritikov správy – môžete si ju prečítať tu – som sama dostala takéto reakcie:

 

Pýtala som sa na konkrétne príklady antisemitskej propagandy v texte, ale moje otázky ostali bez odpovede. V prípade Palestíny sa diskusia na Slovensku končí ešte skôr, ako sa začne. Napríklad:

Podľa mňa sa Izrael nedá porovnať s apartheidom v Južnej Afrike.

Chcete vedieť, prečo to tak je? Smola, odôvodnenie už nepríde, diskusia sa skončila. Viac-menej pasívne som sledovala výmenu názorov (hoci veľmi stručnú) viacerých známych s jedným slovenským humanistom, ktorý veľmi aktívne vystupuje proti rasizmu, xenofóbii, protimuslimským postojom a podobne.

Síce ešte nemá občianstvo, ale ak vyhrá voľby SaS alebo Kotleba, asi sa pôjde pred fašizmom ukryť zo Slovenska do Izraela. 

Prečo sa uchýliť práve do krajiny, ktorá veľmi brutálne postupuje proti Palestínčanom, resp. Arabom, vrátane vlastných obyvateľov?

S Izraelom máme štandardné vzťahy, asi ako s Mjanmarskom. Každý má iné priority, veď koľko Slovákov sa nestará o veľmi zlú situáciu rómskych komunít a rasizmus voči nim. Netanjahuova vláda sa mi nepáči, ale rozumiem izraelskej tvrdej politike voči Palestínčanom. Predstavte si, čo by sme robili, keby rómske rakety dopadali na Žilinu a Bratislavu…

Želám vám pekný deň a pekný zvyšok života… 

Vybavené. Na Plavčana. Škoda.

Nuž, čo čakať, keď aj hisorik, milovník arabských krajín a historik Tomáš Kubuš vo svojom blogu píše, že po roku 1948 arabská väčšina odišla z mesta Jaffa.

Veľkú výpovednú hodnotu majú články na tému Palestíny v Nku. Spolu sú 3, všetky negatívne – 2 teroristi, 1 daňový podvodník.

Článok o Barghútím nie je náhodný, Izraelčania správu pustili do obehu zhruba pred 10 dňami. Škoda, že Nko v titulku predstavuje neodvedenie daní ako fakt. Samotný text je trošku lepší, ako býva v kombinácii Denník N a Palestínčania zvykom. I tak sa usiluje Palestínčana vykresliť v negatívnom svetle, resp. ako nebezpečného extrémistu.

O cieľoch hnutia BDS informuje relatívne neutrálne, to je výnimočné.

Barghútí je proti dvom štátom pre dva národy, hovorí, že po návrate utečencov Izrael v podobe, ako ho dnes poznáme, zanikne. Údajne požaduje „eutanáziu“ pre Izrael. Okrem toho je asi pokrytec, lebo hoci vyzýva v zahraničí na bojkot, sám chodil na univerzitu v Izraeli, kde získal titul – podľa neho Palestínčania majú právo využívať všetky služby, ktoré štát poskytuje.

Predpokladám, že na základe tohto opisu má čitateľ mať z neho zlý pocit, dokonca možno až strach.

Keď .týždeň robil úctivý a nadšený rozhovor s izraelskou ministerkou Ajelet Šaked, to, že ona a jej kolegovia vo vláde sú proti dvom štátom pre dva národy, bolo v pohode. Napadlo mi, že Barghútí symbolicky žiada „eutanáziu“ pre apartheid a chce zrovnoprávnenie, pani Šaked by doslova rada pomohla na druhý svet Palestínčanom. V Nku znie pozor, tento človek nechce v Palestíne 2 štáty smiešne, keď samotné Nko dva štáty alebo okupáciu spomenie, len keď sa niekto v redakcii pomýli.

Bolo by treba napísať o mnohých ďalších veciach, správach, udalostiach.

Dnes na záver už len stručne. Filip Struhárik bol gymnazistom vysvetľovať, aké je dôležité žiť mimo bubliny a neveriť všetkému, čo sa niekde objaví. „Skúšať si vedome nainfikovať názory i iných strán, od iných ľudí“.

 

Pre Nko by bolo veľkým krokom vpred, keby sa redakcia odhodlala to urobiť vo vzťahu k Palestíne. Hovorte so skutočnými Palestínčanmi! Prineste rozhovor – napríklad aj s Omarom Barghútím. Reportáž z Gazy, z Jeruzalema, zo Západného brehu. Nech Karol Sudor urobí veľké interview s Palestínčanom – profilový rozhovor s izraelským osadníkom v Nku už bol viackrát. Ako sa chodí do práce cez check pointy? Ako sa liečia ťažko chorí v Gaze, ktorí pre pretrvávajúcu blokádu nemôžu dostávať potrebnú terapiu? Aký je život v apartheide? Aká je história, súčasnosť, budúcnosť Palestíny? Ako vidia Palestínčania riešenie konfliktu? Aká je palestínska kultúra, aké sú tradície, ako vyzerá každodenný život, čomu veria ľudia, čo ich teší, čo ich hnevá, z čoho majú strach, čo im robí radosť…?

Nech je Nko príkladom pre Slovákov, nech redakcia vystúpi zo svojej bubliny (dokonca aj Pravda to v prípade Palestíny občas robí, Nko nikdy). Jana Shemesh má v Izraeli a na okupovaných územiach k dispozícii milióny a milióny Palestínčanov, ktorí majú svoje životy, svoje rodiny, svoje príbehy, svoje predstavy o svete a s ktorými sa dá rozprávať. To treba pravidelne robiť.

Aj Noura Erakat, Ali Abunimah, Yousef Munayyer, Omar Ghraieb, Huwaida Arraf, Abir Kopty, Mohammed Omer, Linah AlSaafin alebo Issa Amro určite majú čitateľovi Nka čo povedať.  Totiž, ak novinári z Nka cestu  do Gazy alebo na Západný breh za Palestínčanmi považujú za príliš náročnú, s Palestínčanmi sa dá komunikovať i na Slovensku alebo cez internet.

Je najvyšší čas prelomiť mlčanie. Faktov sa nesmieme báť, aj keď nehovoria v náš prospech.